USA vedú tajné rozhovory o Grónsku: Na zamrznutej pevnine majú vyrásť nové základne

Grónsko sa opäť dostáva do centra geopolitickej pozornosti. Spojené štáty podľa stanice BBC vedú s Dánskom pravidelné rokovania o rozšírení svojej vojenskej prítomnosti na ostrove, ktorý je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva.

Diskusie sa mali v posledných mesiacoch posunúť dopredu a podľa viacerých predstaviteľov sa týkajú najmä možnosti otvorenia nových amerických základní na juhu Grónska.

Téma je citlivá aj preto, že prichádza po diplomatickej kríze vyvolanej vyjadreniami Donalda Trumpa. Americký prezident v januári tvrdil, že Spojené štáty by mali Grónsko „vlastniť“, aby zabránili tomu, že sa k nemu priblíži Rusko alebo Čína.

Naznačil pritom, že sa to môže stať „ľahkou cestou“ alebo „ťažkou cestou“. Podľa agentúry Reuters jeho záujem o získanie alebo kontrolu nad ostrovom nezmizol, hoci samotné Grónsko opakovane zdôrazňuje, že jeho suverenita je nevyjednávateľná.

Rokovania sa presunuli za zatvorené dvere

Biely dom potvrdil, že administratíva vedie rokovania na vysokej úrovni s Grónskom a Dánskom, no detaily komentovať nechcel. Predstaviteľ Bieleho domu pre BBC uviedol, že administratíva je veľmi optimistická a rozhovory smerujú správnym smerom. Dánske ministerstvo zahraničných vecí zároveň potvrdilo, že diplomatická línia so Spojenými štátmi pokračuje, no ďalšie podrobnosti nezverejnilo.

Podľa BBC sa rokovania prebiehajú v malej pracovnej skupine vo Washingtone. Americkú stranu má viesť Michael Needham, vysokopostavený predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí. Jeho úlohou má byť dohoda, ktorá uspokojí Trumpovu predstavu o väčšej americkej prítomnosti, no zároveň rešpektuje dánske hranice. Jeden diplomat opísal postup administratívy slovami, že k veci pristupuje „veľmi profesionálne“.

Tri nové základne na juhu ostrova

Americkí predstavitelia podľa BBC presadzujú otvorenie troch nových základní na juhu Grónska. Ich hlavnou úlohou by malo byť sledovanie možnej ruskej a čínskej námornej aktivity v severnom Atlantiku, najmä v priestore známom ako GIUK Gap. Ide o oblasť medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, ktorá má význam pre pohyb lodí a ponoriek medzi Arktídou a Atlantikom.

Jedna zo základní by pravdepodobne vznikla v Narsarsuaq, kde už v minulosti pôsobila americká vojenská základňa a nachádza sa tam menšie letisko. Reuters dopĺňa, že miestne médiá spomínali aj Kangerlussuaq na juhozápade ostrova. Obe lokality majú existujúce pristávacie dráhy a prístavnú infraštruktúru, čo by mohlo znížiť náklady oproti výstavbe úplne nových zariadení.

zdroj: TASR/AP Photo/Evgeniy Maloletka

Starý rámec môže dostať nový význam

Rozšírenie americkej prítomnosti by sa podľa oboch zdrojov mohlo opierať o obrannú dohodu medzi USA a Dánskom z roku 1951. Tá dáva Spojeným štátom široký priestor na vojenské pôsobenie v Grónsku, hoci dánska vláda musí takéto rozšírenie schváliť. Podľa odborníkov oslovených BBC Dánsko historicky americké vojenské operácie na ostrove podporovalo.

Dnes majú USA v Grónsku jednu aktívnu základňu, Pituffik Space Base na severozápade ostrova. Tá sleduje rakety pre systém NORAD, no nie je nastavená na námorný dohľad. Počas studenej vojny pritom Spojené štáty prevádzkovali na ostrove približne sedemnásť vojenských zariadení.

Grónsko hovorí o spolupráci, nie o predaji

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen v Kodani potvrdil, že bezpečnosť a väčšia vojenská prítomnosť sú súčasťou prebiehajúcich rokovaní. Podľa Reuters uviedol, že americká strana od začiatku tvrdí, že v regióne sa nerobí dosť pre národnú bezpečnosť a dohľad.

Nielsen zároveň povedal, že rozhovory sa posunuli „správnym smerom“ a že atmosféra je lepšia ako v období, keď sa strany rozprávali najmä cez médiá. Grónsko však opakuje, že je otvorené širšej vojenskej aj obchodnej spolupráci s USA, vrátane nerastných surovín, no nie strate vlastnej suverenity. Premiér to zhrnul jasne slovami „Nemajú nás vziať. Nie sme na predaj a to bude odkaz stretnutia.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie