Tajné nahrávky odhaľujú, ako dlho ešte vydrží ruská ekonomika. Kremeľ melie z posledného

  • Ruská ekonomika kolabuje
  • Tajné služby zverejnili nahrávky z ruskej banky
  • Analytici varujú pred bankovou krízou
  • Sankcie znižujú príjmy z ropy
Ruská ekonomika má pred sebou štyri mesiace
  • Ruská ekonomika kolabuje
  • Tajné služby zverejnili nahrávky z ruskej banky
  • Analytici varujú pred bankovou krízou
  • Sankcie znižujú príjmy z ropy
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Ruská ekonomika sa podľa uniknutých informácií aj oficiálnych analytických správ dostáva do čoraz vážnejších problémov. Ukrajinské tajné služby zverejnili nahrávky telefonických rozhovorov medzi najvyššími predstaviteľmi ruskej centrálnej banky, v ktorých zaznievajú varovania pred kritickým vývojom v horizonte troch až štyroch mesiacov.

Ak sú tieto záznamy autentické, ide o mimoriadne vážne priznanie z najvyšších ekonomických kruhov krajiny. A mohlo by to znamenať aj tlak na mierové rokovania, píše TV Nova

Ruská ekonomika melie z posledného 

V nahrávkach má vystupovať aj guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová. Podľa medializovaných informácií upozorňuje na blížiace sa ťažké časy a nepriamo kritizuje politické rozhodnutia Kremľa. Ruská ekonomika sa podľa nej nachádza v systematickom zostupe už od konca roka 2024, pričom situácia sa začína podobať obdobiu pandémie v roku 2020, keď globálna ekonomika čelila náhlemu šoku.

S informáciami prišiel portál Russia Post. Tieto obavy podporujú aj nezávislé analytické zdroje. Centrum pre makroekonomickú analýzu a krátkodobé prognózovanie (CMASF), think-tank blízky vláde, začiatkom februára publikovalo správu, podľa ktorej sa v Rusku potvrdila banková kríza mierneho rozsahu. Formálne kritériá bankovej krízy sú splnené v momente, keď podiel problémových úverov presiahne 10 % celkového objemu úverov v systéme. Podľa najnovších údajov dosiahol podiel problémových firemných úverov 11 % a pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch dokonca 13 %.

Sleduješ vývoj vojenského konfliktu na Ukrajine?

Ide síce o latentnú krízu, teda zatiaľ neprepukla naplno, no riziko jej prehĺbenia je reálne. Kľúčovým faktorom bude kvalita úverových portfólií bánk. Mimoriadne znepokojujúce sú úvery poskytnuté exportérom, predovšetkým v sektore ropy, plynu a ťažby kovov. Práve tieto odvetvia boli dlhodobo motorom ruského rozpočtu a zdrojom financií pre vojnové výdavky.

Problémom sú sankcie

Sankcie Západu, kombinované s intenzívnejším postihovaním tzv. ruskej tieňovej flotily, výrazne znižujú príjmy z exportu ropy. Ruská ropa sa predáva s rekordnými zľavami a logistické náklady rastú, upozorňuje Express. Navyše silný rubeľ, útoky na energetickú infraštruktúru a rastúce náklady na obchádzanie sankcií znižujú ziskovosť energetických gigantov. Tieto firmy pritom financujú nielen štát, ale aj široký reťazec dodávateľov v hutníctve, strojárstve a ďalších odvetviach.

Problémy sa netýkajú len veľkých hráčov. Malé a stredné podniky čelia vysokým úrokovým sadzbám a rastúcim daňovým povinnostiam. Centrálna banka drží prísnu menovú politiku v snahe skrotiť infláciu, ktorú poháňajú najmä vojenské výdavky. To však znamená drahé úvery a obmedzený prístup k financovaniu. Od 1. marca má navyše centrálna banka sprísniť pravidlá poskytovania úverov veľkým, vysoko zadlženým firmám. Banky budú musieť vytvárať vyššie rezervy, čo prakticky povedie k ďalšiemu zdraženiu úverov.

Rastúce zadlženie a problémy so splácaním sa už prejavujú aj v podnikateľskej nálade. Prieskum Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov ukázal, že najväčšou prekážkou fungovania firiem sú neplatiaci partneri. Až 42 % respondentov uviedlo, že čelia problémom s neplatením zo strany obchodných partnerov. To signalizuje šíriacu sa platobnú neschopnosť v reálnom sektore.

Negatívna nálada

Index nálady v priemysle, ktorý zostavuje Inštitút ekonomických prognóz Ruskej akadémie vied, je už 14 mesiacov v negatívnom pásme. V januári 2026 sa pesimizmus priblížil úrovniam z obdobia pandémie. Menej než tretina firiem očakáva zlepšenie dopytu – ide o najhorší výsledok od finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Investície už začali klesať a oslabuje aj spotrebiteľský dopyt, najmä po tovaroch dlhodobej spotreby kupovaných na úver.

Rozpočtový deficit sa zároveň prehlbuje. Vláda hľadá nové zdroje príjmov, zvyšuje dane a obmedzuje niektoré podporné programy. Na rozdiel od predchádzajúcich kríz však neprebieha diskusia o rozsiahlych systémových stimuloch. Naopak, cieľom je obmedziť fiškálne výdavky, aby centrálna banka mohla v budúcnosti znížiť úrokové sadzby. Tento scenár však zatiaľ pôsobí skôr ako zbožné želanie než realistický plán.

Le Monde navyše varuje pred zvýšenou pravdepodobnosťou tzv. behu na banky. To je situácia, keď by vkladatelia začali masovo vyberať svoje peniaze zo strachu o stabilitu bánk. Ak by sa jeden väčší dlžník dostal do vážnych problémov, mohol by spustiť dominový efekt v už oslabenom systéme.

Ak sa naplnia varovania z uniknutých rozhovorov a analytických správ, Rusko môže stáť na prahu plnohodnotnej finančnej krízy. Kľúčové budú najbližšie mesiace. Kombinácia sankcií, vojnových nákladov, bankových problémov a oslabenej dôvery podnikateľov vytvára prostredie, v ktorom aj relatívne malý šok môže vyvolať veľké otrasy.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: TV Nova, Russia Post, Express, Le Monde

Najnovšie videá

Trendové videá