Prežila vojnu a v 86 rokoch stále športuje. Jej príbeh mení pohľad na starnutie aj dlhovekosť

Dlhovekosť sa dnes nespája len s tým, koľko rokov človek prežije, ale aj s tým, v akej kondícii tieto roky trávi. Čoraz viac sa hovorí o tom, že vyšší vek nemusí automaticky znamenať pasivitu, obmedzenie pohybu či rezignáciu na aktívny život.

Práve naopak, mnohí seniori dokazujú, že aj v dôchodkovom veku sa dá zostať fyzicky činný, udržiavať si denný režim a robiť veci, ktoré telu aj mysli prospievajú.

Téma aktívneho starnutia je dôležitá najmä preto, že ukazuje inú predstavu o starobe, než na akú sú ľudia často zvyknutí. Namiesto predstavy ústupu do úzadia sa čoraz viac ukazuje obraz starších ľudí, ktorí športujú, cestujú, učia sa nové veci a hľadajú spôsob, ako si zachovať samostatnosť aj energiu.

Jednou z nich je aj Ecris Williams, ktorej život je príkladom toho, ako môže pohyb sprevádzať človeka aj vo vysokom veku a stať sa dôležitou súčasťou každodennej rutiny. Dnes má 86 rokov, no stále pravidelne športuje, behá, posilňuje a vedie cvičenia vo vode.

Jej príbeh je o to silnejší, že sa začal v období vojny. Ecris vyrastala v Berlíne, prežila druhú svetovú vojnu a neskôr sa presťahovala do Spojených štátov, upozornil portál People.

Prežila vojnu, no nezostala stáť na mieste

Ecris Williams sa narodila v roku 1938 v Berlíne. Detstvo tak prežila v období, ktoré zásadne poznačilo celé generácie. Druhú svetovú vojnu síce prežila, no jej rodičia nie. Neskôr sa vydala, presťahovala sa do Spojených štátov a vychovala tam svoje deti.

Aj keď jej život formovali veľmi ťažké skúsenosti, v staršom veku sa stala ženou, ktorá ľudí povzbudzuje k pohybu a aktivite. Nie je to príbeh o vrcholovom športe, ale o každodennom rozhodnutí nevzdať sa vlastného tela ani vo veku, keď mnohí už pohyb obmedzujú na minimum.

Podľa portálu People ju k aktívnemu životnému štýlu inšpiroval nemecký olympionik. Práve ten ju povzbudil, aby začala jednoducho tým, že bude dávať jednu nohu pred druhú. Z tejto jednoduchej rady sa postupne stal návyk, ktorého sa drží dodnes.

Vo veku 86 rokov stále behá aj posilňuje

Ecris Williams dnes žije vo Virgínii a jej bežný týždeň je na pomery jej veku mimoriadne aktívny. Dvakrát do týždňa sa venuje posilňovaniu, v stredu súťažne behá a dvakrát týždenne vedie vodný aerobik v športovom klube World Gate Athletic Club.

Sama hovorí, že niektoré dni si dopraje aj dlhší beh. „Niektoré dni si dám dlhší beh, možno päť alebo šesť míľ,“ povedala pre Aging Untold. To je vzdialenosť približne osem až desať kilometrov, čo ukazuje, že pre ňu pohyb nie je len symbolickým gestom, ale pravidelnou a vážnou súčasťou života.

Jej režim je pritom o to zaujímavejší, že necvičí len pre radosť alebo kondíciu. Williams otvorene hovorí aj o zdravotnom dôvode. „Musím cvičiť. Musím si udržiavať kondíciu srdca. Mám vrodenú srdcovú chybu,“ vysvetlila. Zároveň dodala, že sa narodila predčasne. Práve preto vníma pohyb nielen ako voľnočasovú aktivitu, ale aj ako spôsob, ako sa starať o svoje zdravie.

Jej rada je jednoduchá, no veľmi priama

Na príbehu Ecris Williams je výrazné aj to, ako premýšľa o ťažkostiach, ktoré ľudí často od pohybu odrádzajú. Keď sa jej pýtali, čo by odkázala tým, ktorí majú zdravotné obmedzenia a cvičí sa im ťažšie, odpovedala stručne a priamo. „Myseľ je viac než prekážky. Mohlo by byť aj horšie.“

Jej pohľad vychádza z vlastnej životnej skúsenosti. Prežila vojnu, zažila ničenie aj utrpenie, a práve preto dnes odmieta prístup, ktorý sa sústreďuje len na obavy a neistotu.

„Videla som priveľa ničenia. Videla som priveľa utrpenia. Nehovorte si, čo sa stane. Vstaňte a povedzte si, ďakujem, Bože. Každý deň ďakujte za deň,“ povedala.

Tieto slová nepôsobia ako fráza, ale ako životná filozofia, ktorú si vytvorila z vlastných skúseností. Práve preto môže byť jej príbeh pre mnohých silný. Nehovorí o dokonalosti ani o výnimočnom talente. Hovorí o vytrvalosti, vďačnosti a ochote urobiť niečo pre seba aj vtedy, keď to nie je pohodlné.

Pohyb podľa nej nie je otázkou veku

Williams zároveň povzbudzuje aj ľudí, ktorí nie sú spokojní so svojou postavou alebo fyzickou kondíciou. Jej odkaz je aj v tomto smere priamy. Ak sa niekomu nepáči, ako sa cíti vo vlastnom tele, mal by s tým podľa nej niečo urobiť práve cez pohyb.

Zaujímavé pritom je, že si sama zo seba vie aj urobiť žart. O sebe povedala, že „vyzerá ako sušená slivka“, hoci jej cvičenie udržiava telo v dobrej forme. Aj tým ukazuje, že aktívny život nie je o márnivosti či snahe vyzerať dokonale, ale skôr o funkčnosti, energii a celkovej kvalite života.

Príbeh Ecris Williams preto oslovuje aj mimo témy športu. Ukazuje, že aktívny životný štýl nemusí mať vekový limit a že pohyb môže byť dôležitý nielen pre telo, ale aj pre psychiku.

Po všetkom, čo v živote zažila, si dnes stále nachádza čas na beh, cvičenie a povzbudzovanie iných. Aj tým pripomína, že starostlivosť o seba sa nemusí končiť v určitom veku. Naopak, môže byť tým, čo človeku pomáha zostať silný čo najdlhšie.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing