„Achillova päta“ Pekingu sa hojí: Si Ťin-pching vybudoval tajnú zbraň proti drahému palivu z Blízkeho východu
- Energetickú bezpečnosť je potrebné budovať roky
- Číne sa to podarilo a teraz takmer nepociťuje ropný šok
- Je to však systematické a dlhotrvajúce úsilie
- Energetickú bezpečnosť je potrebné budovať roky
- Číne sa to podarilo a teraz takmer nepociťuje ropný šok
- Je to však systematické a dlhotrvajúce úsilie
Energetická bezpečnosť je pre Čínu jedným z hlavných determinantov súčasného snaženia. Vojna medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom vyvolala jeden z najväčších ropných šokov posledných rokov. Napätie na Blízkom východe narušilo globálne energetické trhy a prinútilo mnohé krajiny hľadať nové zdroje dodávok. Pre Čínu, najväčšieho dovozcu energie na svete, ide o vážnu skúšku jej dlhodobej stratégie energetickej bezpečnosti.
Peking však vstupuje do tejto krízy v relatívne silnej pozícii. Za posledné desaťročie čínske vedenie pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga systematicky budovalo energetický systém, ktorý má krajinu chrániť pred externými šokmi. Kombinácia masívnych investícií do obnoviteľných zdrojov, rozvoja elektrifikácie dopravy, budovania ropných rezerv a diverzifikácie dodávok dnes vytvára základ čínskej energetickej odolnosti, uvádza CNN.
Dlhodobá stratégia energetickej bezpečnosti
Čína začala intenzívne riešiť svoju energetickú zraniteľnosť už v 90. rokoch, keď sa stala čistým dovozcom energie. Závislosť od ropy z Blízkeho východu bola pre čínskych lídrov strategickým rizikom. Dôležité námorné trasy, najmä Malacký prieliv (medzi Malajziou a indonézskym ostrovom Sumatra), sa považovali za potenciálne úzke miesta. Práve tie by v prípade konfliktu mohli ohroziť dodávky paliva do krajiny.
V reakcii na tieto obavy Peking postupne diverzifikoval zdroje dovozu a investoval do pozemných ropovodov a plynovodov z Ruska, Strednej Ázie a Mjanmarska. Zároveň vytváral strategické zásoby ropy, ktoré majú pokryť spotrebu krajiny na niekoľko mesiacov.
Za vlády Si Ťin-pchinga však stratégia získala nový rozmer. Namiesto samotného zabezpečenia dodávok ropy sa Peking začal sústrediť aj na znižovanie závislosti od fosílnych palív. Kľúčovým nástrojom sa stala elektrifikácia ekonomiky a rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Expanzia obnoviteľných zdrojov a elektrických vozidiel
Čína dnes patrí medzi globálnych lídrov v oblasti obnoviteľnej energie. Podľa výskumnej organizácie Global Energy Monitor prevádzkuje viac veternej a solárnej energie než Spojené štáty a India dohromady. Obrovské solárne farmy vznikajú najmä v púštnych oblastiach severozápadnej Číny, zatiaľ čo veterné parky sa rozširujú na pobreží aj vo vnútrozemí. Krajina zároveň disponuje približne tretinou svetovej kapacity vodnej energie.
Významnou súčasťou energetickej transformácie je aj rozmach elektromobility. Elektrické a hybridné vozidlá dnes tvoria viac než polovicu nových áut predaných v Číne. Tento trend už výrazne znížil spotrebu ropy – podľa analýzy Rhodium Group približne o jeden milión barelov denne.
Medzinárodná energetická agentúra očakáva, že čínska spotreba ropy dosiahne vrchol okolo roku 2027. Ak sa tento scenár naplní, pôjde o zásadný moment pre globálny energetický trh.
Uhlie ako bezpečnostná poistka
Carnegie Endowment zdôrazňuje, že napriek rastu obnoviteľných zdrojov zostáva základom čínskej energetiky uhlie. Čína spotrebúva viac než polovicu svetovej produkcie tejto komodity a väčšina jej zásob pochádza z domácich zdrojov. Domáce uhlie tak predstavuje strategickú poistku energetickej bezpečnosti. V prípade krízy môže vláda zvýšiť produkciu a kompenzovať výpadky iných zdrojov energie.
Po energetickej kríze v roku 2021, ktorá viedla k rozsiahlym výpadkom elektriny, Peking ešte viac zdôraznil význam stabilných zdrojov energie. V posledných rokoch preto pribudli nové uhoľné elektrárne a ťažba uhlia sa opäť zvýšila. Tento krok však vyvoláva kritiku zo strany environmentálnych organizácií. Čína je totiž zároveň najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete. Vláda preto čelí dileme medzi energetickou bezpečnosťou a klimatickými cieľmi.
Ropný šok ako test stratégie energetickej bezpečnosti
Aktuálny konflikt na Blízkom východe je prvou veľkou skúškou čínskeho energetického modelu. Uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza veľká časť svetového exportu ropy, by mohlo výrazne zasiahnuť aj Čínu. Odhaduje sa, že približne polovica čínskeho dovozu ropy prechádza práve týmto regiónom.
Napriek tomu sa čínska ekonomika zatiaľ ukazuje ako relatívne odolná. Krajina má k dispozícii rozsiahle strategické zásoby, diverzifikované dodávky a stále rastúci podiel elektriny v energetickom mixe.
Čína zároveň pokračuje v budovaní technologického náskoku v oblasti zelených technológií. Export elektrických vozidiel, lítiových batérií a komponentov pre veterné turbíny v prvom štvrťroku výrazne vzrástol. Aj to je totiž energetická bezpečnosť.
Elektrifikácia ako geopolitická stratégia
Energetická politika Pekingu podľa China Power tak presahuje rámec domácej ekonomiky. Elektrifikácia dopravy, rozvoj obnoviteľných zdrojov a budovanie priemyselnej základne pre zelené technológie sa stávajú súčasťou širšej geopolitickej stratégie.
Ak bude svet čoraz viac smerovať k domácim zdrojom energie a elektrifikovaným ekonomikám, krajiny budú potrebovať technológie, ktoré Čína vyrába vo veľkom rozsahu.
Ropný šok spôsobený konfliktom na Blízkom východe tak paradoxne posilňuje argument Pekingu, že budúcnosť energetickej bezpečnosti neleží v kontrole ropných trás, ale v elektrifikácii ekonomiky a rozvoji obnoviteľných zdrojov.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: CNN, Carnegie Endowment, China Power