Od Indie po Japonsko: 10 krajín, ktoré by dlhodobá blokáda Hormuzského prielivu dostala do vážnych problémov

Uzavretie Hormuzského prielivu, dopravnej tepny Perzského zálivu, Iránskymi Revolučnými Gardami ženie globálne ceny ropy, plynu, ale aj hnojív nahor. Hoci vojenská eskalácia po útoku Izraela a USA na Irán dohráva priamo na Blízkom východe, jej ekonomické dôsledky zasahujú prakticky celý svet. Najvýraznejšie ich však pociťuje Ázia.

Ak by došlo k dlhodobej blokáde, najtvrdší ekonomický zásah by utrpela skupina veľkých ázijských ekonomík, kde je Perzský záliv pre technologicky vyspelé ekonomiky aj rozvíjajúce sa trhy kľúčovým a len ťažko nahraditeľným zdrojom energií.

Prečítajte si, ktoré štáty by odrezanie Hormuzského prielivu od dodávok ropy a plynu zasiahlo najtvrdšie a ktoré ekonomiky by dlhodobá blokáda dostala do problémov. Pozrite si rebríček desiatich najzraniteľnejších krajín.

Pakistan, Bangladéš a India

Analytici tvrdia, že južná Ázia by čelila najvážnejšiemu narušeniu, najmä pokiaľ ide o dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG).

Podľa údajov spoločnosti Kpler sa Katar a Spojené arabské emiráty podieľajú na 99 % pakistanského dovozu LNG, 72 % na dovoze Bangladéša a 53 % na dovoze Indie.

Pakistan a Bangladéš sú obzvlášť zraniteľné pre obmedzenú flexibilitu v oblasti skladovania a obstarávania. Po prvé, Bangladéš už teraz trpí značným štrukturálnym deficitom plynu. Podľa Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu krajina trpí deficitom viac ako 1 300 miliónov kubických stôp denne.

„Pakistan a Bangladéš majú obmedzenú flexibilitu v oblasti skladovania a obstarávania, čo znamená, že narušenie by pravdepodobne spustilo rýchle zničenie dopytu v energetickom sektore, a nie agresívne spotové ponuky,“ povedal pre CNBC Go Katayama, hlavný analytik spoločnosti Kpler.

Nielen Hormuz: TOP 10 kľúčových ropných tepien, ktorých výpadok okamžite vystrelí svetové ceny nahor (REBRÍČEK)

Bangladeš navyše disponuje len minimálnymi skladovacími kapacitami a už pred krízou bojoval s masívnym štrukturálnym deficitom plynu. Narušenie dodávok tak znamená priame ohrozenie kľúčového textilného priemyslu, ktorý je chrbticou tamojšej ekonomiky. Situácia zašla podľa českého portálu E15, ktorý informuje na základe správ z agentúry Reuters, dokonca tak ďaleko, že bangladéšska vláda nariadila dočasne uzavrieť univerzity, aby krajina ušetrila tenčiace sa zásoby elektriny a paliv

India čelí najväčšej kombinovanej expozícii v regióne. „Viac ako polovica jej dovozu LNG je naviazaná na Perzský záliv a značný podiel je indexovaný ropou Brent, takže prudký nárast cien ropy spôsobený Hormuzským dianím by súčasne zvýšil náklady na dovoz ropy a zmluvné ceny LNG. To vytvára dvojitý fyzický a finančný šok,“ povedal.

Podobne podľa UBP (švajčiarska súkromná banka)  pochádza približne 60 % indického dovozu ropy z Blízkeho východu. Trvalá blokáda by preto zvýšila náklady na dovoz energie aj tlak na bežný účet.

Singapur, Filipíny a Thajsko

Singapur je kľúčovým globálnym hubom na spracovanie ropy, ktorá mieri z Blízkeho východu ďalej do Ázie. Singapurské rafinérie masívne nakupujú surovú ropu z Perzského zálivu, aby ju spracovali na benzín, naftu a na letecké palivo pre zvyšok Ázie aj pre vzdialenejšie trhy, ako je Austrália. Uzavretie Hormuzského prielivu tak postupne spôsobuje šok naprieč celým dodávateľským reťazcom rafinovaných produktov. Singapur je kľúčovým globálnym hubom na spracovanie ropy, ktorá mieri z Blízkeho východu ďalej do Ázie. Singapurské rafinérie masívne nakupujú surovú ropu z Perzského zálivu, aby ju spracovali na benzín, naftu a na letecké palivo pre zvyšok Ázie aj pre vzdialenejšie trhy, ako je Austrália. Uzavretie Hormuzského prielivu tak postupne spôsobuje šok naprieč celým dodávateľským reťazcom rafinovaných produktov. 

zdroj: Ivana Vodová – Pohľad na známu Marina Bay Sands v Singapure.

Filipíny sa podľa analytikov radia medzi krajiny, ktoré by dlhodobé uzavretie Hormuzského prielivu zasiahlo obzvlášť výrazne. Okrem vysokej závislosti od dovozu ropy z Blízkeho východu je ich ekonomika mimoriadne citlivá aj na výkyvy cien energií. Odhady MUFG Research naznačujú, že každé zvýšenie ceny ropy o 10 dolárov za barel môže zhoršiť deficit bežného účtu o približne 0,4 až 0,5 percenta HDP. Pri dlhodobo zvýšených cenách by to zároveň mohlo znížiť hospodársky rast krajiny v roku 2026 o viac ako jedno percento.

Hoci Thajsko v absolútnych objemoch nedováža toľko surovín ako najväčšie ázijské ekonomiky, z makroekonomického pohľadu patrí podľa analytikov banky Nomura medzi najzraniteľnejšie krajiny regiónu. Fosílne palivá tvoria viac ako 94 percent jeho energetického mixu a vyše polovica dovozu pochádza z Blízkeho východu. Krajinu zároveň zaťažuje výrazný deficit energetickej obchodnej bilancie na úrovni približne 7,1 percenta HDP, čo je najviac v Ázii. Práve táto silná závislosť znamená, že dlhodobá blokáda Hormuzského prielivu by mohla mať na thajskú ekonomiku výrazne negatívny dosah.

Taiwan

Taiwan sa do zoznamu najviac ohrozených krajín pri prípadnej blokáde Hormuzského prielivu zaraďuje najmä pre svoju výraznú závislosť od dovozu energií a štruktúru ekonomiky. Ostrov totiž dováža približne 96 percent svojej energie, pričom významná časť ropy a skvapalneného plynu pochádza z Blízkeho východu . Podľa ďalších analýz pochádza približne 60 percent taiwanského dovozu ropy práve z regiónu Perzského zálivu, čo znamená, že dodávky sú priamo naviazané na trasy prechádzajúce cez Hormuzský prieliv.

Zraniteľnosť Taiwanu zvyšuje aj charakter jeho ekonomiky. Ide o vysoko industrializovaný štát bez významných domácich zdrojov fosílnych palív, ktorý je takmer úplne odkázaný na dovoz energie po mori. Zároveň ide o centrum globálneho polovodičového priemyslu, ktorý je mimoriadne energeticky náročný. Na rozdiel od Číny navyše ostrov nemôže výpadky plynu ľahko kompenzovať uhlím. Energeticky extrémne náročný polovodičový priemysel si pritom vyžaduje absolútne stabilné dodávky elektriny, ktorých narušenie by mohlo odštartovať ďalšiu globálnu čipovú krízu.

Čína

Podľa mnohých expertov by dlhšie uzavretie Hormuzského prielivu  otestovalo energetickú bezpečnosť Číny, ale zásoby a alternatívne dodávky ponúkajú určitú rezervu. Podľa Kpler je krajina najväčším svetovým dovozcom ropy a nakupuje viac ako 80 % iránskej ropy.

Približne 30 % dovozu LNG pochádza z Kataru a Spojených arabských emirátov a zhruba 40 % dovozu ropy prechádza cez Hormuz, odhaduje UBP. „Čína je materiálne exponovaná, ale flexibilnejšia,“ povedal Katayama z Kplera.

Podľa spoločnosti Kpler predstavovali čínske zásoby LNG ku koncu februára 7,6 milióna ton, čo poskytuje krátkodobé krytie. Čína by však musela súťažiť o atlantický náklad, ak by výpadok pretrvával, čím by sa sprísnila situácia v tichomorskej oblasti, dodal Katayama. V takom prípade by táto dynamika mohla zintenzívniť cenovú konkurenciu v celej Ázii, aj keď sa Peking vyhne úplnému nedostatku.

Saudská Arábia v posledných týždňoch zvýšila ťažbu ropy a strategické zásoby ropy, ktoré držia hlavné spotrebiteľské krajiny, ako je Čína, by mohli dočasne tlmiť situáciu na trhu, uviedla v nedeľu spoločnosť Rystad Energy, píše CNBC.

Spoločnosť UBP uviedla, že hoci je Čína kľúčovým čistým dovozcom energie v regióne, nie je nevyhnutne najzraniteľnejšia voči potenciálnym šokom v dodávkach.

Japonsko a Južná Kórea

Podľa UBP Blízky východ dodáva 75 % japonského dovozu ropy a približne 70 % kórejského dovozu ropy. Pokiaľ ide o LNG, ich expozícia v Perzskom zálive je nižšia ako v južnej Ázii. Južná Kórea získava 14 % svojho LNG z Kataru a Spojených arabských emirátov, zatiaľ čo Japonsko získava 6 %, odhaduje Kpler.

Aj bez úplného nedostatku by cenové vplyvy mohli byť závažné. „Ekonomiky s vysokou závislosťou od dovozu energie, ako sú Japonsko, Južná Kórea a Taiwan, sú viac vystavené šokom v dodávkach,“ povedal pre CNBC Shier lee Lim, hlavný makroekonomický a devízový stratég pre ázijsko-pacifický región na platobnej platforme Convera.

Zásoby sú tiež obmedzené. Kórea má v rezervách približne 3,5 milióna ton LNG a Japonsko približne 4,4 milióna ton, čo podľa spoločnosti Kpler stačí na zhruba dva až štyri týždne stabilného dopytu.

zdroj: Unsplash/Jezael Melgoza

Južná Kórea je makroekonomicky druhou najohrozenejšou krajinou v Ázii. Jej deficit energetickej obchodnej bilancie dosahuje hrozivých 5,7 percenta HDP, píše portál E15. Priemyselný model krajiny, ktorý je extrémne závislý od exportu a lacných vstupov, sa pod tlakom energetickej krízy otriasa už teraz. Soul dokonca nedávno musel siahnuť k bezprecedentnému kroku a prvýkrát za posledných tridsať rokov oznámil zastropovanie cien pohonných hmôt. Dlhšia blokáda prielivu by pre tamojšiu ekonomiku znamenala silný náraz.

Japonsko síce disponuje strategickými rezervami, ale jeho obrovská absolútna spotreba znamená, že akýkoľvek dlhodobý výpadok dodávok cez Hormuzský prieliv by paralyzoval jeho gigantický priemysel. Pre zvyšok sveta by zásah japonského dodávateľského reťazca znamenal globálny ekonomický šok.

Dlhodobá blokáda by zasiahla aj krajiny Perzského zálivu

Paradoxne medzi najviac zasiahnuté by patrili aj samotní exportéri ropy z Perzského zálivu. Ich ekonomiky sú priamo závislé od exportu cez tento úzky námorný koridor a v prípade blokády by čelili okamžitému výpadku príjmov. Analýzy upozorňujú, že tieto krajiny sú „uzamknuté“ v jednom exportnom smere bez plnohodnotnej alternatívy.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta