Politika ťa rieši, aj keď ty neriešiš ju. Kandidát na primátora Ladislav Lörinc o vízii reštartu Košíc

Košice sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Majú oceliarne, významný IT sektor, univerzity plné mladých ľudí a bohatý kultúrny život. Zároveň však čoraz viac obyvateľov cíti, že mesto zaostáva za svojím potenciálom a nerozvíja sa.

Jednou z mála výnimiek je košické Sídlisko KVP. V posledných rokoch tu vznikli projekty, ktoré menia verejný priestor, zapájajú komunitu a priťahujú čoraz viac pozornosti a mladých ľudí.

Od kultúrnych podujatí, cez popredné priečky v hodnoteniach transparentnosti, až po najmodernejší skatepark na východnom Slovensku. A to v prostredí s obmedzenými možnosťami a rozpočtom.

Úradujúci starosta mestskej časti KVP Ladislav Lörinc kandiduje za primátora Košíc a tvrdí, že Košice dokáže posunúť vpred.

• Čo sa naučil pri vedení sídliska
• Prečo stavil na externé zdroje, komunitu a praktické riešenia
• Prečo je presvedčený, že to, čo funguje na sídlisku, môže fungovať aj v celom meste

Hovoríte o sebe, že ste „chlapec zo sídliska“. Dnes už ale máte 37 rokov, ste druhýkrát starostom jednej z najväčších košických mestských častí, ôsmy rok mestským a predtým miestnym poslancom. To je 16 rokov v komunálnej politike. Spomedzi mestských poslancov ste dvakrát po sebe získali najväčší počet hlasov vo voľbách. Okrem politiky máte skúsenosti aj z podnikania, či neziskového sektora, pôsobili ste ako projektový manažér v IT sfére. Dlhé roky ste dokonca reprezentovali Košice ako profesionálny hráč hádzanej. Celé dokopy to vôbec neznie ako profil typického chlapca zo sídliska.

Vyrastal som na Sídlisku KVP v bytovke, ako mnohí ďalší. Chodieval som von s partiou, trávili sme čas na ihriskách a spoznávali každodenný život sídliska. Poznal som ho zhora aj zdola – doslova. Internet a mobily boli ešte v plienkach, každý každého poznal. Ako tínedžer som brigádoval na košickej plavárni. Už tam som na vlastnej koži mohol zažiť, ako sú riadené mestské organizácie, kde niekedy nefungujú základné veci. Bol som z toho prekvapený.

Nikdy som nemal pocit, že chcem byť „politikom“ v pravom slova zmysle. Videl som, ako politici riadia našu krajinu. Videl som, že inde vo svete fungujú veci, ktoré u nás nefungujú. Pochopil som, že to môžem zmeniť jedine tak, že aktívne vstúpim do politického života. A tak som išiel s „kožou na trh.“

To, že som dnes starostom a poslancom, pre mňa neznamená, že som na „druhom brehu“. Je pre mňa dôležité byť stále medzi ľuďmi, pretože len tak dokážem rozumieť tomu, čo im na sídlisku chýba a čo vo svojom okolí potrebujú. S kolegami sa neustále snažíme hľadať spôsoby, ako veci meniť k lepšiemu. „Nikdy nezabudni odkiaľ si prišiel,“ je vo mne silne zakorenené. V tomto som sa nezmenil a ani sa meniť nechystám. Rovnaký postoj sa snažím odovzdávať aj svojmu synovi.

Kto je Ladislav Lörinc

Ladislav Lörinc je slovenský komunálny politik a dlhoročná výrazná osobnosť košickej samosprávy. Pochádza z Košíc a vyštudoval politológiu.

Do verejného života vstúpil ešte ako mladý poslanec mestskej časti Košice – Sídlisko KVP, kde neskôr získal dôveru obyvateľov a v roku 2018 sa stal starostom tejto viac než dvadsaťtisícovej mestskej časti.

Okrem starostovskej funkcie pôsobil aj ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Košiciach a neskôr aj v Košickom samosprávnom kraji, kde zastával post podpredsedu kraja.

Vo svojej práci sa dlhodobo venuje rozvoju miestnych komunít, investíciám do infraštruktúry, verejného priestoru či podpore kultúrnych a komunitných projektov.

Lörinc sa v politike profiluje ako komunálny líder orientovaný na praktické riešenia a spoluprácu s obyvateľmi. Je zároveň predsedom Košickej strany a dlhodobo zdôrazňuje, že politika má byť predovšetkým službou ľuďom a miestam, v ktorých žijú.

zdroj: Ladislav Lörinc

Mladí ľudia často hovoria, že politika ich nezaujíma, lebo sa ich netýka. V čom sa podľa vás mýlia – ak vôbec?

Väčšina mladých ľudí sa zaujíma o iné veci, než je politika, a ja ich chápem. Nebudem sa tváriť, že to u mňa v mladosti bolo inak. Dnes mám – síce len o pár rokov – viac skúseností a viem jedno: „Môžeš neriešiť politiku, ale politika bude vždy riešiť teba.“ Práve v tom vzdialenom pojme je totiž ukryté všetko podstatné pre naše životy: možnosti na športovanie či večerné vyžitie s priateľmi, ale aj prostredie, v ktorom žijeme. Podľa mňa ju vnímajú ako niečo vzdialené, byrokratické a odtrhnuté od reality. Lenže v skutočnosti je to práve naopak.

Na KVP sa snažíme mladým ukázať, že s nimi rátame a že sú prirodzenou súčasťou toho, ako sídlisko funguje. Aj preto sme prišli s konceptom Letného festivalu priamo na sídlisku – s tisíckami ľudí a celoslovensky známymi interpretmi, aby mladí nemuseli za kultúrou cestovať inam.

Staré basketbalové ihriská sme premenili na moderné farebné športoviská a otvorili ich spôsobom, ktorý mladých opäť pritiahne von. A cez participatívny rozpočet im dávame priestor prísť s vlastnými nápadmi a podieľať sa na ich realizácii. Aj takto im ukazujeme, že politika nie je niečo vzdialené a že majú sami šancu meniť veci. Ak chceme, aby mladí v meste zostali, musia cítiť, že na ich názore záleží.

zdroj: Ladislav Lörinc

Práve pre mladých vznikol na sídlisku skatepark, ktorý je jednou z najväčších investícií na KVP. Mnohí vás od tohto projektu odhovárali ako od príliš ambiciózneho. Vy ste do toho napriek tomu išli. Prečo?

V pamäti mi utkvel môj rozhovor s bratom nášho známeho olympionika Riša Turyho ešte z roku 2016. Vtedy mi povedal, že na Slovensku nemá adekvátny priestor na tréning. Mal som pocit prenesenej hanby. Vedel som teda, že to má potenciál a význam, aj keď mnohí hovorili, že je to príliš veľké, drahé, riskantné. Keď som sa v roku 2018 stal starostom, nemali sme projekt ani peniaze, len jasnú predstavu, že mladí ľudia na KVP potrebujú kvalitný priestor pre šport. Vytrvali sme a navyše sme vytypovali skvelý nevyužitý priestor pod mostom, ktorý je ako stvorený na takýto streetový šport.

Už počas výstavby sme museli deti zo staveniska doslova odháňať – taký bol záujem. Dnes ide o jeden z najmodernejších skateparkov na východnom Slovensku. Podieľali sa na ňom profesionáli vrátane Riša Turyho, takže nejde len o betón a rampy, ale o priestor, ktorý má úroveň a rešpekt v celej komunite skateboardistov. Aj preto sa tu konali majstrovstvá Slovenska či Cassovia Skate Cup s medzinárodnou účasťou.

Pre mňa je však najdôležitejšie to, že zo schátraného miesta plného asociálov samospráva vytvorila špičkový priestor, kde mladí športujú, stretávajú sa a napredujú. Všetci bez rozdielu a zadarmo. Pozri si viac →

Kritici hovoria, že samosprávy sa hrajú na inovácie, ktoré sú drahé a málo efektívne. Na KVP ste testovali viacero inovatívnych riešení – napríklad solárny „inteligentný“ kôš, ktorý cez senzor hlási naplnenosť, elektrický nákladný bicykel na vyprázdňovanie odpadkových košov a založili ste aj prvý sociálny podnik v Košickom kraji. Vyplatilo sa vám niečo z toho?

Kto ma pozná vie, že nie som typ, ktorý by sa nechal odradiť len preto, že niekto povie „nedá sa“. Ak vidím, že niečo funguje inde, považujem za povinnosť samosprávy overiť si, či to môže fungovať aj u nás. Moderná samospráva musí byť inovatívna a schopná prinášať obyvateľom trendy.

Spomenuté vychytávky či založenie sociálneho podniku neboli samoúčelné projekty. Každý z nich riešil konkrétny problém – efektívnejší zber odpadu, lacnejšiu a ekologickejšiu údržbu verejných priestorov alebo pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí by si ich inak hľadali ťažko. A áno, vyplatilo sa to. Nielen finančne. Dôležitejšie je, že sme ukázali, že veci môžu fungovať lepšie a jednoduchšie. Nie iba tak, ako je dlhé roky zažité a nemenné.

Paradoxne, často vidím, že drobné inovatívne riešenia vzbudia väčšiu pozornosť, než veľké strategické projekty. Považujem to za pozitívny signál – znamená to, že ľudia si všímajú zmeny v každodennom živote. A presne o to ide.

Zároveň sme dokázali, že inovovať sa dá aj bez veľkého rozpočtu. Kľúčom bolo využívanie externých zdrojov a dobrá príprava projektov. Vždy hovorím, že šťastie praje pripraveným – platí to aj na KVP. Bez vytrvalej práce môjho tímu by sa to nikdy nepodarilo. Aj vďaka tomu dnes vidno v uliciach sídliska reálne zmeny, ktoré zlepšujú kvalitu života a riešia každodenné problémy našich obyvateľov.

Často hovoríte aj o tom, že cesta vedie cez externé zdroje. Čo si pod tým máme predstaviť? Máte aj čísla, ktoré to dokazujú?

Keď som nastupoval ako 29-ročný starosta, “ostrieľanejší“ kolegovia mi radili hrať to na istotu – neriskovať, robiť základnú údržbu, asfaltovať cesty tesne pred voľbami a dlhodobejšie projekty ale odsúvať nepopulárne témy. Nikde predsa nie je napísané, že o 4 roky vás zvolia znovu, všakže. Ja a môj tím sme však vedeli, že takto fungovať nechceme. Problémom ale boli peniaze. Mestská časť je totiž výrazne závislá od rozpočtu mesta a v roku 2019 boli naše ročné príjmy z podielových daní okolo 800-tisíc eur.

Vedel som, že ak chceme posunúť KVP dopredu, musíme diverzifikovať zdroje našich príjmov – podobne ako v zdravom podnikaní. Daňové príjmy nenafúknete, preto sa nám ako ideálna cesta javilo získavanie externých zdrojov. Na to je potrebná dlhodobá príprava projektov a systematická robota. Výsledky však neprídu hneď.

zdroj: Ladislav Lörinc

Podarilo sa vám napokon externé financie získať?

Zlom prišiel v roku 2025. Po tom, čo sme boli v roku 2024 kvôli nevyplateným podielovým daniam od mesta Košice na hrane nútenej správy, sa nám podarilo získať takmer 6 miliónov eur z externých zdrojov. To je viac, ako sme získali na podielových daniach od obyvateľov za celé moje prvé funkčné obdobie. Vďaka týmto peniazom sa začala výstavba najväčšieho projektu v histórii KVP – obnovy schátranej fontány na KVP a celého okolitého námestia.

Rozbehli sme rekonštrukciu jediného interiérového kultúrno-spoločenského centra na sídlisku a spúšťame aj smart projekty zamerané na vyššiu bezpečnosť v uliciach. Sú to veci, ktoré by bez externej podpory nikdy nevznikli. Moja obrovská vďaka patrí môjmu šikovnému tímu, ale aj ministerstvám a partnerom, bez ktorých by sme nič z toho nedosiahli.

Ukázali sme, že aj samospráva s obmedzenými kompetenciami dokáže priniesť zásadné projekty a pridanú hodnotu pre občanov. Stačí byť pripravený, chcieť spolupracovať a mať jasnú víziu.

Keď sme to dokázali u nás na sídlisku, čo by dokázali Košice, keby mali odvahu a víziu? Veď tu chýbajú základné veci, ktoré ľudia od mesta očakávajú. Viac o kandidátovi na primátora →

Čo podľa vás dnes Košičanom najviac chýba a ako vlastne zisťujete, čo je pre nich prioritou? Vychádzate aj zo sociálnych sietí, kde veľmi aktívne komunikujete s ľuďmi?

Košiciam chýbajú v prvom rade kompetentní ľudia vo vedení mesta. Takí, ktorí sa neboja prijať zodpovednosť. Takí, ktorí umožnia šikovným jednotlivcom, dobrým projektom a smelým myšlienkam v našom meste rásť.

Na úrovni základných kompetencií sú to otázky bezpečnosti, čistoty, kvalitného verejného priestoru – skrátka témy každodenného života, bez ktorých sa nedá hovoriť ani o rozvoji, ani o vízii. Zároveň si však nemyslím, že najprv sa musíme zamerať len na toto a až potom začať mesto rozvíjať. Obe veci musia ísť ruka v ruke. Od svojich 19 rokov som denne medzi ľuďmi, zhováram sa s nimi o ich problémoch a snažím sa hľadať riešenia. Medzičasom k tomu, prirodzene, pribudli aj sociálne siete. Osobný kontakt nenahradia, na druhej strane ale veľmi rýchlo ukážu, čo ľudí akútne trápi.

Viacerí si myslia, že Košice by si pri svojom rozvoji mohli brať príklad z Bratislavy. Vy však tvrdíte, že Košice nemôžu len kopírovať hlavné mesto. Prečo? Nie je pre vás vzorom?

Práve naopak. V mnohým veciach je pre nás Bratislava inšpiráciou, ale každé mesto či malá obec majú svoje špecifiká. Napríklad pri cyklodoprave, ktorej infraštruktúru považujem za nevyhnutnú. Tam by som vyzdvihol Trnavu, ktorá je zároveň skvelým príkladom získavania externých finančných zdrojov. Skutočným lídrom na Slovensku. Pozerajme sa ale aj za hranice – Brno a Krakov sú veľmi úspešné „druhé hlavné mestá“ svojich krajín a ponúkajú ľuďom výbornú alternatívu života v metropole.

Košice vidím ako metropolu Východu a zároveň významné mesto Karpatskej kotliny. Sme dostatočne veľkí na to, aby tu šikovní ľudia našli uplatnenie. Zároveň sú Košice dostatočne malé na to, aby sa u nás šírili inšpiratívne myšlienky, prepájali ľudia schopní ich realizovať a aby sa u nás žil kvalitný život.

Neporovnávajme sa donekonečna s Bratislavou. Košice sú mesto, ktoré sa môže smelo rozvíjať v európskom meradle. Ísť hrdo vlastnou cestou. Už dlhé roky však naši komunálni politici prichádzajú s provinčnými politikami, ktoré sú ďaleko za potenciálom nášho mesta. Chýba nám dlhodobá vízia rozvoja a odhodlanie napĺňať ju. To je základ, ak sa chceme niekam posunúť a konečne inšpirovať aj my iných.

zdroj: Ladislav Lörinc

Aké Košice si teda predstavujete?

Mesto kráčajúce vpred, napĺňajúce svoj potenciál a inšpiratívne pre iných. Mesto, v ktorom má váhu aj názor jeho obyvateľov a ktoré je tu v prvom rade pre nich. Mesto, ktoré vie šetriť aj na sebe, nie na občanoch. Mesto schopné robiť nepopulárne, ale vysoko potrebné reformy a rozhodnutia založené na dátach a faktoch. Mesto, ktoré nebude sľubovať megalomanské projekty pre pár vyvolených, ale ktoré bude férové a starostlivé pre všetkých. Toto všetko v konečnom dôsledku znamená mesto, do ktorého sa ľudia budú vždy radi vracať, pretože tu nájdu uplatnenie a primeranú starostlivosť.

A ešte jedna vec: Začnime Košice riadiť tak, aby jediným riešením problémov nebolo len zvyšovanie miestnych daní a poplatkov.

Aké výzvy podľa vás čakajú Košice v najbližšom období?

Mesto sa v posledných rokoch rýchlejšie zadlžuje. Každé ďalšie vedenie teda bude musieť riešiť udržateľnosť verejných financií. Čaká nás tiež transformačná výzva s príchodom Volva. Máme pred sebou ale aj demografickú výzvu, pretože počet obyvateľov dlhodobo klesá, čo má vplyv aj na fungovanie samosprávy. To sú základné hospodárske výzvy.

Potom tu máme otázku riadenia, ale aj efektívnosti fungovania mestských podnikov a samotného magistrátu. V niektorých prípadoch sa desiatky rokov nič zásadné nezmenilo – v duchu už spomínaného princípu „lebo takto sa to robilo vždy“. Kľúčovými slovami doby sú však dnes automatizácia, efektivita a umelá inteligencia. Chceme držať krok so svetom okolo nás? Tak musíme výrazne pridať.

Košický dopravný podnik má obrovský problém s vozovým parkom. Je to časovaná bomba, ktorá tiká stále hlasnejšie. Čakajú nás tiež výzvy týkajúce sa kvality života – zmena klímy, kvalita ovzdušia, bezpečnosť, ale tiež psychické zdravie obyvateľstva spojené s dnešným štýlom života.

V neposlednom rade je tu Pandorina skrinka, ktorú politici v Košiciach „úspešne“ obchádzajú celé roky – optimalizácia počtu mestských častí. Máme 22 mestských častí, čo je jednoducho priveľa. Mesto musí ukázať, že vie šetriť predovšetkým na sebe, nie iba na ľuďoch.

Ako vidíte, výziev je mnoho a nie sú ľahké. Mám však chuť aj odhodlanie pustiť sa s mojím tímom do ich riešenia. Pozri si viac →

zdroj: Ladislav Lörinc

V minulosti ste sa vyjadrili, že najväčší problém nie sú peniaze, ale systém. Čo presne pod tým v kontexte riadenia mesta rozumiete?

Každé voľby volíme rovnaký typ straníckych nominantov, ktorí sľubujú, že pod ich patronátom to už konečne bude fungovať. Stranícke centrály nám ich vyberú v Bratislave a my ich prvý krát vidíme pol roka pred voľbami. Keď však nastúpia do pozícií, opakujú zažité vzorce v systéme, ktorý za ostatných 20 – 30 rokov nikto nezmenil. Doba ale napreduje rýchlo a nám uteká vlak. Ak budeme pokračovať v rovnakom štýle riadenia, budeme mať naďalej rovnako slabé výsledky.

V mestskej časti KVP sme to dokázali zmeniť, funguje to a prináša viditeľné výsledky. Potrebujeme teda zmeniť myslenie, kultúru, procesy, prerozdeliť kompetencie aj financovanie. Potrebujeme pritiahnuť viac kvalitných ľudí do samosprávy, aby pracovali pre mesto. Košice nepotrebujú sľuby. Potrebujú systém. Tým bude poctivá zmena, ktorá prinesie obyvateľom pridanú hodnotu a posunie Košice vpred.

Svoju kandidatúru na primátora Košíc ste oznámili 17. novembra minulého roka. Ako ste hovorili, dátum nebol náhodný. Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Moja kandidatúra je prirodzeným pokračovaním toho, čo robím doteraz. Nedokážem sa len pozerať, ak vidím, že veci môžu fungovať oveľa lepšie. Svojou reálnom prácou sme ukázali, že to vieme robiť lepšie. Dátum 17. novembra som si nevybral náhodou. Je to symbol slobody, zodpovednosti a odvahy meniť veci k lepšiemu. A presne to dnes Košice potrebujú – odvahu robiť správne rozhodnutia, ktoré mesto posunú vpred.

zdroj: Ladislav Lörinc

Mesto však nie je sídlisko. Ako chcete udržať nastavené tempo aj v pozícii primátora?

Z pozície starostu veľkej mestskej časti a tiež mestského poslanca som si v praxi overil, že zmena je možná a dokážeme ju obyvateľom doručiť. Rovnaké princípy platia na ktorejkoľvek úrovni samosprávy. Dôležité je mať okolo seba tím ľudí a jasný plán. V mestskej časti s 22-tisíc obyvateľmi sme ukázali, že vieme projekty nielen vymyslieť, ale ich aj dotiahnuť do úspešného konca a zaplatiť ich z externých zdrojov. Ak sa dá zmeniť sídlisko, dá sa zmeniť aj mesto.

Presne toto nasadenie a projektové myslenie chcem priniesť na magistrát. Poznáme procesy, máme skúsenosti aj energiu posúvať mesto vpred. Verím, že Košice môžu byť moderným a starostlivým mestom pre všetkých.

Viacerí ľudia už možno rezignovali, ja nie. Vidím obrovskú energiu, ktorú toto mesto má, a som pripravený ju naplno využiť. Košice nepotrebujú ďalšiu reklamu pre podpriemerné provinčné riešenia. Potrebujú vedenie, ktoré bude mať odvahu niesť zodpovednosť. Ak chceme zmenu, musí byť zásadná a prísť krok po kroku. Presne tak, ako na KVP, kde sme postupne splnili všetko, čo sme si dali za cieľ. Dnes sme s mojím tímom pripravení posunúť Košice vpred.

Čítaj viac z kategórie: PR