Slovenskí vedci prerazili v USA: Po viac ako 10 rokoch dosiahli pri Alzheimerovej chorobe výsledky, ktoré zaujali aj Harvard

Keď sa dnes hovorí o svetovom výskume Alzheimerovej choroby, mená inštitúcií ako Harvard či Kalifornská univerzita v San Franciscu znejú samozrejme. Málokto by však ešte pred pár rokmi tipoval, že v ich projektoch bude zohrávať kľúčovú úlohu aj firma z Bratislavy.

Spoločnosť AXON Neuroscience sa po rokoch tichého a systematického vývoja dostala do centra pozornosti globálnej vedeckej komunity. Jej vakcína AADvac1 sa stala súčasťou dvoch prestížnych klinických štúdií podporených americkým Národným inštitútom zdravia grantmi v celkovej výške 226 miliónov dolárov, čo je približne 208 miliónov eur.

Za týmto úspechom nestojí marketing ani náhoda. Stojí za ním viac ako desaťročie výskumu, štyri klinické skúšania a dáta, ktoré naznačujú, že zasiahnuť samotný mechanizmus neurodegenerácie nemusí byť len teoretická ambícia.

Treba pripomenúť, že práve demencia patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi najčastejšie príčiny úmrtí a na Slovensku sa dotýka desaťtisícov rodín. Ide tak o viac ako vedecký míľnik. Ide o nádej, že ochorenie, ktoré dnes postupne berie ľuďom pamäť, identitu aj samostatnosť, by sa raz mohlo spomaliť skôr, ako naplno prepukne.

O tom, ako sa slovenskému biotechnologickému projektu podarilo presadiť v mimoriadne konkurenčnom americkom grantovom prostredí, čo robí technológiu AADvac1 výnimočnou a ako môže dostupná liečba zmeniť spoločnosť aj ekonomiku, sme sa zhovárali s Michalom Fresserom, generálnym riaditeľom spoločnosti AXON Neuroscience.

• Prečo sa slovenský tím zrazu objavil medzi svetovou špičkou?
• Čo rozhoduje v americkom grantovom systéme, kde je brutálna konkurencia?
• Ako sa z Bratislavy dá dostať k spolupráci s top univerzitami?
• Prečo sa o tejto vakcíne hovorí ako o prelomovej?
• Čo znamená, keď sa liečba testuje vo veľkých klinických štúdiách?
• Čo by mohol prípadný úspech urobiť s budúcnosťou firmy a jej výskumom?
• Ako vyzerá spolupráca Slovenska s americkými centrami v praxi?
• Čo bolo pri vývoji najťažšie a kde prišiel zlom?
• Ako by dostupná liečba mohla zmeniť životy rodín aj celú spoločnosť?

V posledných mesiacoch ste sa dostali medzi svetovú špičku v oblasti výskumu Alzheimerovej choroby. Aké boli kľúčové faktory, vďaka ktorým sa vám podarilo presadiť v náročnom americkom grantovom systéme?

Kľúčová bola kvalita nášho výskumu, erudícia vedeckého tímu a pozitívne výsledky z klinického programu AADvac1. Za sebou máme štyri klinické skúšania a práve dáta z rozhodujúcej štúdie fázy 2, ADAMANT, ukázali terapeutický účinok na proces neurodegenerácie pri Alzheimerovej chorobe.

Do amerického výskumného a klinického priestoru sme tak nevstupovali iba s hypotézou, ale s konkrétnymi klinickými a biomarkerovými výsledkami. A to je presne typ dôkazov, ktorý v takto súťaživom prostredí rozhoduje.

Slovenský biotechnologický výskum býva často prehliadaný. Ako sa vám podarilo premeniť projekt z Bratislavy na relevantného partnera Harvardu a UCSF?

Náš projekt má dlhoročnú históriu a stojí na konzistentnej vedeckej práci. Spoločnosť založil profesor Michal Novák už v roku 1999 a dlhé roky sme vnímaní ako lídri vo vývoji terapeutických prístupov zameraných na patologický tau proteín, molekulu, ktorá zohráva zásadnú úlohu pri Alzheimerovej chorobe.

Za úspechom je kombinácia rozsiahlej expertízy a kontinuita vedeckého bádania, ktoré sa nikdy neprispôsobilo väčšinovému názoru, ale vždy sa opieralo o poznanie procesov, ktoré sa odohrávajú v mozgu pacientov.

Najvyššie postavená Slovenka v Microsofte otvorene: Nečakajte na dokonalý moment, predpoklady nikdy nebudú splnené na 100 %

Máme know how, ktoré sa nedá „kúpiť“ za rok, od pochopenia biológie ochorenia a návrhu antigénu, cez predklinický vývoj, CMC a výrobu v GMP podmienkach (dobrá manufaktúrna prax), až po klinické skúšania.

Partnerstvá so špičkovými európskymi a americkými pracoviskami vznikajú na základe kvalitných dát, odbornosti a schopnosti dodávať perspektívne výsledky s jasným terapeutickým potenciálom. Práve tieto faktory nám otvorili dvere k spolupráci s Harvard Medical School aj Kalifornskou univerzitou v San Franciscu, UCSF.

Vakcína AADvac1 bola vybraná do dvoch prestížnych klinických štúdií. V čom spočíva výnimočnosť tejto technológie oproti ostatným kandidátom?

AADvac1 je aktívna imunoterapia. Namiesto toho, aby pacient dostával hotovú monoklonálnu protilátku opakovane podávanú prostredníctvom infúzie počas celého života, vakcína trénuje imunitný systém, aby si vytváral vlastné protilátky proti patologickým formám tau. To je z pohľadu praxe dôležité pre komfort, škálovanie aj ekonomiku, a zároveň to otvára priestor pre kombinovanú liečbu a tiež pre prevenciu.

Druhou výnimočnosťou je, že nejdeme len po tau proteíne všeobecne, ale cielime jeho patologickú formu so schopnosťou rozlíšiť zdravé formy tau proteínu od chorobou zmenených foriem, čo je kľúčové pre bezpečnosť aj účinnosť. A napokon, AADvac1 patrí medzi prvé projekty v tau oblasti, ktoré priniesli pozitívne výsledky z klinického skúšania fázy 2. Mnohé konkurenčné prístupy sú buď v skorších fázach vývoja, alebo cielia tau spôsobom, ktorý sa ukazuje ako menej vhodný alebo neúčinný.

Americký Národný inštitút zdravia rozdelil na tieto štúdie granty vo výške 226 miliónov dolárov. Viete priblížiť, aký podiel z tejto sumy je určený na testovanie vašej vakcíny a ako s touto podporou naložíte?

V prípade Alzheimerovej štúdie ide o rozpočet presahujúci 200 miliónov dolárov, ktorý pozostáva z hlavného 151-miliónového grantu a z ďalších podporných grantov a príspevkov partnerov. Financie idú na realizáciu klinických skúšaní pod vedením UCSF a pokrývajú kompletnú exekúciu štúdie fázy 2 na približne 450 pacientoch.

Pre náš vývojový program to znamená veľmi významný praktický prínos. V súčte z oboch programov ide o rozsah testovania a súvisiacich nákladov približne v rozpätí 100 až 150 miliónov dolárov. Nad rámec tejto sumy zabezpečujeme ešte z vlastných zdrojov výrobu vakcíny a placeba a poskytujeme ďalšie nevyhnutné služby a dodávky potrebné na realizáciu klinických skúšaní v USA.

Čo by pre Axon znamenalo, ak by sa vakcína AADvac1 osvedčila už v rámci týchto štúdií? Kam by ste sa vedeli posunúť vedecky aj biznisovo?

Vedecky by to znamenalo, že by sme boli veľmi blízko k uvedeniu AADvac1 na trh. Štúdia v zriedkavom ochorení PSP má potenciál byť registračná, aj keď ide o fázu 2. V prípade Alzheimerovej choroby ide o veľkú štúdiu fázy 2, ktorá v kombinácii s našimi existujúcimi dátami môže vytvoriť reálny priestor na diskusiu s americkým liekovým regulátorom o zrýchlenom schvaľovaní.

Všetko, samozrejme, závisí od kvality a konzistencie výsledkov, no tlak na nové, účinnejšie a zároveň cenovo dostupnejšie terapie je obrovský. Biznisovo sa v takom prípade bavíme o multibiliónovom potenciáli a o príležitosti zaradiť sa medzi takzvané „blockbusterové“ lieky.

Do akej miery sa vám darí koordinovať výskum medzi slovenským tímom a americkými centrami? Ako vyzerá spolupráca so špičkovými odborníkmi zo Stanfordu, Harvardu či Kalifornskej univerzity?

Koordinácia je intenzívna a vyžaduje si veľa projektového riadenia, najmä kvôli časovému posunu a tomu, že časť pracovísk je na západnom pobreží USA. Univerzity v USA vystupujú ako sponzori klinických skúšaní, to znamená, že štúdie sú plne pod ich vedením a zodpovednosťou.

My sme v pozícii strategického partnera, zapájame sa do množstva odborných a projektových stretnutí, sme súčasťou riadiacich štruktúr a poskytujeme všetku potrebnú podporu súvisiacu s vakcínou, výrobou a odbornými vstupmi.

Vývoj vakcíny trvá už viac ako desať rokov. Čo bolo počas tohto obdobia najťažšie? A kedy ste si po prvý raz povedali, že „toto môže naozaj fungovať“?

Najťažšie pri vývoji nových liekov je premeniť vedecky atraktívnu hypotézu na merateľný klinický benefit. Šli sme krok za krokom, najprv sme potvrdili bezpečnosť, potom imunogenicitu, teda schopnosť vytvoriť protilátky u staršej populácie, a následne sme ukázali objektívne terapeutické signály, ktoré potvrdzujú, že terapia dokáže reálne zasiahnuť do mechanizmu ochorenia.

Prvý pozitívny signál prišiel už po ukončení prvej fázy klinického skúšania približne na 30 pacientoch v roku 2015. Videli sme dôležitú koreláciu medzi množstvom vytvorených protilátok a spomalením ochorenia. To bol kľúčový moment, ktorý potvrdil aj naše predklinické dáta z transgénnych animálnych modelov. Zlomový bod však prišiel vo fáze 2, keď sme na takmer 200 pacientoch videli konzistentný efekt na biomarkeroch neurodegenerácie a súvisiace spomalenie ochorenia u liečených pacientov.

Očkovanie ako spôsob liečby neurodegeneratívnych ochorení je pre mnohých ľudí stále novinkou. Ako vysvetľujete princíp aktívnej imunoterapie laikom? Čím sa líši od tradičných vakcín, ktoré poznáme napríklad z kontextu covidu?

Laicky povedané, je to ako keď dáte imunitnému systému presný „návod“, aké protilátky má vyrábať, také, ktoré si telo samo voči patologickému tau v potrebnej miere nedokáže vytvoriť. Tieto protilátky prechádzajú do ľudského mozgu, kde sa viažu na chorobné formy tau a pomáhajú ich neutralizovať a odstraňovať z mozgu pacientov.

Rozdiel oproti vakcínam proti infekciám, napríklad proti Covid-19, je v cieli a účele. Covidové vakcíny sú preventívne proti vírusu, zatiaľ čo tu hovoríme o terapeutickej vakcíne, ktorej cieľom nie je prevencia, ale spomalenie alebo zastavenie šírenia chorobného procesu. Nevieme však vrátiť späť už odumreté neuróny, preto je dôležité začať s liečbou čo najskôr, keď sú škody v mozgu čo najmenšie.

Na Slovensku je stále silný odpor časti populácie voči očkovaniu ako takému. Odrádza vás to niekedy od pôsobenia v domácom prostredí? Alebo naopak, motivuje vás to ísť do verejnej diskusie a ukázať, že vakcína môže byť aj o prevencii Alzheimerovej choroby?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy