Kto určuje budúcnosť dronovej vojny? Toto je 7 najväčších veľmocí zoradených podľa skutočnej sily (ANALÝZA)

Ešte pred niekoľkými rokmi boli symbolom vojenskej sily tanky, bombardéry či lietadlové lode. Dnes ich čoraz viac nahrádzajú bezpilotné systémy, ktoré od malých útočných dronov až po autonómne lietadlá, lode či ponorky menia spôsob vedenia vojen.

Najvýraznejšie sa táto transformácia prejavila vo vojne na Ukrajine. Konflikt ukázal, že drony dokážu ničiť techniku za milióny dolárov, zasahovať ciele stovky kilometrov za frontom a v niektorých prípadoch rozhodovať o výsledku bojov. Zároveň odštartoval nové zbrojárske preteky, v ktorých už nerozhodujú len tanky či lietadlá, ale aj umelá inteligencia, autonómia a schopnosť vyrábať drony vo veľkom.

Na čele týchto pretekov stoja najmä Spojené štáty a Čína, výrazne ich však ovplyvňujú aj Ukrajina, Izrael či Turecko. Rebríček sme zostavili na základe dvoch kritérií – výrobných kapacít a bojových skúseností. Pozreli sme sa na to, ktoré krajiny dnes najviac formujú budúcnosť dronovej vojny.

Prvé kritérium: výrobná kapacita

Ukrajina sa stala pravdepodobne najväčším laboratóriom dronovej vojny na svete. Ešte pred ruskou inváziou v roku 2022 bola jej výroba bezpilotných systémov relatívne malá. Dnes však Kyjev buduje jeden z najväčších vojenských dronových priemyslov na svete. Podľa ukrajinského ministerstva obrany krajina v roku 2025 vyrobila viac než 4 milióny dronov a na rok 2026 si stanovila ambiciózny cieľ prekročiť hranicu 7 miliónov kusov. Informoval o tom námestník ministra obrany Serhij Bojev počas konferencie OFDEF, kde predstavil plány na ďalšie rozširovanie výrobných kapacít.

Ukrajinské vedenie tiež tvrdí, že bezpilotné systémy sa stali základom jej modernej obrannej stratégie. Prezident Volodymyr Zelensky opakovane vyhlásil, že drony dnes zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zastavovaní ruských útokov a pri ničení logistiky hlboko za frontovou líniou. Do výroby sú zapojené stovky domácich firiem a krajina sa snaží rozšíriť produkciu nielen FPV dronov, ale aj diaľkových útočných UAV, námorných dronov či autonómnych pozemných systémov.

Ukrajina ukázala, že aj krajina bez rozsiahlej priemyselnej základne dokáže počas vojny vybudovať masovú produkciu dronov. V globálnom meradle jej však naďalej konkurujú štáty s podstatne väčšími výrobnými kapacitami.

USA vs. Čína: Kto má najmocnejšie námorníctvo? 5 najlepších svetových flotíl zoradených podľa „skutočnej sily“(ANALÝZA)

Rusko – vojnová ekonomika

Rusko na tento trend reaguje vlastnou výrobnou ofenzívou. Podľa vyjadrení ukrajinského vrchného veliteľa Oleksandra Syrského plánuje Moskva zvýšiť produkciu až na približne tisíc útočných dronov denne, pričom časť zdrojov presúva z raketovej výroby práve do sektora bezpilotných systémov, informuje Reuters.

Viaceré ukrajinské a západné zdroje zároveň hovoria o ambícii Ruska dosiahnuť produkciu približne siedmich miliónov FPV dronov ročne, čo by Moskvu zaradilo medzi najväčších výrobcov bezpilotných systémov na svete. Ruský obranný priemysel zároveň rozširuje produkciu nových generácií bezpilotných systémov vrátane modernizovaných dronov Geran. Tie postupne získavajú pokročilejšie navádzanie, vyššiu mieru autonómie a v niektorých prípadoch aj schopnosť operátorom meniť ciele počas letu.

Čínska výhoda: kontrola dodávateľského reťazca

Ak však ide o priemyselnú základňu, ani Ukrajina, ani Rusko sa nemôžu rovnať Číne. Peking dnes ovláda významnú časť výroby komponentov potrebných pre drony – od elektroniky cez senzory až po motory a magnety. Jeho ďalšou výhodou je prepojenie silného civilného technologického sektora s rozsiahlym štátom podporovaným vojenským výskumom. Čína vo veľkom využíva komerčne dostupné viacrotorové drony aj moderné FPV drony ovládané cez optické vlákna, ktoré sú odolnejšie voči elektronickému rušeniu. Práve kombinácia rozsiahlej priemyselnej základne, výrobných kapacít a schopnosti rýchlo prenášať civilné technológie do vojenskej sféry robí z Číny podľa mnohých analytikov jedného z kľúčových hráčov novej dronovej éry a tiež vytvára závislosť, ktorú sa Spojené štáty a Európa snažia postupne obmedzovať.

Presný rozsah vojenskej výroby však zostáva nejasný. Peking nezverejňuje, koľko vojenských dronov ročne vyrába pre potreby Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády (PLA), koľko FPV dronov dodáva ozbrojeným silám ani aké sú jeho reálne mobilizačné kapacity v prípade konfliktu. Ak však ide o drony určené na sériovú výrobu a export, Čína patrí medzi svetových lídrov. Ponúka široké spektrum bezpilotných systémov – od bojových dronov rodiny Wing Loong až po moderné stealth stroje, ako je GJ-11 Sharp Sword.

Washington vsádza na autonómiu

Na rozdiel od Číny Spojené štáty nekladú hlavný dôraz na masovú výrobu lacných FPV dronov, ale investujú predovšetkým do pokročilých autonómnych systémov, umelej inteligencie a rojových technológií. Pentagon v posledných rokoch výrazne zvýšil financovanie umelej inteligencie, rojových technológií a bezpilotných systémov pre vzdušné, námorné aj podmorské operácie. Kľúčovým projektom je program Replicator, ktorého cieľom je nasadiť veľké množstvo autonómnych platforiem schopných fungovať v prípadnom konflikte s Čínou v Indo-Pacifiku.

Ak by sme hodnotili iba výrobu, prvenstvo by patrilo Číne. Ak však zohľadníme aj schopnosť rýchlo rozširovať produkciu počas vojny, medzi lídrov patria aj Ukrajina a Rusko. Práve preto je výroba len prvým kritériom, ktoré rozhoduje o tom, kto dnes skutočne určuje budúcnosť dronovej vojny.

Rekordný rozpočet prezidenta Trumpa na obranu vo výške 1,5 bilióna dolárov zahŕňa podľa think tanku Center for European Policy Analysis takmer 75 miliárd dolárov na technológie dronov a protidronov – čo je doteraz najväčšia investícia americkej vlády v tomto sektore. 

Objem investovaných financií však automaticky neznamená aj najvyššiu produkciu dronov. Hoci Spojené štáty plánujú v najbližších dvoch až troch rokoch obstarať najmenej milión bezpilotných lietadiel, Ukrajina chce len v roku 2026 vyrobiť približne sedem miliónov dronov. To je výrazný nárast oproti štyrom miliónom vyrobeným v roku 2025, a to napriek tomu, že ukrajinský obranný rozpočet vo výške približne 65 miliárd dolárov je niekoľkonásobne nižší než americký.

Turecký Bayraktar – exportný model

Zatiaľ čo Spojené štáty a Čína určujú tempo technologického vývoja a výroby, významné postavenie si vybudovalo aj Turecko. Regionálna mocnosť dokázala prostredníctvom dronov Bayraktar preniknúť na desiatky zahraničných trhov a stať sa jedným z najúspešnejších exportérov bojových bezpilotných systémov.

Bayraktar TB2 sa preslávil nasadením v Líbyi, Náhornom Karabachu aj na Ukrajine a pomohol Ankare zaradiť sa medzi najvýznamnejších exportérov bezpilotných systémov na svete.

zdroj: Flickr/Baykar

Podľa analytika Ulasa Dogu Eralpa, ktorý sa tureckému obrannému priemyslu venoval v analýze pre odborný portál War on the Rocks, úspech dronov Bayraktar nestojí len na ich bojových schopnostiach. Turecko podľa neho vsadilo aj na kombináciu dostupnej ceny, jednoduchšej údržby a ochoty exportovať tieto systémy s menšími politickými obmedzeniami, než je bežné u viacerých západných výrobcov. Práve táto stratégia mu otvorila dvere na desiatky zahraničných trhov a výrazne posilnila jeho postavenie vo svetovom obrannom priemysle.

Ankara sa však snaží posunúť o úroveň vyššie. V súčasnosti investuje do vývoja nových systémov, vrátane bezpilotného bojového lietadla Kızılelma a dronu TB3, ktorý je určený na operácie z lodí s krátkou palubou. Cieľom je znížiť závislosť od zahraničných technológií a posilniť postavenie Turecka medzi svetovými lídrami v oblasti bezpilotných systémov. 

Ako sme ťa už informovali, tento posun ilustruje aj nový kamikadze dron K2, ktorý Baykar predstavil v roku 2026. S doletom presahujúcim 2 000 kilometrov, bojovou hlavicou s hmotnosťou 200 kilogramov a schopnosťou operovať v rojoch patrí medzi najväčšie útočné bezpilotné systémy vo svojej kategórii. K2 tak ukazuje, že Turecko už nesúťaží len v oblasti cenovo dostupných exportných dronov, ale snaží sa presadiť aj vo vývoji strategických autonómnych zbraňových systémov. Na rozdiel od Ukrajiny či Ruska Turecko nezverejňuje celkové počty vyrobených vojenských dronov. Baykar patrí medzi najúspešnejších svetových exportérov bojových dronov – jeho systémy sa dostali do 37 krajín a v roku 2025 spoločnosť dosiahla export v hodnote 2,2 miliardy dolárov. 

Bojové schopnosti

Samotná výrobná kapacita ešte nezaručuje úspech na bojisku. Rozhodujúce je, ako efektívne dokáže armáda bezpilotné systémy začleniť do svojho spôsobu boja. Moderné konflikty už nie sú o jednotlivých dronoch, ale o prepojení prieskumu, elektronického boja, delostrelectva, umelej inteligencie a presných úderov do jedného systému. Analytici z amerického Center for Strategic and International Studies (CSIS) označujú vojnu na Ukrajine za zlomový moment, ktorý zásadne zmenil spôsob vedenia moderných vojen. Podľa nich budúcu prevahu nezíska armáda s najväčším počtom dronov, ale tá, ktorá ich dokáže najrýchlejšie vyvíjať, nasadzovať a prispôsobovať meniacim sa podmienkam na bojisku.

Ukrajina ako referenčný bod

V tomto smere dnes predstavuje referenčný štandard Ukrajina. Od roku 2022 vytvorila systém, v ktorom nové bezpilotné technológie prechádzajú od vývoja k bojovému nasadeniu v priebehu niekoľkých týždňov. Front zároveň funguje ako nepretržité testovacie prostredie. Nové typy FPV dronov, autonómne navigačné systémy, optické vlákna odolné voči rušeniu či AI na rozpoznávanie cieľov sa často dostávajú do boja skôr, než prejdú klasickým vojenským certifikačným procesom. Podľa CSIS práve táto schopnosť rýchlej adaptácie predstavuje jednu z najväčších výhod Ukrajiny oproti tradičným armádam.

Ukrajina zároveň patrí medzi priekopníkov vo vývoji FPV interceptorov určených na ničenie nepriateľských bezpilotných lietadiel. Popri jednoduchších systémoch sa na bojisku objavujú aj pokročilejšie riešenia využívajúce umelú inteligenciu a počítačové videnie. Jedným z príkladov je ukrajinský systém Sting, ktorý dokáže autonómne sledovať a zasahovať ruské prieskumné aj útočné drony vrátane bezpilotných lietadiel typu Šáhid. Ukrajina zároveň rozvíja autonómne navádzanie využívajúce optické rozpoznávanie cieľa a optické vlákna odolné voči elektronickému rušeniu, ktoré umožňujú pokračovať v útoku aj pri strate GPS signálu.

Le «STING», un drone intercepteur développé par les ingénieurs ukrainiens de @wilendhornets, et qui a fait ses preuves sur le front ukrainien contre les Shahed, devrait être déployé au Moyen-Orient à la demande des États-Unis et des pays du Golfe afin d’intercepter les drones… pic.twitter.com/KEgx3l1rng

— DroneObserver (@ObserveDrone) March 6, 2026

Ruská schopnosť viesť opotrebovaciu vojnu

Rusko medzitým podľa CSIS preukázalo inú silnú stránku – schopnosť viesť dlhodobú opotrebovaciu dronovú vojnu. Po počiatočných problémoch výrazne zrýchlilo vývoj aj výrobu bezpilotných systémov a dokázalo ich integrovať do elektronického boja, delostreleckého prieskumu aj diaľkových úderov. Ruské jednotky zároveň veľmi rýchlo reagujú na ukrajinské inovácie a často ich v priebehu niekoľkých mesiacov kopírujú alebo vyvíjajú vlastné alternatívy. Analytici CSIS upozorňujú, že vojna sa zmenila na nepretržitý technologický súboj, v ktorom obe strany skracujú vývojový cyklus nových zbraní z rokov na týždne.

Irán ako príklad modernej dronovej vojny

Iná analýza amerického think tanku Center for Strategic and International Studies (CSIS) upozorňuje, že Irán sa stal jedným z najvýznamnejších príkladov modernej dronovej vojny. Analytici tvrdia, že skutočná sila Teheránu nespočíva v technologicky najvyspelejších bezpilotných systémoch, ale v schopnosti viesť dlhodobé opotrebovacie kampane pomocou veľkého počtu lacných jednorazových útočných dronov.

Podľa CSIS Irán využíva roje dronov Šáhid predovšetkým na zahltenie protivzdušnej obrany, vyčerpávanie zásob drahých protiraketových striel a vytváranie ekonomického, psychologického aj operačného tlaku na protivníka. Efektivita takýchto útokov podľa analytikov nezávisí len od samotných dronov, ale od celého systému zahŕňajúceho výrobnú kapacitu, operačnú doktrínu, výber cieľov a koordináciu s balistickými a riadenými strelami.

zdroj: TASR/Iranian Army via AP

Izrael a USA

Výnimočné postavenie si dlhodobo udržiava Izrael, ktorý patrí medzi priekopníkov vojenských bezpilotných systémov. Rovnako ako pri Iráne, jeho silou nie je masové nasadenie lacných FPV dronov, ale mimoriadne prepracovaná integrácia UAV do spravodajských, prieskumných a presných úderných operácií. Izraelské ozbrojené sily využívajú bezpilotné systémy ako súčasť jedného digitálne prepojeného bojového systému, v ktorom drony, senzory, spravodajské služby a presná munícia fungujú v reálnom čase. Práve tento model sa stal vzorom pre viaceré západné armády.

Jedným z príkladov je systém Fire Weaver, ktorý v reálnom čase prepája senzory, drony, veliteľské stanovištia a zbraňové platformy do jedného digitálneho bojového prostredia. Cieľom je skrátiť čas medzi identifikáciou cieľa a jeho zničením z minút na desiatky sekúnd.

Aj Spojené štáty zostávajú svetovým lídrom v schopnosti prepájať drony s ostatnými zložkami ozbrojených síl. Skúsenosti z Afganistanu, Iraku či Sýrie síce pochádzajú prevažne z konfliktov nižšej intenzity, americká armáda však vybudovala jedinečný systém velenia, satelitného prieskumu, sieťového boja a presných úderov. V súčasnosti sa navyše snaží preniesť skúsenosti z Ukrajiny do programov autonómnych rojov a umelej inteligencie, ktoré majú umožniť koordinované operácie tisícov bezpilotných platforiem v budúcich konfliktoch.

Medzi najvýznamnejšie projekty patrí Collaborative Combat Aircraft (CCA), v rámci ktorého majú autonómne bezpilotné lietadlá spolupracovať so stíhačkami piatej a šiestej generácie. Súčasne Pentagon prostredníctvom programu Project Convergence testuje prepojenie dronov, satelitov, pozemných jednotiek a umelej inteligencie do jedného spoločného bojového systému.

Rozhoduje celý bojový ekosystém

Skúsenosti z Ukrajiny, Blízkeho východu aj ďalších konfliktov ukazujú, že drony už nie sú doplnkom moderných armád. Stávajú sa ich neoddeliteľnou súčasťou a zásadne menia spôsob plánovania aj vedenia vojenských operácií. Analytici zároveň upozorňujú, že samy osebe vojny nevyhrávajú. Rozhodujúca zostáva schopnosť štátu integrovať bezpilotné systémy s prieskumom, elektronickým bojom, delostrelectvom, protivzdušnou obranou a umelou inteligenciou do jedného funkčného bojového systému. 

Čínsky model stavia na priemyselnej dominancii, americký na technologickej prevahe, ukrajinský na extrémne rýchlej adaptácii a iránsky na opotrebovacej stratégii. Nie je však isté, ktorý z nich bude rozhodujúci v budúcich konfliktoch. Výsledok bude závisieť od schopnosti štátov prepájať tieto prístupy.

Treba však dodať, že ide len o orientačné porovnanie založené na dvoch kľúčových kritériách – výrobných kapacitách a bojových skúsenostiach. Skutočnú silu dronových veľmocí ovplyvňuje aj množstvo ďalších faktorov, ako sú úroveň umelej inteligencie a autonómie, exportný potenciál, kvalita priemyselnej základne, schopnosť prepájať drony s ostatnými zložkami armády či tempo technologických inovácií. Práve týmto kritériám a ich vplyvu na celkové poradie sa budeme podrobnejšie venovať v ďalšej časti našej analýzy.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta