Zemiaky na Marse už nie sú len sci-fi. Vedci vyšľachtili nové druhy plodín, ktoré by sa dali pestovať na červenej planéte

Na Mesiaci je pôda ostrá ako sklo, na Marse je prachová, suchá a neúrodná. Napriek tomu vedci hľadajú spôsob, ako v takomto materiáli pestovať plodiny, ak by ľudia raz žili mimo Zeme. Televízia NOVA opisuje výskum holandskej univerzity, ktorá sa roky venuje rastlinám schopným rásť v podmienkach podobných Marsu.

Discover Magazine prináša štúdiu, podľa ktorej by pri premene mesačného a marsovského prachu na použiteľný základ pre rastliny mohol pomôcť aj recyklovaný odpad zo života astronautov.

Mars ako budúci domov si pýta vlastné jedlo

Televízia NOVA pripomína, že Mars bol kedysi pravdepodobne „modrou“ planétou, no dnes je nehostinný a červený. Pred približne tromi miliardami rokov sa zmenil na prostredie, kde by sa budúci kolonizátori museli spoliehať na veľmi obmedzené zásoby. Ak sa ľudia na Mars vyberú, budú musieť nájsť spôsob, ako sa uživiť priamo na mieste.

Na tejto predstave pracujú vedci z univerzity vo Wageningene už desať rokov. Zistili, že pestovanie zemiakov v pôde podobnej tej marsovskej môže fungovať. V upravených skleníkoch skúšajú plodiny pestovať v hornine bohatej na železo a ťažké kovy, ktorá sa podľa nich najviac podobá pôde na Marse.

Zemiaky majú výhodu, lebo nasýtia

S pestovaním v mimozemských podmienkach sa často spájajú filmové predstavy, no vedec Wieger Wamelink upozorňuje na praktickejšie riešenia. „Ak ide o spôsob pestovania plodín, je to veľmi realistické. Asi by som nikdy nezískaval vodu tak ako v predlohe, lebo je to dosť nebezpečné. Namiesto toho by som vykopal ľad a nechal ho roztopiť. To je oveľa jednoduchšie,“ uviedol podľa televízie NOVA.

Vedci horninu upravujú pridaním baktérií, ktoré chemickou reakciou z niektorých prvkov vytvoria kyslík. Potom skúšajú pestovať rôzne plodiny, od strukovín cez mrkvu a paradajky až po reďkovky. Energeticky najvýhodnejšie sú však zemiaky. „Potrebujete škrob. Pretože to vás vo vesmíre v skutočnosti nakŕmi. Zemiaky sú v tomto najlepšie. Preto robíme toľko experimentov prevažne na zemiakoch,“ povedal Wamelink pre televíziu NOVA.

Vesmírna pôda vyzerá ako zem, no chýba jej to podstatné

Discover Magazine vysvetľuje, že regolit, teda vrstva prachu a voľných hornín na Mesiaci a Marse, sa síce podobá pôde, no je sterilný. Na Zemi vzniká pôda dlhodobým pôsobením mikróbov, koreňov, vody a rozkladajúcej sa organickej hmoty, ktorá recykluje živiny do podoby, ktorú rastliny dokážu prijať. Mimozemský regolit však nemá organický materiál ani biologické procesy, ktoré by uvoľňovali živiny.

Okrem toho je fyzicky neprívetivý. Častice sú ostré a abrazívne, vznikali nárazmi a vulkanickou aktivitou. Samotný regolit preto rastlinám neposkytuje dobrú oporu.

Recyklovaný odpad môže uvoľniť živiny z hornín

Štúdia publikovaná v ACS Earth and Space Chemistry, ktorú sumarizuje Discover Magazine, skúma riešenie založené na uzavretom kolobehu zdrojov. Namiesto dovážania pôdy vedci testovali upravený roztok spracovaných splaškov, ktorý mal napodobniť recyklované odpadové prúdy v budúcich základniach. Cieľom bolo zistiť, či takýto roztok dokáže chemicky „otvoriť“ minerály a uvoľniť z nich živiny.

Prvý autor Harrison Coker uviedol. „V lunárnych a marsovských základniach budú organické odpady kľúčové pre vytváranie zdravých a produktívnych pôd,“ a dodal. „Zvetrávaním simulovaných pôd z Mesiaca a Marsu pomocou organických odpadových prúdov sa ukázalo, že mnohé esenciálne živiny možno získať z povrchových minerálov.“

Vedci miešali umelý roztok so simulovaným regolitom a po 24 hodinách sledovali zmeny. Materiál uvoľnil merateľné množstvá živín vrátane síry, vápnika a horčíka. Zároveň upozorňujú, že laboratórne simulanty nie sú totožné so skutočným materiálom na Mesiaci či Marse a pred reálnym pestovaním bude potrebné ďalšie testovanie.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír