Pentagón vyvrátil argument o vojne: „Trump začal vojnu z vlastného rozhodnutia“

Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili rozsiahlu vojenskú operáciu proti Iránu. Ako sme ťa informovali, pri útokoch zahynul najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chámeneí a podľa amerických predstaviteľov bolo zasiahnutých viac ako tisíc cieľov. 

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa tvrdí, že cieľom operácie je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, obmedziť jeho raketový program a eliminovať hrozby pre Spojené štáty a ich spojencov. Prezident uviedol, že operácia môže trvať niekoľko týždňov.

Krátko pred útokmi predstavitelia Bieleho domu hovorili o náznakoch pripravovaného iránskeho útoku na americké sily v regióne. Prezident podľa nich nemal v úmysle „sedieť so založenými rukami a nechať americké sily v regióne čeliť útokom“.

Pentagón však teraz pred americkým kongresom uviedol, že neexistujú náznaky, že by Irán plánoval zaútočiť na ciele USA ako prvý. Tým spochybnil jeden z hlavných argumentov, ktorými administratíva ospravedlňovala začatie operácie. Podľa zdrojov citovaných agentúrou Reuters neboli tvrdenia o bezprostrednej hrozbe podložené ani spravodajskými informáciami.

Biely dom bez dôkazov o bezprostrednom útoku

Podľa portálu Politico administratíva tvrdí, že nariadila rozsiahle a smrteľné údery, aby zastavila bezprostrednú hrozbu z Teheránu, no zatiaľ neposkytla dôkazy, že by Irán takéto plány mal. Biely dom svoju argumentáciu použil až viac ako 12 hodín po tom, čo USA začali bombardovať Irán raketami, dronmi a delostrelectvom s dlhým doletom.

Jeden z vysokých predstaviteľov uviedol, že Spojené štáty dospeli k záveru, že americké jednotky by utrpeli vyššie straty, ak by čakali na údajný iránsky útok. Zároveň ďalší dvaja predstavitelia tvrdili, že prezident rozhodol o úderoch po tom, čo usúdil, že Irán nehodlá úplne zastaviť obohacovanie uránu.

Senátor Andy Kim z Demokratickej strany uviedol, že údajná bezprostredná hrozba mohla byť reakciou na bezprecedentné americké vojenské posilnenie v regióne. „Je to príklad prezidenta, ktorý sa rozhodol, čo chce urobiť, a potom nechal svoju administratívu nájsť akýkoľvek argument, ktorým by to ospravedlnila,“ povedal.

Kongres čaká na vysvetlenie

Podľa Politico administratíva zatiaľ neposkytla Kongresu ani verejnosti jasné dôkazy o tom, čo presne vyvolalo rozhodnutie o masívnych útokoch. Pentagón neorganizoval tradičné tlačové brífingy, čo je podľa portálu nezvyčajné pri podobných vojenských operáciách.

Ministri zahraničných vecí a obrany Marco Rubio a Pete Hegseth spolu s ďalšími predstaviteľmi bezpečnostných zložiek majú o operácii informovať členov Snemovne reprezentantov aj Senátu. Niektorí zákonodarcovia však uviedli, že na doterajších brífingoch neboli predložené konkrétne dôkazy o pripravovanom útoku Iránu na americké jednotky.

Vicepredseda senátneho výboru pre spravodajské služby Mark Warner vyhlásil, že nevidel žiadne spravodajské informácie naznačujúce, že Irán bol na pokraji preventívneho útoku proti Spojeným štátom. Podľa jeho slov začal prezident vojnu z vlastného rozhodnutia.

Chameneí je mŕtvy, Irán útočí na spojencov v celom regióne. Vysvetľujeme, čo sa stalo a kam môže konflikt smerovať

Diplomacia verzus eskalácia

Biely dom vo vyhlásení uviedol, že diplomacia bola preferovaným riešením a že zástupcovia USA sa snažili dosiahnuť dohodu, ktorá by zaručila, že iránske jadrové a balistické kapacity nebudú predstavovať hrozbu pre Spojené štáty. Podľa vyhlásenia však Teherán nereagoval realisticky.

Denník N upozorňuje, že demokrati zároveň poukázali na vyjadrenia Ománu, podľa ktorého rokovania medzi USA a Iránom naznačovali určitý pokrok. To vyvoláva otázky o načasovaní a nevyhnutnosti vojenskej operácie.

Trump vo videu na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že Irán pokračoval vo vývoji rakiet dlhého doletu, ktoré by mohli ohroziť Európu a americké jednotky. Zároveň pripustil, že operácie budú pokračovať a že počet amerických obetí môže narastať. Spojené štáty podľa jeho slov konflikt nezačali, no sú odhodlané ho ukončiť.

Situácia tak zostáva napätá nielen na Blízkom východe, ale aj na domácej politickej scéne v Spojených štátoch. Zatiaľ čo administratíva zdôrazňuje bezpečnostné dôvody, časť zákonodarcov žiada jasné a presvedčivé dôkazy o bezprostrednej hrozbe, ktorá mala útoky odštartovať.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie