Veľké porovnanie platov: Kto si prilepšil a ktoré odvetvie zažilo najväčší šok

Slovenský trh práce zažíva v roku 2026 veľké otrasy. Firmy sa dostali do nepríjemných klieští – na jednej strane im dražejú energie či materiály, na druhej strane na nich tlačia zamestnanci, ktorí potrebujú vyššie platy, aby zvládli čoraz vyššie životné náklady. Nie každé odvetvie je však v rovnakej situácii. Kým niekde sa vďaka míňaniu ľudí darí platy zvyšovať, iné firmy sú nútené šetriť a meniť svoje plány, aby vôbec prežili.

Aktuálny vývoj miezd a zamestnanosti tak nie je len štatistickým ukazovateľom, ale priamym odrazom kúpyschopnosti obyvateľstva. Pre väčšinu slovenských domácností zostáva kľúčovou otázkou, či nominálne nárasty na výplatných páskach dokážu reálne konkurovať zvyšujúcim sa cenám tovarov a služieb.

Najnovšie dáta Štatistického úradu SR v tomto smere prinášajú jasnejšie kontúry a ukazujú, že cesta k obnove reálnej životnej úrovne je pre mnohé profesie stále komplikovaná a sprevádzaná neistotou spojenou s obavami zo straty pracovných miest.

Reálne mzdy v IT klesli o desatinu

Odvetvie informácií a komunikácie, ktoré dlhodobo plnilo úlohu motora platového rastu na Slovensku, narazilo na svoje limity. Nominálne mzdy v tomto sektore medziročne klesli o 7 %. Až po očistení o vplyv inflácie sa však ukazuje skutočný rozsah ochladenia – reálna mzda v IT segmente sa prepadla o 10,3 %.

Ide o najvýraznejší pokles reálnej kúpnej sily v tomto odvetví od decembra 2022. Napriek tomu, že priemerný plat v IT (v roku 2025 na úrovni 2 689 eur) ostáva vysoko nad celoslovenským priemerom, kúpyschopnosť zamestnancov v tomto sektore sa v priebehu jedného roka znížila o desatinu.

Stavebníctvo a gastro: Snaha o udržanie kúpnej sily

Na opačnej strane rebríčka sa nachádza stavebníctvo, ktoré zaznamenalo najvyšší nominálny nárast miezd, a to o 6,9 %. Spolu s ubytovaním a reštauračnými službami ide o odvetvia, ktoré vykazujú najvyššiu snahu o nominálnu korekciu platov v reakcii na zvyšujúce sa životné náklady.

Reálny rast v stavebníctve na úrovni 3,1 % je však potrebné vnímať v kontexte nízkej porovnávacej základne. S priemernou mzdou 1 151 eur (údaj za rok 2025) zostáva toto odvetvie druhým najhoršie plateným na Slovensku. Aktuálny rast je tak skôr nevyhnutnou reakciou na akútny nedostatok pracovnej sily ako prejavom nadštandardnej prosperity sektora.

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Grafíčko (@graficko.sk)

Školstvo zaostáva za verejnou správou

Štatistiky opätovne otvárajú diskusiu o mzdovej nespravodlivosti v štátom riadených odvetviach. Celoslovenský mzdový priemer sa aktuálne pohybuje na úrovni 1 620 eur, no zamestnanci v školstve za ním zaostávajú o 50 eur s priemerným platom 1 570 eur.

Z avizovanej energopomoci zatiaľ nie je nič: Zamrzla na ministerstve, poštári nemajú čo roznášať

Tento stav zostáva kritický najmä pri porovnaní s verejnou správou, ktorá figuruje ako štvrté najlepšie platené odvetvie na Slovensku. Rozdiely v štruktúre ekonomiky podčiarkuje aj fakt, že zamestnanec v bankovom sektore v Bratislave zarobí v priemere takmer trojnásobok mzdy pracovníka v pohostinstvách, pričom obaja čelia identickým inflačným tlakom pri nákupoch tovarov a služieb.

zdroj: Štatistický úrad SR

Prepúšťanie v kľúčových sektoroch

Znepokojujúcim signálom pre ekonomiku je vývoj zamestnanosti. Napriek tlaku na zvyšovanie miezd počet pracovných miest v 6 z 10 sledovaných odvetví klesol.

• Veľkoobchod: Zaznamenal najprudší medziročný pokles zamestnanosti o 4 %.
• Priemysel a maloobchod: Kľúčové zamestnávateľské piliere vykázali úbytok pracovníkov do 2 %.

Z dát vyplýva, že zamestnávatelia v snahe udržať mzdovú konkurencieschopnosť pristupujú k redukcii stavov alebo k zastaveniu náborov. Výnimkou je len sektor ubytovania, kde zamestnanosť vzrástla o viac ako 5 %, čo reflektuje oživenie v domácom cestovnom ruchu.

Je tiež dôležité zdôrazniť, že prezentované dáta vychádzajú z priemerných hodnôt. V odvetviach ako IT alebo finančné služby je priemer často vychýlený úzkou skupinou vysokopríjmových manažérskych pozícií. Mediánová mzda, ktorá lepšie odzrkadľuje príjem väčšinového zamestnanca, býva spravidla o desiatky percent nižšia.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika