Zubár odhalil skryté znaky škrípania zubov. Väčšina Slovákov si nevedomky vyrába účet za tisíce eur
- Budíš sa s bolesťou sánky alebo nevysvetliteľnou únavou tváre?
- Tvoje podvedomie možno v noci ventiluje stres spôsobom, ktorý ti nenávratne devastuje úsmev
- Budíš sa s bolesťou sánky alebo nevysvetliteľnou únavou tváre?
- Tvoje podvedomie možno v noci ventiluje stres spôsobom, ktorý ti nenávratne devastuje úsmev
Prebudíš sa ráno s pocitom stuhnutej sánky, tupou bolesťou hlavy alebo nevysvetliteľnou únavou tvárových svalov? Mnohí z nás prežívajú v noci neviditeľný boj, o ktorom ani netušia. Až pokiaľ ich na to neupozorní partner alebo kým nie je poškodenie zubov viditeľné v zrkadle. Stres sa totiž v spánku premieňa na fyzickú silu, ktorá dokáže postupne zdevastovať aj ten najzdravší chrup.
Zubár Boris Vraňák, ktorý sa vo svojej praxi stretáva s následkami bruksizmu (škrípanie zubami), v rozhovore objasnil, prečo sa tento problém stáva novodobou epidémiou. Pre Startitup vysvetlil, ako naše podvedomie v noci ventiluje stres, prečo môžu byť príčinou aj črevné parazity a prečo paradoxne práve prehnaná hygiena v kombinácii so škrípaním zubov tvojmu úsmevu škodí najviac.
-
Prečo za rannou bolesťou hlavy či krku netreba hľadať len únavu, ale práve zaťatú čeľusť?
-
Akým spôsobom dokážu črevné parazity či problémy s dýchaním vyvolať nočné škrípanie zubami?
-
V čom spočíva nebezpečenstvo prehnanej hygieny v kombinácii s bruksizmom?
-
Kedy sa škrípanie u detí považuje za prirodzený vývoj a kedy je už signálom, že niečo v škole nie je v poriadku?
-
Ktoré varovné signály na svojom chrupe si máš všímať skôr, než bude nutná drahá a komplikovaná rekonštrukcia úsmevu?
Ako často sa vo vašej praxi stretávate s bruksizmom a máte pocit, že ho ľudia riešia neskoro?
Stretávam sa s tým skutočne veľmi často, v podstate by som to nazval až epidémiou bruksizmu. Problémom je, že ľudia to riešia neskoro práve preto, že zuby ich nemusia začať bolieť hneď. Veľa ľudí si myslí, že ak ich ráno vyslovene nebolí sánka, tak zubami neškrípu. Realita je však taká, že nimi môžu škrípať neustále bez toho, aby o tom vedeli, a k zubárovi sa dostanú až v štádiu, keď sú škody viditeľné.
Prečo si podľa vás veľa ľudí ani neuvedomuje, že v noci škrípe zubami?
Odpoveď je jednoduchá – pretože vtedy spia. Väčšinou im to povie až partner alebo partnerka, ktorí ich v noci počujú, ako „cvakajú“ zubami. Celé je to v hlave zvláštne prepojené. Keď máš cez deň stres v práci alebo v živote, tvoje vedomie ho počas dňa nejako filtruje. No keď zaspíš a vedomie sa vypne, z podvedomia sa začnú vyplavovať všetky tie stresové situácie. Mozog vtedy zapojí masseter – to je ten silný sval, ktorý zatína zuby – a človek v noci ventiluje svoj denný stres práve touto cestou.
Spomínali ste, že škrípanie sa týka aj malých detí. Je to u nich rovnaký problém?
Pri malých deťoch do šiestich rokov je škrípanie zubami úplne bežné a nepovažuje sa za patologické. V detskom veku beží čas a svet inak. Pre dieťa je všetko nové, úžasné a jeho malá hlavička to nestíha spracovať. V noci si teda ten deň „prehrávajú“ nanovo a uľavujú si škrípaním. Väčšinou z toho vyrastú. Ak však dieťa škrípe zubami aj po nastúpení do základnej školy, vtedy už musíme skúmať, či sa v škole nedeje niečo stresujúce.
Čo ak niekto nemá stres, no zubami škrípe takmer každú noc? Čo môže byť príčinou?
Ak to nie je nárazová záležitosť spojená so skúškami alebo ťažkým obdobím, môže byť príčina čisto fyzická. Napríklad problémy s dýchaním. Keď človek napne zuby, reflexne si tým vytvorí viac priestoru v hrdle a lepšie sa mu dýcha. Môže za tým byť upchatý nos alebo zväčšená nosná mandľa. A potom je tu ešte jedna, pre niekoho možno šokujúca príčina – črevné parazity. Tie v noci v tele žijú a to u ľudí vyvoláva škrípanie zubami. V takom prípade potom pomôže jednoducho sa odčerviť.
Čo je najtypickejší signál, ktorý pacienti prehliadajú, hoci je veľmi jasný?
Je to hlavne tá ranná únavová bolesť po zobudení – pocit, že ťa bolí sánka alebo tvárové svaly. Ak je to časté, je to jasný výkričník. Taktiež by si si mal všímať svoje zuby. Ak vidíš, že máš zbrúsené hrany alebo že kúsacie plôšky sú neprirodzene rovné a vybrúsené, je to signál, že sa niečo deje.
Kedy by mal človek spozornieť a objednať sa na vyšetrenie, aj keď ho zuby priamo nebolia?
Rozhodne vtedy, keď ti niekto z blízkych povie, že v noci vydávaš zvuky a škrípeš zubami. Netreba čakať na bolesť. V zubárstve existujú riešenia, napríklad nočné dlahy. Sú to také priesvitné chrániče, ktoré fungujú ako nárazník. Človek bude síce škrípať ďalej, ale nebude si ničiť vlastné zuby, ale len dlahu.
Dá sa bruksizmus vidieť na zuboch aj u človeka, ktorý nemá žiadne subjektívne ťažkosti?
Áno, pre nás je to každodenná realita. Pacienti to často ani nevnímajú, berú to ako súčasť života a myslia si, že je to normálne. Keď im poviem, že škrípu zubami, ostanú prekvapení. Problém je v tom, že ak sa to nerieši, náprava je potom komplexná. Zuby sa musia „dostavovať“, čo je finančne aj časovo veľmi náročné.
Čím sa líši škrípanie zubami od zatínania čeľuste a je jedno z nich nebezpečnejšie?
Sú to rôzne prejavy toho istého problému. Niekto škrípe, iný len silno zatína a niekto dokonca nahlas cvaká. Často sa to deje aj cez deň. Ľudia zatínajú zuby v práci pri sústredení alebo pri dvíhaní ťažkých vecí. Aj tento denný zlozvyk je pre zuby škodlivý.
S čím si bruksizmus ľudia najčastejšie mýlia a prečo potom riešia úplne inú vec?
Môže sa to prejaviť bolesťou, ktorá vystreľuje do ucha alebo do rôznych oblastí tváre. Pacienti potom často absolvujú dlhé „kolečko“ po rôznych lekároch a špecialistoch, kým niekto zistí, že pôvodcom bolesti sú vlastne zuby a svaly s nimi spojené.
Môže bruksizmus spôsobovať bolesti hlavy, krku alebo migrény, aj keď zuby vyzerajú „v poriadku“?
Áno. Ak má človek osem hodín v noci v kuse zaťatú čeľusť, ovplyvňuje to svaly krku, ktoré sú prepojené so stavcami a ostatnými svalmi. Rozhodí sa rovnováha celého tela. U niekoho to môže byť aj priamy spúšťač migrény. Ak už ľudia majú odpozorované, že im migrénu nespúšťa svetlo ani hluk, často za tým môže byť práve toto nočné svalové napätie.
Do akej miery vie bruksizmus poškodiť chrup, ak ho človek nerieši roky?
Ak je ten bruksizmus silný, človek si dokáže zbrúsiť zuby len na pár milimetrov. Vyvíja sa to roky, no ak k tomu pridáš „kyslú diétu“ – teda veľa vína, syrov, ovocných štiav alebo citrónovej vody – tie kyseliny sklovinu naleptajú a zuby sa potom obrusujú ešte rýchlejšie. Výsledkom sú potom na drobno zbrúsené zuby.
Aké následky vidíte najčastejšie – prasknuté zuby, odhalené krčky alebo niečo iné?
Vidíme praskliny na zuboch aj na plombách. Niekedy praskne aj úplne zdravý zub bez výplne. Tlak sa prenáša cez zub ako cez kupolu a prejaví sa pri krčku, kde vznikajú také klinovité defekty. Paradoxne ich majú viac ľudia, ktorí si zuby čistia dobre. Škrípaním si vytvoria mikrofraktúry pri krčku, a keď potom použijú tvrdú kefku, tie oslabené kúsky si doslova vylámu von. Takže čisté zuby a škrípanie môžu viesť k väčším defektom.
Ako prebieha diagnostika? Stačí vyšetrenie u zubára?
Zubár vidí prejavy na zuboch, ale zásadné je prísť na to, prečo to vzniká. Či je to stres, parazity alebo zlé dýchanie v noci. Preto má u mnohých ľudí zmysel aj spánkové vyšetrenie. Človek by mal hlavne počúvať svoje telo – ak si spal 10 hodín a ráno sa cítiš totálne unavený, niečo nie je v poriadku.
Kto je najviac ohrozený? Dá sa to povedať podľa pohlavia alebo profesie?
Štatisticky možno niekto vyskočí viac, ale v skutočnosti je to o individuálnom vnímaní stresu. Niekto dokáže dlhodobo odolávať extrémnemu tlaku a je v poriadku, iného rozhodia aj drobné starosti. Sú to ľudia v strese všeobecne. Hlava to už nestíha poňať, tak to rieši v spánku.
Čo pomáha najviac? Zubná dlaha, fyzioterapia alebo zmena životného štýlu?
Určite kombinácia. Dlaha uľaví zubom, fyzioterapia pomôže uvoľniť svaly tváre a krku. Ale najdôležitejšia a zároveň najťažšia je zmena životného štýlu. Ak ti práca prináša dobrý život, ale zároveň ťa najviac stresuje, je ťažké sa jej vzdať. Ale to telo tým škrípaním doslova kričí o pomoc.
Ak by si mal pacient z tohto rozhovoru odniesť jednu vec, čo by to bolo?
Snažiť sa byť v psychickej a duševnej pohode. Sleduj, či je tvoje škrípanie len krátkodobá reakcia na nejakú udalosť, vtedy netreba hneď panikáriť. Ale ak to začne mať obťažujúci charakter a ovplyvňuje to, ako sa cítiš, začni to riešiť.
Čítaj viac z kategórie: Rozhovory
Zdroj: bevedent.sk