Keď krutosť víťazí: Ako tí, ktorí sa považujú za lepších nechávajú konať zlo (KOMENTÁR)

Keď vodcovia nemajú empatiu, ich sympatizantom sa to páči a ostatní sa prizerajú. Niektorí so zdesením, iní s rezignáciou, ďalší s tichou nádejou, že sa ich to osobne nedotkne. A práve v tom je jej sila – krutosť nepotrebuje súhlas všetkých, stačí jej obdiv malej časti a pasivita väčšiny.

Nedávno som čítal rozhovor s antropológom, ktorý rozvíjal teóriu o ľudskej krutosti. Tvrdil, že práve schopnosť bezohľadnosti, potlačenia súcitu a systematického násilia nám umožnila prežiť a dominovať. Podľa nej sme sa práve vďaka krutosti ako ľudstvo dostali do tohto štádia, v akom sme dnes – technologicky vyspelí, globálne prepojení, no zároveň schopní ničiť v masovom meradle.

Napriek tomu, že neandertálci boli pravdepodobne fyzicky silnejší a lepšie prispôsobení drsným podmienkam, my Homo sapiens sme vždy boli oveľa krutejší, vynaliezavejší v ubližovaní a efektívnejší v likvidácii konkurencie.

Nemusíme ísť hlboko do stredoveku, aby sme si pripomenuli spôsoby, akými sme sa vyrovnávali s inými ľuďmi, ktorí sa niečím previnili, alebo teda aspoň o tom boli presvedčení tí, ktorí ich potrestali. Odseknutie ruky za krádež, verejné popravy, mučenie ako nástroj výstrahy – to všetko bolo nielen trestom, ale aj divadlom.

Na štadiónoch a námestiach niektorých krajín sa takéto praktiky zachovali dodnes. Napichnutie na kôl či upálenie zaživa boli divácky vďačné spoločenské udalosti, na ktoré sa chodilo pozerať s rovnakým napätím, s akým dnes sledujeme prenosy veľkých športových zápasov.

Psychopatom nezáleží na ľudskom živote

Vyzerá to tak, že žiadny iný živočíšny druh nedokáže byť tak premyslene a systematicky krutý k iným, ani k svojmu vlastnému druhu, ako človek. Zvieratá zabíjajú z pudu, z hladu alebo zo strachu. My dokážeme ubližovať z presvedčenia, z ideológie, zo strategického záujmu. Jeden z opisov čŕt psychopatickej osobnosti hovorí, že psychopatom nezáleží na ľudskom živote, že ho vnímajú len ako nástroj alebo prekážku.

Preto napríklad niektorí ľudia nemajú problém vypnúť elektrinu deťom, ktoré kvôli vojne mrznú, iní zas priviesť k záhube takmer celý národ – podobne ako sa to stalo počas druhej svetovej vojny – paradoxne tomu národu, ktorý teraz, zdá sa, skončí na opačnej strane dejín. V porovnaní s tým je zatýkanie päťročných detí imigrantov či útoky na vlastných občanov bielej rasy za bieleho dňa na ulici len slabší odvar krutosti.

Neslušné Slovensko: Mäkký je tento národ, v priamom prenose sa pozeráme na to, ako slušnosť prehráva (KOMENTÁR)

Najdesivejšie na tom je sledovať, ako veľmi dokážu byť osoby s hodnotami v morálnom suteréne sympatické davu – dokonca natoľko, že si ich v mnohých demokratických krajinách dobrovoľne a slobodne volia za svojich vodcov. A čo tí ostatní, ktorým sa to nepáči? V mene vyšších princípov, ako demokracia či slušnosť, ich nemôžu okamžite zastaviť.

To sa nepatrí, je to proti pravidlám, proti procedúram, proti systému, ktorý má chrániť všetkých. Tí, ktorí sa sami považujú za lepších, nakoniec nechávajú konať zlo minimálne do konca volebného obdobia. Presviedčajú sa, že pravidlá musia platiť aj keď ich druhá strana ohýba. Veď čo iné by sme mohli spraviť, že?

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Komentár