Únia chystá zmluvu pre nového člena. Brusel v strachu pred novým Maďarskom nasadí drsné poistky

Európska únia urobila ďalší zásadný krok v rozširovaní smerom na Západný Balkán. Veľvyslanci členských štátov v Bruseli schválili vznik špeciálnej ad hoc pracovnej skupiny, ktorá začne pripravovať právny rámec budúcej prístupovej zmluvy pre najhorúcejšieho kandidáta na vstup do Únie. Symbolicky ide o mimoriadny posun – Brusel tým totiž oficiálne potvrdzuje, že s touto malou jadranskou krajinou definitívne počíta ako s budúcim členom európskeho bloku.

Lídri menovaného štátu s približne 600-tisíc obyvateľmi si predpovedajú ambiciózny cieľ a do EÚ chcú vstúpiť už do roku 2028. Krajina je oficiálnym kandidátom od roku 2010 a samotné prístupové rokovania vedie už štrnásty rok. V Bruseli sa však hovorí o precedense. Európska komisia totiž vníma tento integračný proces ako testovací prípad nového, podstatne prísnejšieho modelu rozširovania. Ten má natvrdo zabrániť demokratickému úpadku po tom, čo nováčik získa plné členstvo, uvádza Politico. 

Európska únia pripravuje technické detaily členstva

Novovytvorená pracovná skupina bude združovať zástupcov členských štátov EÚ. Jej úlohou bude pripraviť návrh prístupovej zmluvy a zosúladiť technické i právne aspekty vstupu Čiernej Hory do bloku.

Hovorca cyperského predsedníctva označil vznik skupiny za „významný krok vpred“ a zároveň za signál, že rozširovanie EÚ zostáva aktuálne. Podľa diplomatických zdrojov ide o potvrdenie politického rozhodnutia členských štátov, že Čierna Hora sa má stať budúcim členom Európskej únie.

Proces však ešte čakajú komplikované rokovania. Podgorica musí uzavrieť zostávajúce kapitoly týkajúce sa oblastí ako spravodlivosť, vnútorné veci, bezpečnosť potravín či hospodárska súťaž. Viacerí diplomati v Bruseli pochybujú, že sa to podarí ešte tento rok.

Po uzavretí kapitol sa očakáva intenzívna fáza technických rokovaní. V prípade Chorvátska, ktoré vstúpilo do EÚ v roku 2013, trvala finalizácia zmluvy približne päť mesiacov. Väčšina textu býva štandardizovaná, no rozhodujúce sú prechodné obdobia a výnimky v oblastiach ako poľnohospodárstvo, voľný pohyb osôb či vlastníctvo nehnuteľností.

Diskutovať sa bude aj o ochranných mechanizmoch proti demokratickému úpadku. EÚ chce zabrániť opakovaniu situácie, ktorú predstavitelia Únie označujú za problém Maďarsko 2.0. To znamená, že krajina musí ctiť hodnoty demokracie a nezávislosti inštitúcií. Musí dohliadať na európske peniaze prostredníctvom spoľahlivých mechanizmov. Dôležitá je aj zahraničnopolitická orientácia. 

Ambiciózny termín môže naraziť na politické prekážky

Čierna Hora patrí medzi najpokročilejších kandidátov zo západného Balkánu. Podporu jej euroatlantickému smerovaniu potvrdila aj návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Podgorici. Prezident Jakov Milatović po stretnutí uviedol, že diskutovali o regionálnej stabilite a záverečnej fáze rokovaní s EÚ, uvádza Radio Free Europe.

Napriek pokroku však viaceré faktory môžu cieľový rok 2028 oddialiť. Diplomati upozorňujú napríklad na možné diskusie o používaní čiernohorského jazyka v európskych inštitúciách. Keďže je veľmi podobný chorvátčine, niektoré členské štáty môžu spochybňovať potrebu samostatného tlmočníckeho aparátu.

Slováci si najčastejšie požičiavajú od súrodencov. Suma je často vyššia ako 9-tisíc eur

Ďalšou komplikáciou môže byť samotná ratifikácia prístupovej zmluvy. Dokument musia schváliť parlamenty všetkých 27 členských krajín EÚ, v niektorých prípadoch aj regionálne komory alebo referendum. Politické krízy či bilaterálne spory môžu proces výrazne predĺžiť.

Príklad Chorvátska ukazuje, že ratifikácia môže trvať viac než rok. V prípade Čiernej Hory preto zostáva otázne, či je termín roku 2028 realistický.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie