Turecko predstavilo balistickú raketu s rýchlosťou Mach 25. Video s cieľom zásahu v USA spôsobilo rozruch
- Turecko ukázalo raketu schopnú doletieť k USA
- Ankara hovorí o rýchlosti Mach 25
- Podľa expertov však má krajina vážny problém s jej testovaním
- Turecko ukázalo raketu schopnú doletieť k USA
- Ankara hovorí o rýchlosti Mach 25
- Podľa expertov však má krajina vážny problém s jej testovaním
Na zbrojárskom veľtrhu SAHA Expo v Istanbule predstavilo Turecko novú medzikontinentálnu balistickú raketu Yildirimhan. Podľa dostupných údajov má dolet približne 6000 kilometrov, čo jej umožňuje zasiahnuť ciele v celom Grécku, častiach východného pobrežia USA aj v okolí Pekingu.
Jej hlavica váži 3 000 kg a podľa tureckých zdrojov dosahuje až 25-násobok rýchlosti zvuku (Mach 25), čo zaraďuje Turecko medzi malú skupinu krajín schopných vyvinúť takéto zbrane.
Rýchlosť Mach 25
Rýchlosť okolo Mach 25 síce pri medzikontinentálnych balistických raketách nie je nereálna a podobné hodnoty dosahujú aj americké, ruské či čínske rakety. V prípade Yildirimhanu však ide zatiaľ hlavne o deklarované parametre.
Systém Yildirimhan používa ako palivo tekutý oxid dusíka a je poháňaný štyrmi raketovými motormi, čo ho radí medzi najmodernejšie raketové platformy, aké Turecko doteraz vyvinulo.
Prezentácia rakety vyvolala podľa britského denníka Financial Times značný rozruch. Súčasťou predstavenia bolo aj video generované umelou inteligenciou, ktoré zobrazovalo odpálenie rakety a medzi potenciálnymi cieľmi ukazovalo aj územie Spojených štátov.
Turecký minister obrany Yaşar Güler následne vyhlásil: „Máme zámer ju používať iba na odstrašenie. Ak by sa však objavila potreba, nikto nemôže pochybovať, že ju nasadíme.“ Financial Times zároveň poznamenal, že minister zrejme nevedel, aké ciele sa vo videu objavili.
Raketa je stále vo vývoji
Turecké ministerstvo obrany zároveň uviedlo, že raketa schopná letieť rýchlosťou až Mach 25 je stále vo fáze vývoja. „Laboratórne testy raketového systému Yildirimhan, ktorý môže niesť hlavicu s hmotnosťou až tri tony, boli úspešne zavŕšené. Poľné testy pokračujú,“ uviedlo ministerstvo.
Ak by deklarované parametre zodpovedali realite, Turecko by sa zaradilo medzi malú skupinu krajín schopných vyvinúť vlastné medzikontinentálne balistické rakety.
Problémom je samotné testovanie
To, či Ankara skutočne disponuje raketou s deklarovaným doletom, však môže potvrdiť až plnohodnotný test. A práve ten je vzhľadom na geografickú polohu Turecka komplikovaný.
Jednou z možností je podobný postup, aký využíva Severná Kórea. Raketa môže byť vypustená po takmer kolmej trajektórii, pričom skutočný dolet sa následne dopočíta pre klasickú balistickú dráhu s nižším uhlom letu.
Ankara zároveň dlhodobo zvažuje výstavbu kozmodrómu v Somálsku. V prípade jeho dokončenia by mohlo Turecko testovať rakety nad Indickým oceánom.
Odborníci majú pochybnosti
Vďaka prekvitajúcemu tureckému obrannému priemyslu sa Turecko stalo 11. najväčším vývozcom zbraní na svete a kľúčovým partnerom v Európe, ktorá sa potrebuje znovu vyzbrojiť. Zatiaľ čo Európa má problémy so zásobovaním Ukrajiny a dopĺňaním vyčerpaných obranných zásob, turecké obrnené vozidlá, vojnové lode, drony a munícia zišli z výrobných liniek.
Kľúčoví spojenci NATO, ako napríklad Spojené kráľovstvo a Nemecko, označili priemyselnú kapacitu Turecka za nevyhnutnú pre obranu Európy.
Hindistan’ı vuracakmışız!
Şimdi de bu çıktı.
CIA Ajanı ve Türkiye düşmanı Michael Rubin, Hindistan merkezli The Sunday Giardian’a yazdığı makalede, Yıldırımhan Füzesi’nin tek hedefinin Hindistan olduğunu iddia etti.
Türkiye’nin Savunma Sanayiindeki ataklarından çok rahatsızlar. pic.twitter.com/UdaXLeszq9— Emin Pazarcı (@eminpazarci) May 17, 2026
Turecko zatiaľ nemá skúsenosti s vývojom strategických balistických rakiet. Doteraz vyrábalo najmä balistické rakety kratšieho doletu Tayfun (Bora-2), ktorých dosah pri verzii Block IV predĺžilo z približne 300 na 1000 kilometrov. Systém pritom vychádza z čínskej rakety B-611.
Údajné parametre rakety Yıldırımhan však podľa analytikov výrazne presahujú súčasné schopnosti Turecka.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Financial Times, TRT World