Takmer 50 % potravín v bežnom jedálničku Slovákov môže zvyšovať riziko depresie a úzkosti, upozorňuje odborník
- Analýza viac než stovky štúdií poukazuje na prepojenie medzi stravou a duševným zdravím
- Častá konzumácia ultraspracovaných potravín môže zvyšovať riziko psychických problémov
- Analýza viac než stovky štúdií poukazuje na prepojenie medzi stravou a duševným zdravím
- Častá konzumácia ultraspracovaných potravín môže zvyšovať riziko psychických problémov
Strava ovplyvňuje nielen fyzické zdravie, ale čoraz viac dôkazov naznačuje aj jej prepojenie s duševnou pohodou. Ako uvádza portál AOL, vedecké poznatky už dlhšie potvrdzujú, že potraviny bohaté na cukor, nezdravé tuky a ďalšie zložky typické pre ultraspracované potraviny sú spojené s ochoreniami ako cukrovka či srdcovo-cievne problémy. Nové výskumy však upozorňujú, že dôsledky takéhoto stravovania môžu siahať aj do oblasti psychického zdravia.
Ultraspracované potraviny, medzi ktoré patria napríklad sladené nápoje, balené snacky či priemyselne vyrábané pečivo, sa stali bežnou súčasťou jedálnička v mnohých krajinách.
Podľa údajov citovaných portálom Eating Well tvoria napríklad v Austrálii takmer 40 percent priemernej stravy dospelého človeka. Hoci sú praktické a ľahko dostupné, nové poznatky naznačujú, že ich pravidelná konzumácia môže predstavovať vyššie riziko pre duševné zdravie, než sa doteraz predpokladalo.
Výskum analyzoval viac než sto vedeckých štúdií
Autori výskumu publikovaného v odbornom časopise Frontiers in Nutrition sa snažili zmapovať súčasný stav poznania prostredníctvom rozsiahlej systematickej analýzy existujúcej literatúry. Ako uvádza Eating Well, vedci skúmali vzťah medzi ultraspracovanými potravinami, duševnými poruchami a metabolizmom tukov v mozgu.
Výskumný tím prehľadal hlavné medicínske databázy a stanovil prísne kritériá pre výber štúdií. Zahrnuté boli práce porovnávajúce vysokú a nízku konzumáciu ultraspracovaných potravín a ich vplyv na psychiatrické ochorenia, ako aj výskumy analyzujúce biologické mechanizmy spájajúce tieto potraviny s narušením metabolizmu tukov v mozgu. Do finálneho hodnotenia sa dostalo 123 štúdií zahŕňajúcich výskum na ľuďoch rôzneho veku aj experimenty na zvieratách, ktoré pomohli objasniť biologické procesy.
Depresia, úzkosť aj poruchy príjmu potravy
Zistenia výskumu poukazujú na silnú súvislosť medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a nárastom globálnej záťaže duševnými poruchami. Podľa AOL vyšší príjem týchto potravín spojený najmä s väčším rizikom depresie, ktorá patrí medzi najrozšírenejšie psychické ochorenia na svete. Vedci upozorňujú na tzv. dávkovo závislý vzťah – čím viac ultraspracovaných potravín ľudia konzumujú, tým vyššia je pravdepodobnosť výskytu depresívnych príznakov.
Najvýraznejšie súvislosti sa objavili pri sladených nápojoch, fast foode či vyprážaných jedlách. Výskum zároveň poukázal aj na možné prepojenie s úzkosťou a poruchami príjmu potravy. Pri úzkosti boli výsledky rôznorodé, no viaceré štúdie zaznamenali zvýšené príznaky najmä pri potravinách obsahujúcich umelé sladidlá alebo spracované mäso.
Pri poruchách príjmu potravy sa ukázala silná korelácia medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a problémami ako záchvatové prejedanie či bulímia. Vedci upozorňujú, že výrazná chuť a atraktívnosť týchto potravín môže v mozgu vyvolávať reakcie podobné závislosti.
Mozog, tuky a biologické mechanizmy
Výskum naznačuje aj možné vysvetlenie, prečo ultraspracované potraviny ovplyvňujú psychické zdravie. Podľa Eating Well zohráva významnú úlohu narušenie metabolizmu tukov. Mozog je z veľkej časti tvorený tukmi a pre správne fungovanie potrebuje kvalitné lipidové zložky. Ultraspracované potraviny často obsahujú transmastné kyseliny a zároveň majú nízky obsah omega-3 mastných kyselín, ktoré sú pre mozog dôležité.
Takáto nerovnováha môže viesť k zápalovým procesom v mozgu, oxidačnému stresu a narušeniu neurotransmiterov, ako sú serotonín či dopamín. Výskum preto naznačuje, že tieto potraviny môžu priamo ovplyvňovať štruktúru a fungovanie mozgových buniek.
Vedci zároveň upozorňujú, že výsledky treba interpretovať opatrne. Väčšina analyzovaných štúdií bola založená na pozorovaní populácie v jednom časovom bode, čo znamená, že dokážu preukázať súvislosť, nie však jednoznačnú príčinnosť. Rozdiely existovali aj v klasifikácii potravín a mnohé výskumy vychádzali zo sebahodnotenia respondentov. Na potvrdenie dlhodobých účinkov budú potrebné rozsiahle longitudinálne štúdie.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: AOL, Eatingwell