Kardiologička varuje pred populárnym druhom soli: Vyzerá zdravšie a luxusnejšie, no môže ti nenápadne škodiť

Soľ patrí medzi najbežnejšie suroviny v kuchyni. Bez nej si mnohí nevedia predstaviť polievku, mäso, šalát ani domáce pečivo. V posledných rokoch však v domácnostiach pribudli aj druhy, ktoré pôsobia zdravšie, modernejšie alebo luxusnejšie.

Himalájska, morská či kóšer soľ sa stali súčasťou varenia aj servírovania jedál. Problém nie je v tom, že by išlo o úplne inú látku. Odborníci upozorňujú najmä na ich hrubšiu štruktúru, pre ktorú môže človek nevedomky použiť väčšie množstvo.

Soľ obsahuje sodík, ktorý telo potrebuje na normálne fungovanie. Dôležitý je napríklad pre prácu buniek, nervov či udržiavanie rovnováhy tekutín. Pri nadmernom príjme sa však z pomocníka stáva rizikový faktor.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča dospelým menej ako 5 gramov soli denne, čo je približne jedna čajová lyžička. Toto množstvo zodpovedá menej ako 2 gramom sodíka denne.

Hrubozrnná soľ môže klamať chuť

Nie všetky soli sa v kuchyni správajú rovnako. Podľa zistení, na ktoré upozornil portál Today, sú si soli chemicky podobné, rozdiel je najmä vo veľkosti zŕn. Práve pri hrubozrnnej soli môže vzniknúť pocit, že jedlo ešte nie je dostatočne dochutené. Človek preto pridá viac, hoci v skutočnosti už prijíma nadbytok sodíka.

Kardiologička Susan Chengová upozorňuje najmä na takzvané luxusné alebo hrubé druhy soli. „Lacnejšia bežná soľ, ktorú dostanete v obchode s potravinami a ktorá nie je taká luxusná alebo hrubá, vám dodá rovnakú chuť pri oveľa menšom množstve soli. Zjete menej soli,“ povedala Chengová pre Today.

Pre bežného spotrebiteľa to znamená jednoduchú vec. Himalájska alebo morská soľ nemusí byť automaticky zdravšou voľbou iba preto, že vyzerá prírodnejšie. Ak jej človek použije viac, výsledkom môže byť vyšší príjem sodíka, nie zdravšie dochutenie jedla.

Soľ neprijímame len zo soľničky

Veľká časť soli sa do jedálnička nedostáva priamo pri varení. Nachádza sa aj v potravinách, ktoré ľudia konzumujú denne. Ide najmä o pečivo, syry, šunky, salámy, párky, hotové jedlá, slané snacky, chipsy či rôzne priemyselne spracované výrobky.

Na tento problém upozorňuje aj CDC, podľa ktorého väčšina sodíka v strave pochádza zo spracovaných a reštauračných jedál. Podobne American Heart Association uvádza, že veľký podiel sodíka ľudia prijímajú z balených, pripravených a reštauračných potravín, nie iba zo soľničky.

Aj preto sa denný limit dá prekročiť veľmi rýchlo. Ak si človek počas dňa dá pečivo so šunkou a syrom, neskôr hotové jedlo a večer slané pochutiny, priestor na ďalšie dosáľanie je už veľmi malý. Hrubozrnná soľ potom môže celý problém ešte zvýrazniť.

Rizikom je najmä vysoký krvný tlak

Nadmerný príjem soli sa spája najmä so zvýšeným krvným tlakom. Ten môže dlhodobo zaťažovať srdce a cievy. WHO upozorňuje, že vysoký príjem sodíka súvisí so zvýšeným krvným tlakom a vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení. Medzi najvážnejšie následky patria infarkt a mozgová príhoda.

Problémom môže byť aj zadržiavanie vody v tele. Niektorí ľudia si ho všimnú napríklad na opuchoch, pocite nafúknutia alebo vyššej záťaži pre obličky. To neznamená, že soľ treba úplne vyradiť. Dôležité je skôr znížiť jej množstvo a všímať si, odkiaľ sa do stravy dostáva.

Pomôcť môže citrón, ocot aj bylinky

Znížiť spotrebu soli nemusí znamenať, že jedlo bude bez chuti. Dietologička Natalie Rizzo pre Today odporučila zvýšiť kyslosť jedál. „Napríklad citrónová alebo limetková šťava či ocot dodávajú jedlu prenikavú chuť, a preto nepotrebujete toľko soli na jeho ochutenie,“ vysvetlila.

Podobne môžu pomôcť bylinky, cesnak, cibuľa, koreniny bez pridaného sodíka alebo čerstvé suroviny. Praktickým krokom je aj čítanie etikiet a porovnávanie výrobkov. Pri pečive, syroch či údeninách môžu byť rozdiely medzi značkami výrazné.

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že soľ nie je problém iba vtedy, keď ju človek viditeľne prisype na tanier. Často je skrytá v jedlách, ktoré pôsobia úplne bežne. Ak sa k nim pridá ešte hrubozrnná soľ používaná vo väčšom množstve, odporúčaný denný limit sa dá prekročiť bez toho, aby si to človek všimol.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing