Gény po rodičoch na 100 rokov života nestačia. Vedci našli skrytý faktor, ktorý rozhoduje o kvalite tvojho starnutia

Výskum Tufts University sa pozrel na ľudí, ktorých rodičia sa dožili sto a viac rokov. Títo potomkovia storočných ľudí patria k skupine, ktorá môže mať biologickú výhodu pri prežívaní a zdravom starnutí. Otázkou však zostáva, do akej miery sa na ich zdraví podieľa genetika a do akej miery každodenné návyky, najmä jedlo.

Štúdia je súčasťou dlhodobého projektu New England Centenarian Study, ktorý už desaťročia sleduje veľmi starých ľudí a ich rodiny. Cieľom je pochopiť, čo pomáha človeku nielen žiť dlhšie, ale aj udržať si zdravie vo vyššom veku.

Deti storočných ľudí a ich jedálniček

Vedci analyzovali údaje od 335 potomkov storočných ľudí a 128 ľudí v porovnávacej skupine. Priemerný vek účastníkov bol 73,6 roka a viac ako polovicu tvorili ženy. Účastníci v roku 2005 vyplnili rozsiahly harvardský dotazník o stravovaní, ktorý obsahoval 131 položiek.

Strava bola hodnotená podľa štyroch známych výživových modelov. Patrili medzi ne Alternative Healthy Eating Index, Healthy Eating Index, MIND diéta a Planetary Health Diet Index.

Tieto modely sledujú, nakoľko sa jedálniček približuje odporúčaniam spájaným s lepším zdravím, nižším rizikom chorôb a kvalitnejším starnutím.

Výsledky publikované v časopise Innovation in Aging ukázali, že potomkovia storočných ľudí nemali v kvalite stravy významnú výhodu oproti kontrolnej skupine.

Inými slovami, samotný fakt, že ich rodičia žili mimoriadne dlho, automaticky neznamenal, že sa stravovali výrazne zdravšie než podobne starí ľudia mimo tejto skupiny.

Rozhoduje aj vzdelanie a sociálne zázemie

Zaujímavé rozdiely sa ukázali pri pohlaví, veku a vzdelaní. Ženy dosiahli v niektorých ukazovateľoch mierne lepšie výsledky než muži. Mladší účastníci mali v jednom zo sledovaných indexov priaznivejšie skóre. Ako píše portál Knowridge, najvýraznejšie sa však prejavilo vzdelanie.

Vyššia úroveň vzdelania bola spojená s lepšími výsledkami vo všetkých hodnotených stravovacích modeloch. To naznačuje, že pri zdravom stravovaní nejde iba o rodinné zázemie alebo genetickú výbavu. Dôležitý je aj prístup k informáciám, schopnosť porozumieť odporúčaniam a pravdepodobne aj širšie životné podmienky.

Keď mali ľudia z rôznych skupín podobnú úroveň vzdelania, ich jedálničky sa viac podobali. To je dôležité zistenie, pretože ukazuje, že zdravé starnutie nie je len otázkou šťastného pôvodu. Významnú úlohu zohráva aj prostredie, v ktorom človek žije, a možnosti, ktoré má pri každodennom výbere potravín.

Zdravé návyky zostávajú výzvou pre väčšinu ľudí

V porovnaní s národnými údajmi zo sledovania NHANES mali účastníci New England Centenarian Study mierne lepšie skóre vo všetkých hodnotených indexoch. Napriek tomu ich strava nebola ideálna. Príjem celozrnných potravín a mliečnych výrobkov bol nižší než národný priemer, zatiaľ čo príjem bielkovín z morských plodov a pridaného cukru bol vyšší.

To ukazuje, že aj ľudia s možnou výhodou dlhovekosti nespĺňajú všetky odporúčania zdravej výživy. Zdravé stravovanie je náročné pre väčšinu populácie bez ohľadu na rodinné pozadie.

Vedci zároveň pripomínajú, že strava je len jedným z faktorov. Štúdia ukazuje súvislosti, nie priamu príčinu a následok. Na dĺžku a kvalitu života vplýva aj pohyb, spánok, sociálne vzťahy a celkový životný štýl.

Posolstvo výskumu je napriek tomu povzbudivé. Gény môžu človeku pomôcť na štarte, no každodenné rozhodnutia majú svoju váhu. Viac rýb, ovocia, zeleniny a prirodzených potravín, spolu s nižším príjmom soli a cukru, môže byť jednoduchým krokom k zdravšiemu starnutiu.