Napätie pri Iráne hýbe trhmi: Slovenské firmy čaká tlak na náklady. Pomôcť môže správna stratégia, hovorí odborník

Napätie na Blízkom východe opäť otriasa globálnymi energetickými trhmi. Kľúčový bod svetového obchodu s ropou, Hormuzský prieliv, sa dostáva do centra pozornosti vždy, keď sa vyhrotí konflikt medzi Iránom a jeho protivníkmi.

Stačí pritom aj samotná hrozba eskalácie a ceny energií reagujú okamžite. Trhy totiž nečakajú na reálne výpadky dodávok, ale reagujú už na neistotu, ktorá sa rýchlo prenáša do cien ropy, plynu aj elektriny.

Pre Európu, ktorá je do veľkej miery závislá od dovozu energií, to znamená jediné – výkyvy cien sa skôr či neskôr prejavia aj na účtoch firiem. Energetická kríza z posledných rokov ukázala, že stabilita dodávok nie je samozrejmosť.

Firmy tak čelia čoraz väčšiemu tlaku, a to nielen na optimalizáciu nákladov, ale aj na schopnosť reagovať na rýchle zmeny na trhu. Zatiaľ čo v minulosti podniky často vnímali energiu ako rutinnú položku, dnes sa z nej stáva strategická téma.

Rozhodnutia o nákupe, fixácii cien či práci so spotrebou majú priamy dopad na konkurencieschopnosť. V prostredí rastúcej volatility už nestačí reagovať spätne, ale firmy musia plánovať, analyzovať a pracovať s rizikom oveľa aktívnejšie.

„Ak sa raz globálne energetické trhy rozkolíšu krízou takých rozmerov, akú práve zažívame, cenová vlna začne rásť a zasiahne aj slovenské firmy,“ hovoria pre Startitup Tibor Melichárek a Peter Hájovský, konatelia spoločnosti Encare.

Napätie okolo Iránu a Hormuzského prielivu opäť pripomína krehkosť globálnych energetických tokov. Ako sa takéto udalosti premietajú do cien energií pre slovenské firmy?

Veľmi výrazne. Ceny energií nie sú lokálny fenomén. Najmä nie ak hovoríme o cene komodity. Slovensko v nijakej verzii sveta nemá a nebude mať ceny komodity zásadným spôsobom ovplyvnené dianím či rozhodovaním na Slovensku.

Naopak, slovenský pas má vplyv na cenu cez dane a poplatky v rukách štátu, prípadne regulátora trhu a správcu siete. Ak sa raz globálne energetické trhy rozkolíšu krízou takých rozmerov, akú práve zažívame, cenová vlna začne rásť.

Súčasne sa roztočí špirála vplyvov na odvetvia priamo aj nepriamo od cien energie závislé – dopravu, logistiku, priemyselnú výrobu a tým sa zase spätne posilnia vplyvy na cenu nedostatkových či neistých energonosičov. Inými slovami: pri tej vlne nezostanú slovenské firmy suché.

zdroj: TASR/AP – Napätie na Blízkom východe opäť rozkolísalo energetické trhy a tlačí ceny nahor.

Energetické trhy často reagujú už na samotnú hrozbu konfliktu. Do akej miery dnes ceny určujú stav reálnych dodávok a do akej miery geopolitická nervozita?

Pred pár týždňami sme mohli hovoriť o vplyve nervozity z neistého scenára novo sa rozhárajúceho vojnového konfliktu. Burzy reagovali viac na výroky politikov a dohady než na skutočný problém.

Dnes je zrejmé, že dodávky majú reálny výpadok, že dopady sa „rozlievajú“ do globálnej ekonomiky a trvanie výpadku a rozsah tohto trvania je viac veštením ako analytickou predikciou.

Myslím, že ak sme v istej fáze mohli špekulovať o tom, či ceny reagujú len na hrozbu alebo na reálne dôsledky, máme teraz situáciu, kde sa minimálne strednodobo bude násobiť pretrvávajúca hrozba s reálnym výpadkom. Pozri si, ako sa pripraviť →

Konflikty na Blízkom východe sa zdajú byť geograficky vzdialené a mnohí majú pocit, že „prehrmia a dobre bude“. Platí to aspoň pre vývoj na európskych energetických trhoch?

Sme v situácii, keď sa, žiaľ, energia stala zbraňou. Naša závislosť od nej pritom narastá. Svet platných dohôd a zmlúv sa rozpadá – počínajúc najvyššími poschodiami.

Podľa mňa scenáre, ktoré nepripúšťajú reálny nedostatok, či vidia možnosť vyhnutia sa zásadnému cenovému vlnobitiu v Európe sa už neopierajú o robustné argumenty. Vlnobitie prichádza. Len nevieme s akou amplitúdou udrie a ako odznie.

Európa po roku 2022 výrazne zmenila zdroje plynu. Je dnes energetická bezpečnosť EÚ podľa vás stabilnejšia než pred tromi rokmi?

My Európania sme stále energeticky závislí od dodávateľov z iných častí sveta. Keďže svet nie je bezpečnejší a energie sa využívajú stále viac ako nástroj tlaku, vydierania, destabilizácie, bolo by asi naivné hovoriť o stabilnejšom prostredí.

Skôr poznáme viac alternatív a žonglujeme s ich pretavením do stabilnejšieho energetického mixu. Pod časovým tlakom. A teda aj cenovým tlakom. 

Začali firmy po poslednej energetickej kríze riešiť nákup energií strategickejšie? Aké chyby podniky najčastejšie robia pri uzatváraní kontraktov?

Kríza zatriasla istotou, že stačí raz za čas podpísať kontrakt a potom platiť faktúry. A najmä istotou, že cena energií je prediktabilná a viac-menej stabilná.

Minimálne sa rozšírilo povedomie o možnosti rozhodovať sa medzi fixovaním ceny energií na dlhšie obdobie alebo naviazaním svojich cien na aktuálny vývoj na trhu.

O strategickejšom riešení však môžeme pri nákupe hovoriť len tam, kde sa rozhodnutie pre spôsob nákupu a dĺžku trvania zmluvného vzťahu nerobí „naslepo“.

Kde sa odvíja od dôslednej analýzy vlastných dát o spotrebe a jej predikcie. Takéto správanie sa objavuje zásadne pomalšie. A z jeho absencie vyplývajú chyby s dopadom na náklady. Ako optimalizovať náklady na energie →

zdroj: Canva – Slovenské firmy čaká tlak na náklady. Kľúčom je aktívny prístup k energiám.

Po energetickej kríze sa čoraz viac hovorí o stabilite dodávok energie. Čo dnes podľa vás rozhoduje o tom, či má firma energeticky stabilné a predvídateľné náklady?

Po energetickej kríze veľká časť firiem prešla na spotové produkty. V tom čase to bolo z pohľadu stratégie často správne rozhodnutie, pretože fixovať ceny na vrchole krízy bolo drahé. Dnes sa však trh postupne upokojuje a firmy sa opäť vracajú buď k fixným produktom alebo ku kombinácii fixu a spotu.

Dnes o tom, či má firma energeticky stabilné a predvídateľné náklady, rozhodujú najmä tri veci: správne nastavená nákupná stratégia, znalosť vlastného odberového profilu a schopnosť aspoň čiastočne pracovať s flexibilitou spotreby.

Ak je firma na spotovom produkte, vie svoju priemernú cenu ovplyvniť aj prevádzkovo. Typický príklad je presun nabíjania vysokozdvižných vozíkov, batériových zariadení alebo iných energeticky náročnejších procesov do hodín, keď je elektrina lacnejšia, prípadne obmedzenie spotreby v najdrahších hodinách. Pri dennom trhu sa priemerná cena elektriny na Slovensku v roku 2025 pohybovala približne okolo 105 €/MWh, takže aj relatívne jednoduchá optimalizácia vedela firme pomôcť stlačiť výslednú cenu ešte nižšie. 

Zároveň však platí, že firmy chcú mať energie lacné a stabilné, ale často nechcú budovať vlastnú internú expertízu na nákup komodít. Energetický manažment pritom dnes nie je len o podpise zmluvy raz za rok. Je to priebežná práca s rizikom, načasovaním nákupu, odberovým profilom a prevádzkovou flexibilitou.

Mnohé podniky však nemajú interného človeka, ktorý by sa tejto oblasti systematicky venoval a zároveň stále málo využívajú externé poradenstvo. Výsledkom potom býva, že síce očakávajú optimalizované náklady, ale reálne nevyužívajú nástroje, ktoré im túto optimalizáciu vedia priniesť.

Takže energicky konkurenčnú výhodu dnes nemá automaticky tá firma, ktorá nakúpi najlacnejší produkt, ale tá, ktorá má dobre nastavenú stratégiu nákupu a vie aktívne pracovať so svojou spotrebou.

zdroj: Unsplash.com – Slovenské firmy často zbytočne preplácajú za energie.

Mnohé podniky dnes zvažujú, či si cenu energií zafixovať na viac rokov. Kedy je fixácia výhodná a kedy môže byť rizikom?

Fixácia je výhodná vtedy, keď firma potrebuje vysokú mieru rozpočtovej istoty, má relatívne stabilný odber a fixuje cenu v čase, ktorý dáva ekonomickú logiku.

V takom prípade si kupuje nielen cenu, ale aj pokoj pri plánovaní nákladov, investícií a cash flow. Rizikom sa fixácia stáva vtedy, keď je urobená bez kontextu.

Teda bez znalosti vlastnej spotreby, bez pohľadu na vývoj trhu a bez scenárov, čo sa stane, ak ceny po fixácii klesnú alebo ak sa zmení samotný odber firmy. Inými slovami: fixácia sama o sebe nie je ani dobrá, ani zlá. Je to nástroj.

Energetická kríza ukázala, že ceny sa môžu zmeniť v priebehu niekoľkých mesiacov. Ako by mali firmy nastaviť svoju energetickú stratégiu, aby zvládli takéto výkyvy?

V prvom rade by mali prestať vnímať energiu len ako položku, ktorú raz ročne obstaráme. V prostredí, kde sú výkyvy prudké a geopolitické riziká častejšie, musí mať firma energetickú stratégiu podobne, ako má finančnú alebo nákupnú.

To v praxi znamená tri základné kroky: poznať vlastný odberový profil, pracovať so scenármi vývoja cien a nerozkladať celé riziko len na jedno rozhodnutie.

Firma by mala vedieť, akú má spotrebu, kedy má špičky, aká je jej sezónnosť a akú časť nákladového rizika vie niesť. Na tomto základe si nastaví vhodný model nákupu — či už vyššiu mieru fixácie, postupný nákup v čase, alebo kombináciu viacerých prístupov. Pozri si viac →

Firmy často riešia dilemu medzi dlhodobým kontraktom, priebežným nákupom alebo nákupom na spotovom trhu. Existuje univerzálna stratégia alebo musí byť vždy individuálna?

Univerzálna stratégia podľa mňa neexistuje. Každý podnik má iný výrobný režim, inú spotrebu, inú mieru flexibility aj inú ochotu venovať sa energetike aktívne. Preto sa nedá povedať, že pre všetkých je najlepší buď fix, alebo spot.

Ak firma uvažuje o nákupe energií na spotovom trhu, mala by si najskôr úprimne odpovedať na jednu základnú otázku: máme kapacitu a know-how, aby sme s tým vedeli aktívne pracovať?

Spotový produkt neznamená len meniacu sa cenu. Vyžaduje schopnosť sledovať trh, poznať odberový profil a prispôsobovať spotrebu bez ohrozenia výroby. To je pre mnohé firmy problém, keďže ich biznis nie je obchodovanie s energiami.

Výzvou je aj vysoká volatilita. Na slovenskom day-ahead trhu sa napríklad 6. apríla 2026 ceny pohybovali od -137,74 €/MWh do 120,47 €/MWh v priebehu jediného dňa. Takéto výkyvy výrazne komplikujú rozhodovanie.

Preto sa často viac oplatí spolupracovať s externým partnerom než budovať internú expertízu. Odborník vie pripraviť analýzu, nastaviť stratégiu a priebežne reagovať na vývoj trhu, často efektívnejšie z pohľadu nákladov.

Zjednodušene platí, že firmy hľadajúce stabilitu volia skôr fix alebo kombináciu. Tie, ktoré chcú aktívne šetriť, musia najprv analyzovať spotrebu, flexibilitu a kapacity, až potom zvážiť spot.

zdroj: Unsplash.com – Zlé rozhodnutia pri nákupe a správe elektriny môžu stáť stovky eur mesačne.

Mnohé podniky vnímali energiu dlhé roky len ako administratívnu položku. Prečo by mali k jej nákupu pristupovať strategickejšie?

Mnohé firmy v minulosti vnímali energiu len ako administratívnu položku. Ceny boli stabilné a náklady relatívne nízke, preto sa vytrácal strategický prístup aj odborníci v tejto oblasti. Zlom priniesla až energetická kríza.

Podniky najskôr hľadali rýchle úspory, napríklad výmenou osvetlenia či úpravou prevádzky. Neskôr začali investovať do väčších riešení, ako je fotovoltika. Bez celkovej koncepcie sa však ukazuje, že tieto investície nemusia byť efektívne.

Často nie sú prepojené s reálnym profilom spotreby, čo znižuje ich využitie a predlžuje návratnosť. Kľúčovým problémom tak nie je technológia, ale chýbajúca stratégia. Firmy by mali prepájať nákup energie, spotrebu aj riadenie prevádzky.

Energetika dnes nie je len o výbere dodávateľa. Rozhoduje nastavenie produktu, kapacít, merania aj flexibility. Kto má tieto oblasti pod kontrolou, dokáže znižovať náklady dlhodobo. To si však vyžaduje interného odborníka alebo kvalitného externého partnera.

Hovoríme o dôležitosti výrobných zdrojov pre firmy. Sú dôležité výrobné zdroje pre dodávateľa?

Výrobné zdroje sú dnes dôležité aj pre dodávateľov energií, viac než v minulosti. Už nejde len o nákup a predaj, ale najmä o schopnosť riadiť energiu v čase, keď je trh volatilný a čelí častým výkyvom.

Vlastné alebo zazmluvnené zdroje zvyšujú flexibilitu, pomáhajú reagovať na situáciu v sústave a stabilizovať služby pre zákazníkov. Ich význam preto nespočíva len vo výrobe elektriny, ale najmä v schopnosti prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam.

S rastúcim podielom menej predvídateľných zdrojov bude flexibilita čoraz kľúčovejšia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj obnoviteľné zdroje v kombinácii s batériovými úložiskami, ktoré zvyšujú ich využiteľnosť.

Táto kombinácia podporuje zelenú transformáciu, zlepšuje stabilitu systému a prispieva k dekarbonizácii energetiky.

zdroj: Startitup – Tibor Melichárek

Na Slovensku sa diskutuje, či je bezpečnejšie odoberať plyn od štátneho dodávateľa alebo od súkromných obchodníkov. Ako by sa na túto dilemu mali pozerať firmy?

Mnohí ľudia si pod pojmom „štátny dodávateľ“ predstavujú firmu, ktorá je stabilnejšia, bezpečnejšia a v prípade problémov aj spoľahlivejšia než ostatní obchodníci.

V realite však bezpečnosť odberateľa nestojí len na tom, kto má akú vlastnícku štruktúru, ale najmä na tom, ako je nastavený celý energetický trh, legislatíva a samotné fungovanie dodávateľa.

Slovenský trh s energiami je súčasťou širšieho regionálneho a európskeho priestoru, takže nie je izolovaný. Základnú bezpečnosť odberateľa preto nezabezpečuje len konkrétny dodávateľ, ale aj pravidlá trhu.

Ak odberateľ platí a jeho zmluvný partner by z nejakého dôvodu nedokázal dodávku zabezpečiť, vstupuje do procesu dodávateľ poslednej inštancie. Aj preto sa otázka bezpečnosti nedá zjednodušiť len na to, či je dodávateľ viac alebo menej „štátny“.

Ak hovoríme o „bezpečnosti klienta“, treba zvážiť aj iné „nebezpečenstvá“. Napríklad nezáujem o klienta a jeho správne rozhodnutie pri nákupe, absencia flexibility, neriešenie problémov a otázok, nedostupnosť servisu a podobne. Sú to „nebezpečenstvá“ nielen pre komfort, ale aj pre koncové náklady. Ako na to →

V čase krízy sa často objavuje tlak na reguláciu cien energií. Pomáha podľa vás štátna regulácia firmám alebo skôr deformuje trh?

Energetika je regulovaný sektor už zo svojej podstaty, takže otázka nestojí tak, či regulovať alebo neregulovať, ale skôr ako a v akej miere. Z môjho pohľadu ako dodávateľa musím s reguláciami proste existovať.

V krízových situáciách môže štátna regulácia alebo dočasný zásah pomôcť firmám preklenúť extrémne obdobie, najmä ak hrozí prudký cenový šok, ktorý by časť trhu nevedela absorbovať. V takom prípade môže mať regulačný zásah stabilizačný efekt.

Mnohé podniky sa začali viac zaujímať o energetický manažment. Aké nástroje dnes majú firmy na lepšie riadenie energetických nákladov?

Firmy dnes majú viac nástrojov na systematické riadenie energetických nákladov. Základom je kvalitné meranie a online prehľad o spotrebe, vďaka ktorému presne vedia, kde a kedy energiu využívajú.

Bez dát totiž nemožno náklady aktívne riadiť, len spätne hodnotiť. Dôležitú úlohu zohráva aj plánovanie a predikcia. Podniky dnes pracujú s rozpočtami, scenármi vývoja cien a spotreby, čo im umožňuje robiť rozhodnutia vopred.

Rastie význam automatizovaných systémov, ktoré optimalizujú prevádzku podľa aktuálnych cien a spotreby. Firmy tak nemusia všetko riadiť manuálne.

Kľúčové je aj externé know-how. Nie každá firma potrebuje interného experta, no prístup k odbornosti je nevyhnutný pre správne vyhodnotenie dát a efektívne rozhodovanie.

zdroj: Startitup – Peter Hájovský

Ak by ste mali firmám dať jednu hlavnú radu pre obdobie geopolitickej neistoty, čo by malo byť základom ich energetickej stratégie?

Psychiatrickú diagnózu nakoniec nevyriešite bez lekára, aj keď sa vám zdá, že sa na to zajtra neumiera. Aj keď – čím skôr si uvedomíte, že energetická stratégia nie je o cene, ktorú na ďalší rok vysúťažíte, ale je o komplexnom „sebapoznaní“.

Ide o nadväzujúci model opatrení, ktoré znížia náklady, zvýšia stabilitu, odolnosť firmy a zapoja tak nákup ako aj príjmovú stránku, tým máte lepšiu šancu, že Vás ďalšia cenová vlna nadnesie a nie zaleje. Kríza prehrmí, to je isté. A príde ďalšia? Možno začnite touto otázkou.

Dátový prístup a kontrola nad nákladmi

Encare je slovenská energetická spoločnosť, ktorá sa zameriava na dodávku elektriny a plynu pre firmy, samosprávy aj verejné inštitúcie.

Okrem samotnej dodávky ponúka aj energetické poradenstvo, pričom jej cieľom je priniesť do segmentu viac transparentnosti a efektívneho riadenia nákladov.

Spoločnosť stavia na individuálnom prístupe ku klientom. Ponúka rôzne modely nákupu energií, ktoré prispôsobuje konkrétnemu profilu spotreby a aktuálnej situácii na trhu.

Dôležitou súčasťou jej služieb je aj práca s dátami, ktorá firmám pomáha lepšie pochopiť vlastnú spotrebu a identifikovať priestor na úspory.

Encare sa zároveň venuje optimalizácii energetických nákladov, nastavovaniu vhodnej stratégie nákupu a návrhu riešení v oblasti obnoviteľných zdrojov. Profiluje sa ako partner, ktorý firmám pomáha nielen energiu nakupovať, ale aj ju aktívne riadiť a využívať efektívnejšie. Pozri si viac o spoločnosti →

zdroj: Startitup – Tibor Melichárek (vľavo) a Peter Hájovský zo spoločnosti Encare.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy