Ceny za 20 rokov vyleteli do extrémnych výšok: Najviac platíš za to, bez čoho sa nezaobídeš, no niektoré položky zlacneli

Možno máš pri pohľade na svoj bankový účet pocit, že tvoje peniaze strácajú hodnotu rýchlejšie, než ich stíhaš zarábať. Ak si niekedy porovnával ceny z obdobia pred dvoma desaťročiami s tými dnešnými, tvoj inštinkt ťa neklamal.

O tom, ako dramaticky sa zmenili naše výdavky, informoval web Interez. Podľa analytika Patrika Kindla z platformy Finax je totiž pohľad na štatistiky za posledných 20 rokov úplne jednoznačný – inflácia najtvrdšie zasiahla oblasti, ktoré tvoria základ tvojho každodenného prežitia.

Potraviny a bývanie v číslach

Tvoje náklady na jedlo a strechu nad hlavou zhltnú takmer 45 % z celkového rozpočtu domácnosti, čo je obrovská časť tvojich príjmov. Kindl upozorňuje, že od roku 2005 sa ceny potravín zdvihli o neuveriteľných 109 %, pričom tvoju peňaženku najviac vyžmýkalo drahšie pečivo a zelenina.

Ak si to prepočítaš na drobné, jedlo ti medziročne zdražovalo v priemere o 3,57 %. Ešte horšie je na tom bývanie vrátane energií a vody, kde celkové náklady vyskočili o 120 %. Samotná cena bývania však vystrelila až o 194 %, čo predstavuje priemerný ročný nárast o 3,82 %.

Paradox lacnejšej elektroniky

Napriek tomuto negatívnemu trendu existuje jedna kategória, v ktorej si si mohol finančne vydýchnuť. „Elektronické zariadenia, ako sú mobilné telefóny či televízory, zlacneli,“ vysvetľuje analytik pre Interez s tým, že za tento pokles vďačíš rýchlemu technologickému pokroku.

Problémom však zostáva, že televízory či mobily tvoria v tvojom spotrebiteľskom koši len zanedbateľný zlomok výdavkov v porovnaní s tým, čo mesačne zaplatíš za nájom či v supermarkete.

Príčiny prudkého rastu cien

Zaujíma ťa, prečo sme sa ocitli v tejto situácii? Hlavným vinníkom bola podľa experta energetická kríza v rokoch 2022 až 2023. Práve prudké zdraženie energií v tomto období spustilo dominový efekt, ktorý vytlačil ceny nahor v celom hospodárstve.

Najviac si to pocítil práve pri bývaní a jedle, čo sa nakoniec podpísalo aj pod celkovo vyššiu priemernú infláciu.

Čakajú nás ešte drahšie časy?

Kým vyššie sme sa pozreli na to, ako sa ceny menili za posledné dve desaťročia, súčasný pohľad do budúcnosti neveští nič dobré. O nepriaznivých vyhliadkach našej ekonomiky sme ťa informovali v predchádzajúcom článku, ktorý pripomína, že tvoj rodinný rozpočet môže čoskoro čeliť ďalšej tvrdej skúške.

Prognózy a geopolitické riziká

Guvernér Peter Kažimír varuje, že slovenská ekonomika tento rok porastie len o chudobné pol percenta. Ak sa konflikt na Blízkom východe a v Iráne natiahne na viac ako pár týždňov, môžeme očakávať, že inflácia sa nevráti k štyrom percentám, ale začne atakovať hranicu 6 %.

Hrozba straty pracovných miest

V prípade najhoršieho scenára, o ktorom hovorí aj ekonóm Michal Horváth, by dlhotrvajúca vojna spôsobila masívne škody na infraštruktúre a ceny energií by zostali extrémne vysoko až do roku 2028. To by pre teba znamenalo nielen drahší život, ale aj reálnu hrozbu prepúšťania a otrasov na trhu práce. Slovensko je ako malá ekonomika na tieto globálne šoky mimoriadne citlivé.

Odolnosť firiem a domácností

Napriek tomuto „čiernemu“ scenáru existuje iskra nádeje v podobe odolnosti, ktorú sme ako spoločnosť ukázali už v minulosti. Aj keď predpovede hovoria o stagnácii reálnych miezd a neistote na finančných trhoch, centrálna banka zdôrazňuje, že firmy aj domácnosti sa v ťažkých časoch vedia prispôsobiť.

Dôležité bude, či sa konflikt rýchlo upokojí, čo by nám umožnilo udržať aspoň mierny rast a stabilnú zamestnanosť.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika