Irán hrozí zamínovaním strategického prielivu. Takto to pocíti Európa

Americkí predstavitelia varujú, že Irán by mohol zamínovať Hormuzský prieliv, ak by sa USA zapojili do izraelskej vojenskej akcie voči Iránu.

Nepriechodnosť prelivu by mohla podľa nich uväzniť americké lode v Perzskom zálive a ešte viac eskalovať konflikt, píše The New York Times. 

Varovanie pred jeho zablokovaním vyvoláva napätie, pretože by mohlo narušiť globálne energetické trhy. To je obzvlášť znepokojujúce pre krajiny závislé od dovozu ropy, ako je napríklad India, keďže takýto akt by mohol ohroziť hospodársku stabilitu a narušiť dodávateľské reťazce, píše The Economic Times. 

Iránske varovanie

Hormuzský prieliv, ktorý je v najužšom bode široký len 33 kilometrov, je pravdepodobne najdôležitejšou ropnou trasou na svete.

Začiatkom tohto mesiaca, po izraelských leteckých útokoch na iránsku vojenskú a energetickú infraštruktúru, niekoľko iránskych zákonodarcov navrhlo uzavretie prielivu. Podľa Euronews vysoký veliteľ Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) Sardar Esmail Kowsari, ktorý je zároveň členom parlamentu, potvrdil, že táto možnosť sa „zvažuje“.

„Máme dokorán otvorené ruky, pokiaľ ide o potrestanie nepriateľa, a vojenská odveta bola len súčasťou našej celkovej reakcie,“ povedal.

zdroj: Wikimedia

Čo robí prieliv takým dôležitým?

Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Arabským morom a vytvára úzky námorný koridor medzi Iránom a Ománom. Slúži ako hlavná exportná trasa pre ropu a skvapalnený zemný plyn (LNG) z energetických veľmocí.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) „je prieliv výstupnou trasou zo zálivu pre približne 25 % svetových dodávok ropy, a to aj zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu, Kataru, Iraku a Iránu, a pre väčšinu svetových voľných výrobných kapacít“.

IEA tiež varovala: „Irán  sa opakovane vyhrážal uzavretím kľúčového Hormuzského prielivu, ak bude napadnutý. Uzatvorenie prielivu, aj keď len na obmedzené obdobie, by malo zásadný vplyv na globálne trhy s ropou a plynom.“

Hoci sa predpokladá, že globálne dodávky ropy budú do roku 2030 postačujúce – za predpokladu, že nenastane väčšie narušenie –, hrozba uzavretia Hormuzského prielivu by aj tak mohla vážne otriasť trhmi. Očakáva sa pritom, že dopyt do tohto obdobia dosiahne 105,5 milióna barelov denne.

Námorné vody Iránu a Ománu

Americký Úrad pre energetické informácie (EIA) podľa The Economic Times odhaduje, že v roku 2022 prešlo cez prieliv viac ako 20 miliónov barelov ropy, čo je zhruba 20 % celosvetovej dennej dodávky. Predstavoval tiež približne 25 % celosvetového vývozu LNG, prevažne z Kataru.

Významná časť Hormuzského prielivu spadá do iránskych národných vôd, ktoré sa na juhu podľa organizácie prekrývajú aj s vodami Ománu. Táto strategická vodná cesta je tiež zónou s vysokou premávkou. Mesačne ju podľa TWZ využíva viac ako 3 000 obchodných plavidiel.

Trhová nervozita a zraniteľnosť Indie

Ceny ropy na dianie na Blízkom východe reagujú mimoriadne citlivo. Koncom minulého týždňa vyskočili o 7 % po tom, ako čo Izrael zacielil na iránske vojenské a jadrové zariadenia. V utorok 17. júna cena americkej referenčnej ropy vzrástla o 87 centov na 72,64 dolára za barel, zatiaľ čo ropa Brent vzrástla o 87 centov na 74,10 dolára. Pred rozpútaním incidentu sa ceny pohybovali okolo 65 až 70 dolárov za barel, informuje The Economic Times

Podľa EIA bolo 82 % exportu ropy a kondenzátu, ktorý v roku 2022 prechádzal cez Hormuzský prieliv, určených pre Áziu. Pričom do Indie, Číny, Japonska a Južnej Kórey putovali až dve tretiny (67 %) z celkového toku v roku 2022 a prvej polovici roku 2023.

Za benzín či naftu si v lete priplatíme. Cenu ropy ovplyvňuje vojna aj Trumpove clá

India dováža približne 90 % svojej ropy a viac ako 40 % tohto dovozu pochádza z krajín Blízkeho východu, ktorých export prechádza cez Hormuzský prieliv. Aj obmedzené narušenie prísunu suroviny by mohlo ohroziť prevádzku indických rafinérií, maloobchodné ceny pohonných hmôt a širšiu hospodársku stabilitu. 

Uzatvorenie by poškodilo aj kľúčového spojenca Iránu – Čínu, ktorá je jeho najväčším odberateľom ropy. „Čína nechce, aby cena ropy stúpala,“ povedala pre CNBC Ellen Waldová, prezidentka spoločnosti Transversal Consulting. „Preto na Irán zatlačia plnou váhou svojej ekonomickej sily.“

Dôsledky pre Európu

Hoci úplné uzavretie strategického prielivu stále nie je definitívne potvrdené, aj samotná hrozba stačí na to, aby otriasla globálnymi trhmi.

Náhly nárast cien ropy by zvýšil infláciu, náklady na energie a narušil by priemyselné odvetvia v celej Európe. Obzvlášť zraniteľné by boli odvetvia výroby, dopravy a poľnohospodárstva. Reakcie trhu a volatilita na európskych burzách by mohli spôsobiť dominový efekt, píše portál Euronews. 

Európa by mohla čeliť nedostatku energie, najmä v krajinách závislých od palív z Blízkeho východu – napríklad Grécko, Taliansko či Španielsko.

Okrem ropy je prieliv kľúčovou trasou pre globálnu lodnú dopravu. Narušenie by mohlo oneskoriť európsky dovoz surovín, elektroniky a spotrebného tovaru, čo by následne ovplyvnilo dodávateľské reťazce. Poistné za lodnú dopravu by mohlo prudko vzrásť, čo by zvýšilo náklady pre európske podniky a spotrebiteľov.

Napriek hrozbám sa podľa The Economic Times väčšina analytikov domnieva, že Irán prieliv pravdepodobne úplne neuzavrie. Dokonca aj počas iránsko-irackej vojny v 80. rokoch 20. storočia ním ropa naďalej prúdila napriek útokom na lodné tankery. Napokon aj samotný Irán sa vo veľkej miere spolieha na prieliv pre svoje vlastné ekonomické prežitie.

Irán už v minulosti v časoch zvýšeného napätia opakovane pohrozil uzavretím Hormuzského prielivu.

Krajina Perzského zálivu podľa The New York Times navyše údajne pripravuje aj balistické rakety na útoky proti americkým základniam v regióne, ak Washington podporí Izrael, najmä pri útoku na iránske jadrové zariadenie Fordo.

Trump s plánom útoku na Irán už vraj súhlasil

USA majú v pohotovosti 40 000 vojakov v oblasti. Irán signalizuje ochotu k odvete a varuje, že USA a Izrael ponesú zodpovednosť za eskaláciu napätia v regióne. Americké údery, potenciálne s použitím bombardérov B-2, sú v diskusii, no experti varujú pred širšou vojnou a motiváciou Iránu k vývoju jadrových zbraní.

Americký denník The Wall Street Journal na základe svojich zdrojov tvrdí, že americký prezident Donald Trump svojim poradcom povedal, že schválil plány útoku na Irán. Ohľadne konečného rozkazu však čaká na to, či Iránci ukončia svoj jadrový program. Američania medzitým na Blízky východ presunuli letecké tankery, stíhačky alebo bombardéry a lietadlové lode.

Trump neskôr vyhlásil, že sa ešte nerozhodol, či sa USA vojensky pripoja k Izraelu v jeho kampani proti Iránu. Na otázku novinárov, či sa USA blížia k útoku na iránske jadrové zariadenia, Trump odpovedal: „Možno to urobím, možno to neurobím,“ píše Sky news. 

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie