Kardiochirurg varuje: „Menej, ale aj viac hodín môže zvyšovať riziko rakoviny.“ Väčšina ľudí spí mimo bezpečnej zóny
- Extrémy v dĺžke spánku môžu zvýšiť riziko vážnych ochorení
- Odborník prezrádza, aké časové rozpätie považuje za najbezpečnejšie
- Extrémy v dĺžke spánku môžu zvýšiť riziko vážnych ochorení
- Odborník prezrádza, aké časové rozpätie považuje za najbezpečnejšie
Každý z nás už zažil dni, keď toho veľa nenaspal. Niekto to nazve pracovným nasadením, iný rodičovstvom, ďalší víkendovou zábavou. Dôvod si nájdeme vždy, no telo pozná iba deficit. A keď sa nedostatok spánku zopakuje znova a znova, začne si pýtať svoju cenu.
Potom je tu aj opačný extrém. Deväť, desať či jedenásť hodín v posteli môže na niekoho pôsobiť ako luxus. Realita však býva zložitejšia. Dlhý spánok často sprevádza depresiu, chronický zápal, hormonálnu nerovnováhu alebo iné skryté ťažkosti.
Na túto problematiku nedávno upozornil americký kardiochirurg Dr. Jeremy London. Zdôraznil, že zdravotné riziko nestúpa iba pri chronickom nedostatku spánku. Rastie aj vtedy, keď spánok dlhodobo prekračuje prirodzenú hranicu.
Kde je zdravá hranica?
Vo svojom príspevku Dr. London opisuje vzťah medzi dĺžkou spánku a zdravím. „Všetci vieme, že málo spánku nám nerobí dobre, no v skutočnosti ide o krivku v tvare písmena U. Pri nedostatku spánku je riziko vysoké. Najlepšie pásmo sa pohybuje približne medzi 6 až 8 hodinami a potom sa po zhruba 9 hodinách opäť zvyšuje. Každý z nás má svoje vnútorné hodiny a nie sme nočné tvory,“ vysvetľuje Dr. London.
Jeho tvrdenia podporujú aj rozsiahle epidemiologické dáta. Systematická analýza publikovaná v časopise European Heart Journal sledovala státisíce ľudí a potvrdila, že krátky aj dlhý spánok koreluje s vyšším rizikom ischemickej choroby srdca, cievnej mozgovej príhody aj celkovej mortality. Podobné závery priniesla aj metaanalýza v časopise Sleep, ktorá preukázala zvýšené riziko celkovej úmrtnosti pri spánku kratšom než šesť hodín aj dlhšom než deväť hodín denne.
Prečo je to tak? Odpoveď leží v cirkadiánnom rytme, teda v biologických hodinách, ktoré synchronizujú hormóny, metabolizmus, imunitu aj správanie. Svetlo a tma predstavujú hlavné synchronizačné signály. Keď človek opakovane narúša prirodzený rytmus, dochádza k zmene hormonálnej osi.
„Vstávame so slnkom. Chodíme spať, keď slnko zapadne. A keď sa tento rytmus naruší, hormóny sa začnú vylučovať v nesprávnom čase. Spomeň si, ako sa ti zmenila chuť do jedla po prebdenej noci, na čo si zrazu dostal väčšiu chuť, ako sa zmenila nálada a celková úroveň stresu,“ hovorí kardiochirurg.
Americká kardiologická asociácia vo svojom odbornom stanovisku o spánku a kardiometabolickom zdraví potvrdzuje, že opakujúci sa krátky spánok zvyšuje riziko obezity, diabetu 2. typu, hypertenzie aj aterosklerózy.
Ako spánok ovplyvňuje riziko rakoviny
Osobitnú pozornosť vyvoláva súvislosť medzi spánkom a onkologickými ochoreniami. „Nehovorím o jednej zlej noci, ktorá ovplyvní tvoje celkové zdravie. Ide o chronický problém. Ak sa to deje dlhodobo, môže stúpnuť riziko cukrovky 2. typu, riziko kardiovaskulárnych ochorení aj niektorých druhov rakoviny. Spánok tvorí absolútny základ fungovania nášho organizmu,“ hovorí Dr. London.
Dlhodobé narušenie spánku vedie k poruchám produkcie melatonínu, hormónu s významnými antioxidačnými a protizápalovými účinkami. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny zaradila nočnú prácu medzi pravdepodobne karcinogénne faktory. Táto klasifikácia neznamená, že každá nočná zmena automaticky spôsobí rakovinu. Hovorí však, že dlhodobé narúšanie cirkadiánneho rytmu vytvára prostredie, v ktorom sa riziko zvyšuje.
Pri dlhom spánku nad deväť hodín denne výskum poukazuje na prítomnosť skrytých ochorení. Dlhý spánok v tomto prípade nefunguje ako príčina, ale skôr ako príznak. Depresia, chronické zápalové ochorenia, spánkové apnoe či metabolické poruchy môžu predlžovať potrebu spánku a zároveň zvyšovať mortalitu.
Ak chceš chrániť srdce, cievy aj metabolizmus, stanov si pravidelný čas zaspávania a vstávania, eliminuj večerné modré svetlo, vyhni sa nadmernej stimulácii a vytvor prostredie podporujúce tvorbu melatonínu.
Najnižšie zdravotné riziká sa v populácii opakovane spájajú s približne siedmimi až ôsmimi hodinami kvalitného spánku denne. Rešpektovanie biologických hodín, pravidelnosť a dôsledná starostlivosť o spánkovú hygienu predstavujú jeden z najpodceňovanejších nástrojov prevencie civilizačných ochorení.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Dr. Jeremy London, Oxford Academic, Springer Nature, AHA Journals