Dlhy cez 83 miliárd eur: Slovensko sa mení na digitálne smetisko Európy, NKÚ vydal najtvrdšiu správu za posledné roky

Najvyšší kontrolný úrad SR predložil Národnej rade SR Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2025. Nie je to suchý úradný dokument. Je to skôr obžaloba, ktorá je systematická, číselne podložená a miestami až znepokojivo otvorená.

Štyridsať kontrol, viac ako 180 skontrolovaných subjektov, takmer 880 porušení a nedostatkov, 220 odporúčaní na zlepšenie a 10 trestných podaní. A jeden záver, ktorý sa opakuje naprieč všetkými oblasťami: Slovensko nevie riadiť štát, pretože systematicky odmieta pracovať s dátami.

Digitálne smetisko namiesto e-štátu

Slovensko investovalo do digitalizácie verejnej správy za ostatné roky niekoľko miliárd eur z európskych aj národných zdrojov. Výsledok? Zo Slovenska sa postupne stáva digitálne smetisko Európy plné nesúrodých a neprepojených dát a databáz. Tak to formuluje samotný NKÚ, a teda inštitúcia, ktorá nie je zvyknutá na hyperbolické výrazy.

Problém nespočíva v nedostatku investícií. Spočíva v absencii stratégie a zodpovednosti. Na Slovensku dlhodobo chýba strategické riadenie založené na relevantných dátach, ktoré štát napriek opakovaným upozorneniam naďalej systematicky nezbiera, nevyhodnocuje a ani nevaliduje.

Bez systematickej práce s dátami nemožno hovoriť o efektívnom riadení, nieto ešte o udržateľnom rozvoji krajiny.

Chaos v dátach nie je len technický problém. Má priame dôsledky pre každého občana. Zistenia z minuloročných kontrol potvrdili, že chaos v dátach sťažuje výkon verejných politík, a to nielen v oblasti zdravotnej starostlivosti, duševného zdravia mladej generácie, digitalizácie životných situácií, ale aj pri odstraňovaní regionálnych rozdielov, rozvoji dopravnej infraštruktúry a modernizácii vodárenskej infraštruktúry.

10 miliárd eur bez kontroly

Zdravotníctvo je jednou z oblastí, kde dátový chaos priamo ohrozuje pacientov. Nevieme napríklad vyhodnotiť, či je viac ako 10 miliárd eur, ktoré každoročne vynakladáme na zdravotníctvo, prerozdeľovaných transparentne a efektívne v prospech zdravia pacienta.

Ministerstvo zdravotníctva a jeho vrcholoví manažéri dlhodobo zlyhávajú v otvorenom zúčtovávaní verejných zdrojov, tolerujú nezákonné poplatky a neeliminujú prostredie, ktoré vedie k plytvaniu a až k možnému korupčnému rozhodovaniu, konštatuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Treba pripomenúť, že 10 miliárd eur ročne je druhý najväčší objem verejných výdavkov na Slovensku. A kontrolóri nevedia povedať, či tieto peniaze idú správnym smerom – pretože dáta, ktoré by to umožnili vyhodnotiť, buď neexistujú, alebo sú neúplné a vzájomne neprepojené.

Energopomoc za 4 miliardy

Podobný problém sa týka energopomoci. Nevieme, či doterajšia energopomoc v hodnote viac ako 4 miliardy eur smerovala skutočne k tým, ktorí ju reálne potrebujú, ani či služby a dávky sociálnej podpory v rozsahu miliónov eur spravujeme efektívne.

Štát teda rozdelil miliardy eur pomoci bez toho, aby dokázal spätne overiť, či sa dostali k správnym príjemcom. Nie preto, že by chýbali peniaze na kontrolu. Preto, že chýbajú dáta, systémy a vôľa ich budovať.

Európske fondy: 25 miliárd eur a stále rovnaké regionálne rozdiely

Jedným z najsilnejších záverov správy je bilancia európskych fondov. Ani viac ako 25 miliárd eur z európskej finančnej pomoci, ktoré Slovensko získalo od roku 2004, neprispelo k znižovaniu regionálnych rozdielov.

Naopak, rozdiely medzi regiónmi zostávajú rovnako hlboké ako pred dvadsiatimi rokmi, pri vstupe našej krajiny do Európskej únie. Na hrane chudoby je dnes na Slovensku bezmála milión obyvateľov.

Spolu 20 rokov, 25 miliárd eur a regionálne rozdiely, ktoré sa nezmenili. To je záver, ktorý si zaslúži pozornosť nielen odborníkov, ale aj každého voliča.

Správa NKÚ otvorene pomenúva aj paradox rastúcej verejnej správy. Počet zamestnancov vo verejnom sektore sa zvýšil za posledných 10 rokov o viac než 36-tisíc a výdavky verejnej správy od roku 2015 stúpli zo sumy 35 miliárd na aktuálnych bezmála 67 miliárd eur. Výdavky teda vzrástli takmer dvojnásobne. Kvalita riadenia štátu podľa všetkých kontrolných zistení nie.

Digitalizácia mala byť odpoveďou na tento problém. Mala umožniť robiť viac s menej ľuďmi, rýchlejšie a transparentnejšie. Nestalo sa tak. Investície do IT systémov verejnej správy produkujú navzájom neprepojené databázy, systémy, ktorých vlastníctvo si niekedy nárokujú súkromné firmy, a dáta, ktorých kvalitu nikto neoveruje.

Útoky na kontrolórov pribúdajú

Správa NKÚ prináša varovanie, ktoré sa netýka len čísiel a peňazí. Upozorňuje na nebezpečný trend: pribúdajú útoky na kontrolné a regulačné úrady, oslabuje sa vnútorná kontrola v inštitúciách a spochybňujú sa ľudia, ktorí nahlásia ekonomickú kriminalitu. To všetko má za následok jediné: ľudia prestávajú veriť štátu a jeho úradom.

Národná autorita pre externú kontrolu musela minulý rok čeliť doteraz najväčšej vlne cielených útokov. NKÚ preto vytvoril novú protikorupčnú príručku. Tá mu bude pomáhať nielen pri plánovaní akcií, ale kontrolóri sa o ňu budú opierať aj priamo v teréne.

Predseda Andrassy to pomenúva bez obalu: „Kontrola je integrálnou súčasťou zvyšovania kvality riadenia štátu a nakladania s verejnými prostriedkami. Udržateľne a úspešne riadené štáty aktívne podporujú internú kontrolu, chránia oznamovateľov korupcie, pretože to zvyšuje transparentnosť rozhodovacích procesov a vytvára prostredie, ktoré účinne bojuje proti podvodom i podvodníkom.“

Demografia a odliv mladých

NKÚ upozorňuje aj na dlhodobé trendy, ktoré sa v každodennej politickej debate takmer neobjavujú. Z pohľadu udržateľného rozvoja krajiny je alarmujúca demografická situácia, znižuje sa počet ľudí na trhu práce a kontroly NKÚ ukazujú, že mladých ľudí sa nedarí udržať na Slovensku.

Bez ľudí na trhu práce nie je možné financovať dôchodkový ani zdravotný systém. Bez mladých ľudí na Slovensku nie je možný hospodársky rast. A bez hospodárskeho rastu nie je možné splácať dlh, ktorý rastie ďalej.

Správa výslovne zdôrazňuje, že reformy musia ísť od ústredných orgánov štátu až po miestnu samosprávu, cez finančne udržateľné zmeny v sociálnom, dôchodkovom a zdravotníckom systéme, a musia zahŕňať aj kroky, ktoré pomôžu zvýšiť dôveru verejnosti v štátne a samosprávne inštitúcie. Okrem iného cez vyvodzovanie osobnej a trestnoprávnej zodpovednosti.

Miliardový účet a práca len „na oko“

Tento trend má však aj svoju cenu, ktorá trhá rekordy. V roku 2024 nás predčasné dôchodky stáli historických 461 miliónov eur. Ak k tomu pripočítame peniaze, ktoré štát nevybral na odvodoch, pretože títo ľudia prestali pracovať, hovoríme o ďalšom výpadku v stovkách miliónov eur.

Celý systém navyše naráža na absurdný paradox. Tisíce ľudí síce oficiálne odišli do predčasného dôchodku, no vzápätí sa do zamestnania vrátili na dohodu a často dokonca k tomu istému zamestnávateľovi. Štát tak vlastne dotuje situáciu, kde človek poberá dôchodok a zároveň ďalej pracuje na pôvodnom mieste. Kontrolóri preto radia jasne: pravidlá treba sprísniť a urobiť ich adresnejšími, aby peniaze dostávali tí, čo ich naozaj potrebujú, a nie tí, ktorí si len šikovne vypočítali bonus k platu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska