Turecko propaguje nový obchodný koridor, ktorý obchádza Hormuzský prieliv. Otvára 30 rokov nefunkčný hraničný prechod

Posledné dva mesiace sa pozornosť sveta a médií koncertuje na Hormuzský prieliv – jeden z najdôležitejších globálnych obchodných uzlov, ohrozený vojnou, cez ktorý prúdila približne Cez Hormuzský prieliv ide približne pätina svetovej ropy aj LNG.  Do pozornosti sa prirodzene dostávajú alternatívne trasy medzi Európou a Áziou, kadiaľ by sa mohla z Perzského zálivu prepravovať nielen ropa, ale aj iný tovar ako napríklad hnojivá. 

S alternatívnou možnosťou prišli aj turecké úrady. Tie plánujú znovu otvoriť hranicu s Arménskom, aby podporili vznik novej obchodnej trasy medzi Európou a Áziou. Konkrétne ide o hraničný priechod Alican, ktorý je uzavretý 32 rokov, píše Financial Times (FT). Ankara dúfa, že sa toto pokojné a málo využívané miesto čoskoro premení na dôležitý bod medzinárodného obchodu. Už na začiatku tohto roku tu začali prípravy, vrátane inštalácie systémov na kontrolu cestovných dokladov.

Trumpova cesta k medzinárodnému mieru a prosperity

Projekt, ktorý podporuje americký prezident ako súčasť mierových plánov pre Arménsko a Azerbajdžan, má dokonca honosný názov: „Trumpova cesta k medzinárodnému mieru a prosperite“ (TRIPP). Otvorenie hranice by bolo dôležitým krokom nielen pre obchod, ale aj pre posilnenie regionálnej spolupráce.

Projekt TRIPP má pomôcť  posilniť Stredný koridor, pozemnú obchodnú trasu z Číny do Európy cez Kaukaz a Turecko. Geopolitika tu hrá veľkú rolu, konštatuje FT. Ak by sa znovu otvorili hranice s Arménskom, Turecko by tým posilnilo svoju pozíciu ako bezpečný a stabilný tranzitný uzol pre obchod a energetické toky, ktoré sa presúvajú z rizikových oblastí.

Oscars-selfie-009.jpg

Turecko sa formuje do role stabilnej alternatívy

„Nevieme presne, kedy sa hranice otvoria, termín sa stále mení,“ povedal pre denník jeden z tureckých pohraničníkov počas nedávnej návštevy. „Ale všetci očakávajú, že to bude čoskoro.“

Od chvíle, keď Irán minulý rok v júni naznačil možnosť uzavretia Hormuzského prielivu, Turecko zrýchlilo snahu prezentovať sa ako stabilná alternatíva pre obchodné trasy. Tento trend podľa FT ešte zosilnel po tom, čo vojny a sankcie narušili tradičné dopravné koridory cez Rusko, Irán, Červené more a Perzský záliv.

Turecko pred pár dňami hosťovalo Antalya Diplomacy Forum, veľké medzinárodné diplomatické stretnutie, na ktorom sa zišli zástupcovia približne 150 krajín spolu s ministrami zahraničných vecí, diplomatmi a predstaviteľmi medzinárodných organizácií, píše Euronews. Hlavnou témou samitu bola rastúca geopolitická nestabilita, najmä napätie v Hormuzskom prielive a jeho dopady na globálny obchod a energetickú bezpečnosť.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na podujatí zdôraznil, že súčasná situácia ukazuje potrebu hľadať alternatívne a bezpečnejšie obchodné a energetické trasy mimo rizikových námorných chokepointov. Turecko sa podľa neho chce ďalej profilovať ako „ostrov stability“ a kľúčový logistický a diplomatický uzol spájajúci regióny.

V tomto kontexte Ankara opätovne predstavila Stredný koridor ako jednu z hlavných alternatív k tradičným námorným trasám.

Na samite sa zároveň zhodli viaceré štáty z Európy, Blízkeho východu aj Ázie, že potreba diverzifikácie dopravných a energetických koridorov sa v súčasnej geopolitickej situácii výrazne zvyšuje, pričom Stredný koridor sa čoraz viac dostáva do centra medzinárodnej pozornosti ako strategická alternatíva.

Küresel Ticarette Yeni Satranç Tahtası: Türkiye’nin Orta Koridor Vizyonu ve TRIPP Projesi

​32 yıldır sessizliğe gömülü olan Türkiye-Ermenistan sınırındaki Alican Sınır Kapısı, şu sıralar küresel bir ticaret devriminin eşiğinde olabilir. Pasaport sistemlerinin kurulmaya… https://t.co/D7t7opvxUB pic.twitter.com/a6aNPaTzSL

— Yusuf DOGAN (@yusuf34dogan) April 18, 2026

Aké má ciele Európa?

Ako sme ťa v minulosti informovali, aj Brusel plánuje investovať do Stredného koridoru. Brusel chce prostredníctvom projektu Globálna brána (Global Gateway) investovať miliardy eur do infraštruktúry, digitálneho rozvoja a energetiky, ako alternatívu k čínskej iniciatíve Pás a cesta (BRI).

Už na zakladajúcom summite Európska únia – Stredná Ázia v apríli minulého roka sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Antonio Costa stretli s piatimi prezidentmi regiónu a oznámili dodatočnú investíciu vo výške 12 miliárd eur prostredníctvom Globálnej brány s cieľom naštartovať nový projekt digitálneho a infraštruktúrneho rozvoja. Z plánovaných 12 miliárd eur má ísť 3 miliardy priamo na rozvoj koridoru.

Brusel však bude musieť prekonať desaťročia zakoreneného vplyvu Pekingu a Moskvy, ak chce posilniť svoj vplyv v regióne. EÚ nemá konkurenciu len v Pekingu a Moskve. Do hry vstupujú aj Spojené štáty americké. Washington si zabezpečil exkluzívne rozvojové práva na nový koridor cez južné Arménsko. TRIPP spája Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Dohoda Spojeným štátom zaručuje 99-ročný prenájom strategicky dôležitého miesta v srdci Eurázie.

Rozvojová trasa ako ďalšia alternatíva

V centre pozornosti Ankary je podľa FT aj iný samostatný, paralelný projekt „Rozvojová trasa“ (Development Road). Ide o cestnú a železničnú sieť, ktorá spája Perzský záliv s Európou cez Turecko a obchádza úzke námorné uzly, ako je Hormuzský prieliv a Suezský prieplav. Stále je však vo fáze plánovania, vyžaduje si investície vo výške miliárd dolárov a prechádza cez nestabilný Irak.

„Bolo by jednoduchšie prejsť cez Saudskú Arábiu, Jordánsko a Sýriu,“ povedal pre FT regionálny dopravný ekonóm. „Možno by sa to mohlo stať o desať rokov.“

Stredný koridor je sľubnejší

Projekt rozšírenia Stredného koridoru, je podľa odborníkov sľubnejší. Jeho ústredným bodom je TRIPP – cestné a železničné spojenie medzi Tureckom a Azerbajdžanom, ktoré sponzorujú USA a prechádza cez Arménsko a pridáva potrebnú kapacitu k existujúcej trase cez Gruzínsko.

Dohoda TRIPP, ktorá bola s veľkou slávou odhalená v Bielom dome vo februári spolu s predbežnou mierovou dohodou medzi Arménskom a Azerbajdžanom, je čiastočne navrhnutá tak, aby pomohla ukončiť ich roky trvajúci konflikt. Turecko naznačilo, že po dosiahnutí konečnej mierovej dohody znovu otvorí svoje hranice, čo umožní začatie prác na dohode TRIPP.

Turecké stavebné spoločnosti ako Kalyon, ktoré sú blízko Ankary a postavili vlajkové štátne projekty, ako napríklad nové letisko v Istanbule, začali podľa azerbajdžanských predstaviteľov pracovať na azerbajdžanskej strane, ako aj na rozšírení železničnej trate v Turecku.
Ak bude dokončený, objem obchodu v rámci stredného koridoru, ktorý sa medzi rokmi 2021 a 2025 strojnásobil, by sa podľa bývalého tureckého premiéra Binaliho Yildrima mohol zvýšiť z 5 miliónov ton ročne na 20 miliónov. 

zdroj: Tanvir Anjum Adib / Wikimedia Commons (CC BY-SA 4.0)

Riziká TRIPP

Projekt TRIPP má podľa FT  aj riziká. Trasa sa vyhýba Iránu, čo síce zodpovedá geopolitickým záujmom, zároveň ju to ale robí zraniteľnejšou z hľadiska bezpečnosti. Proti je aj Rusko, ktoré tradične dominuje na Kaukaze.

Ako informovala agentúra AP ruský prezident Vladimír Putin nedávno varoval Arménsku, že by Rusko mohlo obmedziť dodávky plynu, ak sa krajina bude viac orientovať na obchodnú spoluprácu s Európou.

Tieto geopolitické riziká zároveň podľa denníka FT narážajú na realitu existujúcej infraštruktúry, ktorá už dnes presúva významnú časť energetických tokov mimo najrizikovejších oblastí. Cez Bosporský prieliv denne prechádza viac ako 3,5 milióna barelov ropy a 1 700 kilometrov dlhý ropovod z Baku do tureckého prístavu Ceyhan v Stredozemnom mori prepravuje až 1,2 milióna barelov denne.

Denník tiež pripomína, že Po tom, čo Irán uzavrel Hormuzský prieliv, sa Irak a Kurdistan dohodli na opätovnom otvorení ropovodu Kirkúk–Ceyhan s kapacitou 250 000 barelov denne. Dohoda TRIPP by mohla dokonca oživiť aj dlhodobo diskutovaný projekt Transkaspického ropovodu, ktorý by prepravoval približne 1 bilión kubických stôp plynu zo Strednej Ázie do Európy cez Turecko.

Napriek týmto plánom však obchodní predstavitelia a ekonómovia upozorňujú, že predstava pozemných trás cez Turecko ako plnohodnotnej náhrady za námorné chokepointy v Perzskom zálive – alebo dokonca za severný koridor cez Rusko – zostáva v krátkodobom horizonte skôr ambicióznou víziou než realitou.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie