Školský rok sa končí, poisťovňa varuje: Na toto musí myslieť každý študent po ukončení štúdia

Koniec školy neznamená len prázdniny, prijímačky alebo prvú prácu. Pre mnohých absolventov znamená aj zmenu v zdravotnom poistení. Niektorí sa po maturite či štátniciach automaticky prestávajú považovať za študentov a ak si nesplnia povinnosti, môžu sa stať samoplatcami.

Informácie vychádzajú z tlačovej správy zdravotnej poisťovne Union, ktorá upozorňuje najmä na lehoty, úrad práce a časté chyby absolventov. Rozdiel zostáva pritom zásadný: iné pravidlá platia pre stredoškolákov, iné pre vysokoškolákov a ďalšie pre tých, ktorí odchádzajú študovať alebo pracovať do zahraničia.

Niektorí sa zbavia nálepky „študent“

Absolventi stredných škôl sú z pohľadu zdravotného poistenia považovaní za nezaopatrené deti až do 31. augusta – rodičia majú za toto obdobie nárok na prídavky na dieťa. Tí, ktorí sa rozhodli pokračovať na vysokej škole a podali si prihlášku, zostávajú poistencami štátu počas celého vysokoškolského štúdia. Pri absolventoch vysokých škôl sa za deň ukončenia štúdia považuje deň vykonania štátnej záverečnej skúšky.

V prípade neprijatia na vysokú školu stačí podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7. septembra. Žiadosť podaná do 7 kalendárnych dní od štátnej záverečnej skúšky zakladá nárok na zaradenie odo dňa nasledujúceho po jej vykonaní. Pri neskoršom podaní sa absolvent zaraďuje do evidencie až odo dňa osobného podania.

Absolvent, ktorý sa v zákonom stanovenej lehote na úrade práce nezaeviduje, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného. Z toho mu vyplýva povinnosť platiť si zdravotné poistenie samostatne a túto skutočnosť nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni.

Dokedy za absolventa platí poistné štát?

Stredoškolák: Štát uhrádza poistné do 31. augusta. Ak absolvent ďalej neštuduje, nenastúpi do práce ani sa nezaeviduje na úrade práce, od 1. septembra sa stáva samoplatcom.

Ak sa stredoškolák chystá študovať na vysokej škole v niektorom z členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHP) alebo vo Švajčiarsku a štúdium je porovnateľné so slovenským vysokoškolským vzdelaním, zostáva poistený v Slovenskej republike a poistné za neho naďalej platí štát.

Zdravotnej poisťovni je v tom prípade potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zdravotnú starostlivosť v krajinách EÚ vrátane štátu štúdia čerpá na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia (EPZP).

Mladí Slováci ekonomike neveria a hromadne plánujú odísť. Ak by mali moc, urobili by jednu ráznu zmenu (PRIESKUM)

Vysokoškolák: Štát platí poistné len do dňa zloženia štátnej skúšky. Ak absolvent nenastúpi do práce ani sa nezaeviduje na úrade práce, nasledujúci deň sa stáva samoplatcom. Absolventom s titulom druhého stupňa štát poistné ďalej neuhrádza.

Výnimku tvoria absolventi druhého stupňa, ktorí sa v tom istom roku zapíšu na denné doktorandské štúdium. Za nich štát platí poistné aj počas prázdnin až do zápisu. Podmienkou je, že celková dĺžka doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku, absolvent ešte nezískal vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a má menej ako 30 rokov.

zdroj: AI

Čo ďalej? Študenti sa dopúšťajú tejto chyby

Mnohí absolventi stredných a vysokých škôl si nesplnia oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni. Pri založení živnosti oznamuje vznik oprávnenia poisťovni automaticky živnostenský úrad. Pri iných formách samostatnej zárobkovej činnosti – ako napríklad finančný poradca, advokát, notár, lekár, znalec či tlmočník – musí absolvent túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni sám, a to do ôsmich dní.

Absolvent, ktorý po maturite odchádza pracovať do zahraničia, platí zdravotné odvody v krajine, kde sa stane ekonomicky aktívnym. Je povinný prihlásiť sa do tamojšieho systému zdravotného poistenia a zároveň sa do 8 dní od vzniku poistenia v zahraničí odhlásiť zo slovenského verejného zdravotného poistenia, pričom musí doložiť doklady potvrdzujúce vznik poistenia mimo územia Slovenskej republiky. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika