Analytici odhalili 3 scenáre konfliktu v Iráne: Od mierových rokovaní až po najhoršiu verziu, ktorá zmení svet

Napätie na Blízkom východe prudko rastie a konflikt v Iráne začína ovplyvňovať aj globálnu ekonomiku. Krátko po vypuknutí bojov vyskočili ceny ropy a trhy reagovali nervózne. Vojenská konfrontácia medzi Iránom na jednej strane a Spojenými štátmi spolu s Izraelom na druhej tak už teraz presahuje hranice regiónu.

Analytici upozorňujú, že ďalší vývoj vojny môže mať niekoľko podôb. Organizácie sledujúce geopolitické riziká hovoria o troch základných scenároch. Jeden z nich by mohol situáciu stabilizovať, ďalšie dva však prinášajú vážne bezpečnostné aj ekonomické následky, píše portál Tn.cz.

Konflikt zasahuje celý región

Prvé údery Spojených štátov a Izraela spôsobili Iránu výrazné straty. Teherán reagoval rýchlo a konflikt sa začal šíriť aj mimo jeho územia. Iránske rakety zamierili napríklad do Iraku, Spojených arabských emirátov či Bahrajnu. Tieto krajiny udržiavajú blízke vzťahy s Washingtonom, a preto sa ocitli medzi cieľmi odvetných útokov.

Situácia tak zasiahla celý Blízky východ. Okrem vojenských dôsledkov začal konflikt ovplyvňovať aj svetové hospodárstvo. Ceny ropy po vypuknutí bojov prudko stúpli, čo môže spustiť širšie zdražovanie energií a následne aj ďalších tovarov. Analytici preto sledujú, akým smerom sa vojna môže posunúť v najbližších týždňoch.

Prvý scenár: rokovania a postupné utlmenie bojov

Najmiernejší vývoj počíta s postupným znižovaním napätia medzi znepriatelenými stranami. Takýto proces by mohol otvoriť cestu k mierovým rokovaniam.

„Spojené štáty by dosiahli svoje ciele, ktoré spočívajú vo vyradení iránskych raketových a jadrových schopností,“ vysvetlil vojnový novinár portálu Mirror Chris Hughes.

Spojené štáty pritom podľa vyjadrení prezidenta Donalda Trumpa sledujú najmä zničenie iránskeho jadrového programu. Trump deklaroval, že takýto cieľ chce dosiahnuť v priebehu niekoľkých týždňov.

zdroj: TASR/AP

Rokovali o iránskom jadre bez expertov. Vedci tvrdia, že kľúčové tvrdenie Trumpovcov je fyzicky nemožné

Chris Hughes upozorňuje, že zmena politického vedenia alebo rastúci vnútorný tlak by mohli Teherán dotlačiť k rokovaniam o prímerí.

„Pod novým vedením sa môže stupňovať aj vnútorný tlak a prímerie bude možné. Je to možnosť, ktorá však nie je v tejto chvíli príliš pravdepodobná,“ dodal Hughes. Aj keď ide o najoptimistickejší scenár, analytici ho momentálne nepovažujú za veľmi pravdepodobný.

Druhý scenár: dlhý a vyčerpávajúci konflikt

Oveľa realistickejší vývoj podľa odborníkov predstavuje „ťahajúca sa“ vojna. V takom prípade by sa obe strany snažili protivníka oslabiť dlhodobým tlakom. Takýto scenár môže nastať, ak Irán v priebehu približne šiestich týždňov neustúpi a konflikt sa bude ďalej stupňovať.

Teherán disponuje strategickou výhodou v oblasti Hormuzského prielivu. Tento úzky námorný koridor patrí medzi najdôležitejšie trasy pre prepravu ropy z Perzského zálivu do sveta.

Ak Irán začne obmedzovať lodnú dopravu v tejto oblasti, globálny obchod s ropou utrpí vážne škody. K podobným incidentom už došlo – ostreľovanie lodí v prielive spôsobilo prudký rast cien ropy, ktoré v priebehu niekoľkých dní vyskočili o viac než tretinu. Takýto vývoj by zasiahol nielen krajiny regiónu, ale aj svetovú ekonomiku.

Najhorší scenár: rozsiahla vojna a invázia

Najvážnejšie dôsledky by priniesol otvorený vojenský konflikt vo veľkom rozsahu. V takom prípade by Spojené štáty a Izrael mohli pristúpiť k priamemu zásahu na iránskom území.

„Analýza nasvedčuje, že ak Irán nekapituluje, USA a Izrael sa uchýlia k invázii. To by znamenalo množstvo humanitárnych katastrof a ťahajúcu sa vojnu,“ hovorí Hughes. Konflikt by sa navyše mohol rozšíriť aj do ďalších krajín Blízkeho východu.

Ako sme ťa informovali, Irán by mohol za legitímne vojenské ciele považovať aj základne na európskom území, ak budú využité na útoky proti Teheránu.

Môže dôjsť k pádu režimu?

Niektorí analytici diskutujú aj o ďalšej možnosti. Think-tank War on the Rocks upozornil na scenár, v ktorom by nespokojní obyvatelia Iránu povstali proti vlastnej vláde.

Takýto vývoj by mohol viesť k občianskej vojne a zároveň by oslabil schopnosť režimu brániť sa voči zahraničným vojenským operáciám. Podľa portálu Axios však ide o veľmi nepravdepodobný scenár. Súčasný režim vládne v Iráne už 47 rokov a prežil aj dlhodobé ekonomické sankcie.

Analytici navyše upozorňujú, že ani opozične naladení Iránci by pravdepodobne neprijali vládu, ktorú by podporovali Spojené štáty. Takýto krok by mnohí považovali skôr za zradu než za oslobodenie.

Budúcnosť konfliktu preto zatiaľ zostáva otvorená. V najbližších týždňoch sa ukáže, či sa situácia posunie smerom k rokovaniam, dlhému konfliktu alebo k ešte väčšej eskalácii.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie