Viac ako 10 miliónov ľudí v ohrození: Rusko mení stratégiu útokov na Ukrajine, cieli na zraniteľný sektor

Aj keď teplejšie počasie zmierňuje dôsledky výpadkov elektriny a znižuje dopyt po vykurovaní, ukrajinské úrady a odborníci na energetiku upozorňujú na možný posun v ruskej stratégii. Pozornosť sa podľa nich môže presunúť na nový zraniteľný sektor – vodnú infraštruktúru, upozorňuje portál Kyiv Independent.

Na tento trend podľa portálu upozornila aj ukrajinská vojenská spravodajská služba Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ukrajiny (HUR). Uviedla, že výber cieľov je ovplyvnený poklesom spotreby elektriny po skončení vykurovacej sezóny, ale aj rastúcim sezónnym dopytom po vode.

Cielenie na civilnú infraštruktúru

Podľa HUR by prípadné útoky na vodárenskú infraštruktúru v obývaných oblastiach mohli slúžiť na vyvolanie sociálneho napätia a protestov. Takéto konanie zároveň spadá podľa medzinárodného humanitárneho práva do kategórie vojnových zločinov.

Ako píše Ukrainska Pravda, na riziko upozornil aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten ešte začiatkom apríla varoval, že vodná infraštruktúra sa môže stať jedným z hlavných cieľov ruských útokov. Zdôraznil pritom potrebu „maximálnej ochrany“ týchto systémov.

Rýchlosť Mach 2,2 a dolet 3 600 km: Rusko prevzalo smrtiace stíhačky a vysiela jasný signál o svojich plánoch

Prvé náznaky v praxi

Podľa dostupných informácií už niektoré nedávne ruské útoky môžu naznačovať začiatok takejto stratégie, hoci ich rozsah zatiaľ nie je jednoznačne potvrdený.

Rusko zaútočilo na Pečenežskú nádrž nachádzajúcu sa v Charkovskej oblasti. V Záporožskej oblasti zas ruské sily pri útoku poškodili špecializované zariadenia určené na opravy vodovodného potrubia.

„Úder na energetický systém sa veľmi často stáva automaticky aj úderom na zásobovanie vodou,“ uviedla pre Kyiv Independent riaditeľka informačnej politiky Asociácie vodárenských a kanalizačných podnikov Ukrajiny Viktorija Jakovljevová. Za Achillovu pätu považuje kanalizačný systém – pokiaľ čerpacie stanice prestanú fungovať, hrozí okamžité vypúšťanie odpadových vôd na povrch.

Zničenie Kachovskej priehrady

Odborníci odhadujú, že do roku 2025 utrpel ukrajinský sektor zásobovania vodou a sanitačných zariadení značné škody. UNICEF odhaduje, že na Ukrajine stratili počas konfliktu viac ako desať miliónov ľudí, čo je viac ako štvrtina populácie, bezpečný prístup k vode.

Najväčším a najzávažnejším incidentom bolo zničenie Kachovskej priehrady v júni 2023. Výbuch hrádze na rieke Dnipro spôsobil rozsiahle záplavy v Chersonskej oblasti, ktoré zasiahli desiatky obcí a prinútili tisíce ľudí k evakuácii. Okrem okamžitých humanitárnych dôsledkov došlo aj k zásadnému narušeniu zásobovania pitnou vodou a k vážnemu ohrozeniu fungovania Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je závislá od vody z tejto nádrže na chladenie. Incident mal zároveň dlhodobé ekologické následky vrátane zničenia ekosystémov a kontaminácie vody.

Zničenie Kachovskej priehrady nemá dodnes jednoznačne potvrdeného páchateľa nezávislým medzinárodným vyšetrovaním. Priehrada sa nachádzala na území kontrolovanom ruskými jednotkami. Napríklad vyšetrovanie The New York Times na základe expertíz naznačilo, že najpravdepodobnejšou príčinou bol výbuch umiestnený vnútri hrádze, čo by zodpovedalo scenáru sabotáže zo strany sily, ktorá objekt kontrolovala.

Problémy s infraštruktúrou

Pred začiatkom vojny mala Ukrajina relatívne vysoký podiel obyvateľov s prístupom k pitnej vode. Podľa údajov World Health Organization a UNICEF malo viac ako 90 % populácie prístup k základným zdrojom pitnej vody, pričom v mestách bol tento prístup takmer univerzálny a na vidieku o niečo nižší, no stále pomerne vysoký v globálnom porovnaní.

Hlavným problémom Ukrajiny však nebol samotný prístup k vode, ale stav infraštruktúry. Vodovodné siete boli často zastarané, pochádzali ešte zo sovietskeho obdobia a trpeli častými poruchami či stratami vody v potrubiach. V niektorých regiónoch sa zároveň objavovali problémy s kvalitou vody a celý systém bol výrazne centralizovaný, čo zvyšovalo jeho zraniteľnosť v krízových situáciách.

Asociácia vodárenských a kanalizačných podnikov podľa Kyiv Independent uvádza, že hlavné slabiny celého systému aktuálne spočívajú v jeho závislosti od elektriny, nedostatku financií, náhradných dielov a v preťažení personálu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie