Pod obľúbeným Toskánskom vedci objavili tisíce kubických kilometrov magmy
Región pritom neprejavuje typické znaky aktívnej sopky
Pod obľúbeným Toskánskom vedci objavili tisíce kubických kilometrov magmy
Región pritom neprejavuje typické znaky aktívnej sopky
Vedci objavili rozsiahly rezervoár magmy bublajúcej pod povrchom v talianskom Toskánsku, ktorá ešte možno nevybuchla.
Zistenie, publikované v časopise Nature, bolo pre výskumníkov prekvapením. Región totiž nevykazuje takmer žiadne povrchové znaky, ktoré by typicky prezrádzali prítomnosť veľkých magmatických telies v podzemí. Nenachádzajú sa tam žiadne väčšie krátery, žiadne významné erupcie za stovky tisíc rokov a žiadna dramatická deformácia terénu.
Posledná sopečná erupcia v oblasti, z hory Amiata, sa stala približne pred 300 000 rokmi a bola relatívne malá, píše Irish Independent.
Objem magmy ako pod najväčšími sopkami
Toskánsky región je domovom len slabej sopečnej aktivity, a napriek tomu štúdia odhaduje, že v hĺbke 8 až 15 kilometrov sa neustále víri viac ako 5 000 km3 magmy a čiastočnej taveniny.
Ide o objem porovnateľný s magmatickými systémami pod niektorými z najmocnejších supervulkánov sveta, ako napríklad Yellowstone v USA alebo jazero Taupo na Novom Zélande.
Na rozdiel od Severnej Ameriky sa však na západnom pobreží Talianska nenachádzajú žiadne výrony plynov ani farebné termálne horúce pramene, ktoré by prezrádzali prítomnosť.
zdroj: Pexels
Ako sa vedcom podarilo nájsť magmu?
Rezervoár identifikoval tím z Ženevskej univerzity, talianskeho Inštitútu geovied a zemských zdrojov a talianskeho Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie pomocou techniky nazývanej tomografia ambientného šumu.
Metóda je založená na zaznamenávaní prirodzených vibrácií, ktoré neustále prechádzajú zemou. Vznikajú v dôsledku oceánskych vĺn, vetra aj ľudskej činnosti a zachytáva ich sieť približne 60 vysoko citlivých seizmických senzorov rozmiestnených po celom regióne.
Ak sa tieto vibrácie šíria cez určitú zónu nezvyčajne pomaly, signalizuje to prítomnosť roztaveného alebo čiastočne roztaveného materiálu. Vedci na základe týchto dát vytvorili trojrozmerný model zemskej kôry do hĺbky približne 15 kilometrov.
„Vedeli sme, že táto oblasť, ktorá sa tiahne naprieč Toskánskom zo severu na juh, je geotermálne aktívna. Netušili sme však, že obsahuje také veľké množstvo magmy, porovnateľné so systémami supervulkánov, ako je Yellowstone,“ uviedol Matteo Lupi, ktorý výskum viedol.
Oblasť sa vyznačuje intenzívnou geotermálnou aktivitou, vysokým tepelným tokom a prítomnosťou horúcich fluidov a plynov, ktoré prenikajú k povrchu.
„Tieto výsledky sú dôležité pre základný výskum aj pre praktické aplikácie, ako je lokalizácia geotermálnych rezervoárov alebo ložísk bohatých na lítium a prvky vzácnych zemín, ktoré sa používajú napríklad v batériách pre elektrické vozidlá,“ vysvetľuje Lupi.
„Okrem veľkého vedeckého záujmu tieto štúdie ukazujú, že tomografia, rýchlym a lacným skúmaním podložia, môže byť užitočným nástrojom pre energetickú transformáciu,“ dodáva.
Magma sa nachádza v hĺbke približne 8 až 15 kilometrov pod povrchom. Tvorí ju jadro prevažne tekutej taveniny, ktoré je obklopené rozsiahlejšou vrstvou čiastočne roztavenej horniny bohatej na kryštály.
Potenciálne väčšie zásoby pri hore Amiata
Výskum naznačuje, že oblasť pod horou Monte Amiata na južnom okraji sledovaného regiónu môže obsahovať ešte väčšie objemy magmy. Vedci však upozorňujú, že tieto odhady si vyžadujú ďalšie overenie.
Napriek veľkému rozsahu systému odborníci zdôrazňujú, že nejde o bezprostrednú sopečnú hrozbu. Magma v Toskánsku má vysokú viskozitu (tečie pomaly, je hustá) a vznikla tavením hornín v kôre, nie priamym výstupom z plášťa, čo výrazne znižuje pravdepodobnosť erupcie.
Prečo magma pravdepodobne nevybuchne
Práve vysoká viskozita spôsobuje, že sa magma hromadí postupne a skôr stagnuje, než aby rýchlo stúpala smerom k povrchu. To je zásadný rozdiel oproti magmatickým systémom typickým pre klasické supervulkány.
Ľubomíra Somodiová
zdroj: Pexels
