Z Michaloviec až do San Diega: Michaela v USA vyvíja nanotechnológie v boji proti rakovine

Michaela Vojníková, slovenská vedkyňa z Michaloviec, získala prestížne Fulbrightovo štipendium a pracovala na výskume nanotechnológií v boji proti rakovine na Kalifornskej univerzite v San Diegu. Jej inovatívne prístupy v teranostike a vývoj nanorobotov vzbudzujú pozornosť v medzinárodnej vedeckej komunite.

Jej výskum sa zameriava na vývoj nanočastíc a nanorobotov, ktoré dokážu presne cieliť na rakovinové bunky a zároveň umožňujú monitorovať účinnosť liečby v reálnom čase. Táto revolučná metóda, nazývaná teranostika, kombinuje diagnostiku a terapiu, čím posúva liečbu rakoviny na úplne novú úroveň personalizovanej medicíny.

• Kedy sa reálne začala zaujímať o vedu? 
• Čo sú nanotechnológie a ako fungujú?
• Ako sa Michaela dostala do San Diega? 
• Sú ženy vo vede aj v súčasnosti utláčané mužmi ako kedysi? 
• Aké sú Michaeline podmienky, ktoré by ju presvedčili vrátiť sa na Slovensko? 

Od zdravotnej sestry k nanotechnológiám

Michaela nemala od detstva jasno v tom, kam bude jej kariéra smerovať. „Na základnej škole som chcela byť zdravotnou sestrou, neskôr som zvažovala matematiku, potom architektúru a chodila som intenzívne na umeleckú školu. V istom období som si dokonca povedala, že chcem byť onkologička,“ spomína.

Zlomový moment prišiel, keď si uvedomila, aké psychicky aj fyzicky náročné je povolanie lekára. „Vtedy mi napadlo, že ako vedkyňa môžem onkologickým pacientom pomáhať iným spôsobom – zlepšovaním liečby,“ vysvetľuje.

Po strednej škole sa Michaela rozhodla pre štúdium v Brne, a to nie primárne kvôli rebríčkom škôl. Ako sama tvrdí, do Brna sa doslova zamilovala. Navyše na Chemickej fakulte VUT našla možnosť prepojiť všetko, čo mala rada – matematiku, chémiu a biológiu.

Miniatúrni bojovníci proti rakovine

Dnes sa Michaela venuje výskumu nanotechnológií v medicíne, konkrétne v liečbe rakoviny. Ale čo to vlastne tie nanotechnológie sú?

„Môžeme si to predstaviť ako napríklad miniatúrnu guľôčku, ktorá je 1 000-krát menšia ako priemer ľudského vlasu,“ vysvetľuje jednoducho. „Čo sa už ťažšie predstavuje, je, že aj na to, aká je miniatúrna, tak má šialene obrovský povrch, ktorý vieme modifikovať.“

Ak by si si túto guľôčku predstavil ako cibuľu, prvá vrstva je tvorená polyetylénglykolom, ktorý vytvára neviditeľný plášť pred imunitnými bunkami. Ďalšou vrstvou sú cieliace ligandy, vďaka ktorým smerujú nanočastice na choré miesta. Pod tým sa nachádzajú kontrastné látky, vďaka ktorým vidíme nanočastice pomocou MRI/CT, a v poslednej vrstve sú samotné liečivá.

Michaela sa špecializuje na takzvanú teranostiku rakoviny, čo je prístup precíznej a personalizovanej medicíny. „Pri tomto prístupe sa pozeráme na každého pacienta individuálne,“ vysvetľuje. „Teranostika využíva nanočastice, ktoré v sebe kombinujú liečbu a detekciu pomocou MRI. Vďaka tomu vieme presne povedať, či liečivo dosiahlo nádorové tkanivo, v akej koncentrácii, a teda, či musíme pridávať ďalšiu chemoterapiu alebo liečba stále pôsobí na nádor.“

zdroj: archív/Michaela Vojníková

Budúcnosťou liečby sú nanoroboty

Jej výskum však ide ešte ďalej. Michaela a jej tím pracujú na vývoji nanorobotov, ktoré by mohli zmeniť liečbu rakoviny.

„Vedec musí sledovať aktuálne trendy a všimla som si, že množstvo nanomedicínskych skupín sa začalo zameriavať na vývoj inteligentnejších nanočastíc,“ vysvetľuje. „Preto som si počas PhD. položila otázku, či je možné vytvoriť inteligentné nanočastice aj z mojich, a takto sa to celé rozbehlo.“

Popredná slovenská expertka varuje pred ilúziou AI: Nie je tvoj priateľ, správaj sa k nej ako ku kávovaru

Dnes jej laboratórium vyvíja množstvo typov nanorobotov, ktoré sú buď poháňané zvnútra (napríklad pomocou enzýmov) alebo zvonku (pomocou žiarenia). „Aktuálne z mojich dát sledujem, že ak sú nanočastice v podobe nanorobotov, účinnejšie vstupujú do buniek,“ hovorí. „Verím, že týmto prístupom by sme mohli dodávať ešte vyššie koncentrácie liečiv a zlepšiť tak liečbu množstva ochorení.“

Z Michaloviec do San Diega

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory