Slováci si najčastejšie požičiavajú od súrodencov. Suma je často vyššia ako 9-tisíc eur

Keď vlastné úspory nestačia, Slováci sa prirodzene obracajú na najbližších. Požičať si od príbuzných by bolo ochotných 71 % ľudí, pričom ochota pomôcť je ešte vyššia – väčšiu sumu by rodine požičalo až 75 % opýtaných. Maximálna suma pôžičky, ktorú sú Slováci ochotní poskytnúť, dosahuje v priemere okolo 7 400 eur. Tieto závery prináša veľký prieskum rodín 2026, ktorý pre UNIQA poisťovňu realizovala agentúra NMS Market Research.

Finančné problémy pritom predstavujú na Slovensku najväčší zdroj napätia v rodinách – a to bez ohľadu na sociálne zázemie. O peniazoch hovorí pri rodinnom stole až 76 % Slovákov. Práve financie patria k najcitlivejším témam a pri absencii jasných dohôd a otvorenej komunikácie sa ľahko stávajú zdrojom konfliktov.

„Najčastejším spôsobom tvorby finančnej rezervy je na Slovensku sporiaci účet, ktorý využíva 67 % domácností. Výrazná časť respondentov si však časť úspor stále necháva doma v hotovosti. Podľa prieskumu to robí 44 % Slovákov, najmä domácnosti so strednými príjmami,“ vysvetľuje Lucie Urválková, finančná riaditeľka UNIQA.

Dopĺňa: „Hotovosť doma môže ľuďom dávať pocit kontroly, najmä v období neistoty. Držanie väčších súm doma v čase inflácie však peniaze reálne znehodnocuje a zároveň tento spôsob nechráni rodiny pred nečakanými výdavkami či krízovými situáciami.“

Požičať rodine je prejav pomoci, požičať si od nej vnímame ako zlyhanie

Dôvody rodinných pôžičiek sú rôznorodé. Najčastejšie stoja za nimi nečakané výdavky – v týchto prípadoch si ľudia požičiavajú priemerne viac ako 2 200 eur. Najvyššie sumy sú spojené s bývaním, kde priemerná pôžička presahuje 9 300 eur. Nasleduje podnikanie s priemerom okolo 5 100 eur a bežný chod domácnosti. Nižšie sumy v rozmedzí 1 500 až 2 100 eur sa týkajú vzdelania, zdravotných nákladov a dovolenky.

Zaujímavý je však psychologický rozmer celej veci – požičať si od príbuzných ľudia vnímajú ako osobné zlyhanie, napriek tomu, že rodina zostáva kľúčovou oporou v ťažkých chvíľach, či už ide o riešenie bývania, rozjazd podnikania alebo nečakané výdavky.

„Najčastejším účelom pôžičiek v rodine sú nečakané výdavky, ktoré zvyčajne predstavujú nejakú nepríjemnú situáciu. Ak rodina nemá rezervu alebo poistenie, aj bežná porucha auta môže znamenať potrebu požičať si. Správne nastavené poistné krytie pritom môže rodine pomôcť zvládnuť finančný výpadok bez toho, aby zaťažovala rodinné vzťahy pôžičkami,“ hovorí Urválková.

Ceny nehnuteľností neklesnú: Slováci na to nemajú, no aj tak chcú byty a domy vlastniť (REALITNÝ EXPERT)

Väčšina rodinných pôžičiek – zhruba 66 % – sa splatí bez problémov. Zhruba pätina z nich sa však vráti s komplikáciami.

„Najčastejšie sa pôžičky splatia neskôr alebo v inej sume, ako bolo pôvodne dohodnuté. Ak k splateniu nedôjde, väčšinou nejde o odpustenie dlhu, ale o situáciu, keď dlžník splatenie odmietne,“ vysvetľuje analytik prieskumnej agentúry NMS Michal Mislovič.

Súrodenecké pôžičky sú na Slovensku bežnejšie ako v Česku

V tom, kto komu v rodine požičiava, sa Slovensko od Česka zreteľne odlišuje. Kým českí rodičia častejšie pomáhajú finančne svojim deťom, na Slovensku dominujú pôžičky medzi súrodencami – tie tvoria až 47 % prípadov. Rodičia požičiavajú deťom v 32 % prípadov a v podobnom podiele si peniaze od detí požičiavajú aj samotní rodičia.

„Dáta ukazujú, že slovenské rodiny často fungujú ako prvá finančná pomoc v krízových situáciách. To je na jednej strane dôkaz silných vzťahov, na druhej strane však vidíme, že mnohé domácnosti fungujú bez dostatočnej rezervy a ochrany. V čase ekonomickej neistoty budú práve schopnosť vytvárať rezervy, správne si nastaviť finančnú ochranu a plánovať dlhodobo rozhodovať o tom, ako odolné budú slovenské domácnosti voči budúcim krízam,“ uzatvára Rastislav Havran, CEO UNIQA.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny