„Zvažovala som skončiť pretože tu nič nefunguje.“ Alexandra po životnom úspechu odkrýva pravdu o slovenskom parašporte

Slovenská paralyžiarka Alexandra Rexová sa zo ZPH 2026 v Miláne, vrátila ako jediná držiteľka cenného kovu pre našu krajinu. Tri bronzové medaily v zjazde a technických disciplínach sú však len jednou stranou mince.

Tou druhou je otvorený konflikt so systémom, ktorý podľa športovkyne a jej rodiny namiesto podpory talentov spôsobuje ich postupnú likvidáciu. Kým na stupni víťazov v Taliansku neskrývala pod slnečnými okuliarmi slzy vďaky, doma na Slovensku čelí realite, v ktorej si špičkové výsledky musí vybojovať v súkromnom tíme a za pomoci vlastných sponzorov.

Miláno ako organizačný vrchol verzus slovenská realita

Úspech v Taliansku bol pre Alexandru obrovským zadosťučinením po rokoch neistoty. Po traumatickom období v Pekingu, kde kvôli covidu chýbali fanúšikovia, bolo Miláno iným svetom. „Boli to neopísateľné pocity, hlavne po tej prvej medaile. Tešila som sa, že sme získali medailu práve v zjazde a že sme boli tí prví, ktorí vybojovali kov pre Slovensko. A musím povedať, na to, že to organizovali Taliani šľapalo všetko, ako švajčiarske hodinky,“ uviedla Alexandra pre Startitup.

Radosť z úspechu však takmer okamžite prekryl otvorený list jej matky, ktorý v športových kruhoch spôsobil zemetrasenie. List nebol oslavou víťazstva, ale vyjadrením nahromadeného hnevu. Poukazuje na to, že slovenské paraalpské lyžovanie prechádza fázou deštrukcie, ktorú funkcionári maskujú frázami o „výmene generácií“. Alexandra už v roku 2022 nahlas hovorila o neefektívnom čerpaní financií a toxickom prostredí v reprezentácii, z ktorej nakoniec musela odísť, aby si zachránila kariéru aj psychické zdravie.

Vznik súkromného rodinného tímu nebol v pláne

Hoci by sa dalo predpokladať, že štátny reprezentačný tím poskytne svojej najväčšej hviezde adekvátne zázemie, realita bola presne opačná. Alexandra opísala odchod ako nevyhnutnosť po tom, čo zlyhal pokus o systémovú zmenu zvnútra. „Mojím plánom nebolo založiť si tím. Odišla som, pretože prvotný plán stroskotal, a to bola petícia na odvolanie trénerov. No pred samotným podpisom viac ako väčšina cúvla a my sme nemali inú možnosť, ako odísť,“ vysvetľuje športovkyňa.

Dnes funguje v rámci súkromného REXA tímu pod vedením trénera Mareka Garaja. Hoci sú momentálne na Slovensku výsledkovo bezkonkurenční, zväzy sa k nim stavajú chladne. Keď v roku 2023 prešli pod Zväz slovenského lyžovania (ZSL) v rámci inklúzie, dúfali v nápravu. Odpoveď však bola podľa Alexandry zamietavá – nikto nechcel riešiť staré kauzy, hoci ich následky pociťujú športovci dodnes. Výsledkom je stav, kde si najlepšia lyžiarka krajiny musí program „lepiť“ sama, zatiaľ čo oficiálny reprezentačný systém neprodukuje žiadnych nových nástupcov.

„Výmena generácií“ ako eufemizmus pre zlyhanie

Mama Alexandry Rexovej vo svojom liste položila otázky, ktoré tnú do živého. Pýta sa, kde sú tie deti, ktoré v roku 2018 začínali spolu s jej dcérou v projekte „Hľadáme talenty“. Do ich prípravy štát nalial obrovské sumy, no dnes už väčšina z nich na svahoch nestojí. Dôvodom majú byť únavové zranenia spôsobené neodborným vedením a strata motivácie v prostredí, ktoré nepodporuje progres.

„Boli sme tigrom, čo sa para lyžovania týka, no dnes klesáme s úrovňou, ktorá bola. Ale ja verím, že sa už niekomu zapnú majáky a ľudia budú robiť konečne pre šport, nie pre seba,“ hovorí Alexandra otvorene. Podľa nej je neprijateľné, aby sa financie každý rok vyčerpali do posledného eura, no v cieli pretekov chýbali mladí športovci, na ktorých by sa dala stavať budúcnosť.

zdroj: archív/Alexandra Rexová

Finančná neistota: Život z medailí je mýtus

Ak si myslíš, že tri bronzové medaily z paralympijských hier znamenajú doživotné zabezpečenie, mýliš sa. Profesionálny parašportovec na Slovensku žije v permanentnej finančnej neistote. „Zatiaľ sa z toho vyžiť určite nedá. Nemáme žiadne mesačné ohodnotenie a takmer jediná možnosť zarobiť si je na paraolympiáde. No ak neuspejete, skončíte s nulou,“ priznáva Alexandra.

Čítaj viac z kategórie: Šport