Tvoje spánkové návyky rozhodujú o tom, či skončíš s demenciou. Jeden zvyšuje riziko až o 70 %, varuje neurológ

Spánok nepredstavuje len pauzu medzi dvoma aktívnymi časťami dňa. Počas neho sa odohráva proces, bez ktorého by mozog nedokázal dlhodobo fungovať. Triedi spomienky, regeneruje poškodené štruktúry, vyrovnáva emočné napätie a zároveň sa zbavuje látok, ktoré sa v ňom prirodzene hromadia.

Neurológ Dr. Sudhir Kumar, ktorý má za sebou viac ako 25 rokov praxe, upozorňuje, že tvoj terajší spánkový vzorec „predpovedá zdravie mozgu o desať až dvadsať rokov neskôr.“ Zároveň k tomu dodáva niečo, čo väčšina ľudí podceňuje: „Nezáleží len na tom, koľko spíš, ale aj na tom, ako pravidelne a ako hlboko,“ píše vo svojom príspevku.

Spánkové návyky a riziko demencie

Dr. Kumar upozorňuje na zaujímavý paradox. Riziko problémov s mozgom rastie nielen pri krátkom spánku, ale aj pri príliš dlhom. Menej ako šesť hodín znamená, že mozog nemá dostatok času na regeneráciu. Viac ako deväť hodín zase môže signalizovať, že v ňom prebiehajú nebezpečné zmeny.

„Krátky spánok (<6 hodín) aj dlhý spánok (>8–9 hodín) sú spojené s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby. Dlhý spánok môže zvýšiť riziko demencie približne o 60–70 %. Pravdepodobne odráža skoré zmeny v mozgu a nízku efektivitu spánku,“ píše odborník. Ideálna dĺžka spánku by mala byť 7-8 hodín.

Tu však prichádza na rad kvalita. Niektorí ľudia spia osem hodín, a napriek tomu sa ráno cítia vyčerpaní. „Vyššia fragmentácia spánku je spojená s 1,5-násobne vyšším rizikom Alzheimerovej choroby a zároveň predpovedá rýchlejší kognitívny úpadok. Fragmentovaný spánok predchádza hromadeniu amyloidu-β o celé roky,“ píše Dr. Kumar.

Štúdia publikovaná v Nature Communications ukázala, že počas kvalitného spánku sa aktivuje tzv. glymfatický systém. Ak si o ňom ešte nepočul, ide o „čistiacu sieť“, ktorá odplavuje toxické látky z mozgu. Pri prerušovanom spánku tento proces neprebieha efektívne.

Kedy je denné zdriemnutie problém?

Určite sa ti už stalo, že si jeden deň zaspal o desiatej a ďalší o druhej ráno. Pre teba je to možno maličkosť, no pre tvoje telo nie. Miluje totiž pravidelný rytmus. Stabilný čas zaspávania a vstávania pomáha nastaviť biologické hodiny, ktoré riadia hormóny, energiu aj regeneráciu.

Výskum publikovaný v JAMA Neurology ukázal, že narušený spánkový rytmus nemusí byť len dôsledkom problémov s mozgom, ale môže predstavovať aj jeden z ich prvotných signálov. „Rovnaký čas zaspávania a vstávania je takmer rovnako dôležitý ako samotná dĺžka spánku,“ píše odborník. Zároveň upozorňuje aj na časté nočné budenie. „Dlhší čas bdenia po zaspaní je spojený s horšou kogníciou a vyšším rizikom Alzheimerovej choroby.“

Krátky popoludňajší spánok môže byť príjemný aj užitočný. Problém však nastáva, keď sa z neho stane každodenná potreba. Dr. Kumar upozorňuje, že časté alebo dlhé zdriemnutia môžu signalizovať narušený nočný spánok alebo dokonca skoré zmeny súvisiace s demenciou. „Nadmerná denná ospalosť je konzistentne spojená s vyšším rizikom demencie,“ píše odborník.

V ďalšom bode upozorňuje, že „pracovníci na zmeny majú približne o 26 % vyššie riziko demencie.“ Práca na zmeny sa totiž spája najmä s dlhodobým rozladením cirkadiánneho rytmu a chronickým spánkovým deficitom. Zároveň však dodáva, že toto riziko je možné potlačiť, „ak si udržia približne 8 hodín spánku.“

Na záver k tomu dodáva jednoduchú radu. „Spi 7–8 hodín, každý deň v rovnakom čase, s čo najmenším počtom prebudení.“

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing