Uniesli ho v Južnom Sudáne: „Opakovane sa mi vyhrážali smrťou a mierili na mňa zbraňami,“ opisuje Matej 18 hodín v zajatí

Africká divočina, administratívny chaos a ozbrojení muži s kalašnikovmi v rukách. To, čo malo byť len krátkou večernou vybavovačkou pred vnútroštátnym preletom v Južnom Sudáne, sa pre slovenského cestovateľa a sprievodcu Mateja Peluhu zmenilo na 18-hodinový boj o prežitie. 

V otvorenom rozhovore opisuje dramatické detaily svojho únosu, vysvetľuje, prečo v tejto časti sveta prítomnosť vojakov neznamená bezpečie, ako ho z bezvýchodiskovej situácie dostali miestne kontakty a čo ho táto extrémna skúsenosť naučila o zvládaní rizika v najnebezpečnejších kútoch sveta. Prezrádza tiež, ako sa bez vedomia sudánskej vlády dostal do vojnou zmietaného Kordofánu.

• Ako vyzeral moment, keď ho s kalašnikovmi v ruke vytiahli z auta priamo do prachu, a akú kritickú chybu spravil pri výsluchu?
• Kto boli ozbrojení muži, ktorí ho vytiahli z auta a zrazili na kolená?
• Akú úlohu zohral pri jeho oslobodení miestny fixer?
• Prečo je v Južnom Sudáne dôležitá kmeňová príslušnosť?
• Ako sa bez vedomia tamojšej vlády dostal do Sudánu vojnou zasiahnutého Kordofánu a ako vyzeral život pod kontrolou miestnych milícií?
• Ktorých päť krajín je podľa neho najnebezpečnejších na cestovanie?

Počas cesty po Južnom Sudáne si zažil mimoriadne nebezpečnú situáciu – únos a zadržanie. Ako sa ten incident vlastne začal?

Večer pred vnútroštátnym odletom som potreboval vybaviť ešte niekoľko vecí, ktoré sa nám počas predchádzajúcich dní nepodarilo vyriešiť. Krátko po zotmení nám za hlavným mestom Džuba náhle prehradili cestu ozbrojení muži v civile s kalašnikovmi a prinútili nás zastaviť.

Vedel si v tej chvíli, kto vás zastavil a čo od vás chce?

V prvých momentoch vôbec neviete, na čom ste, o koho ide a aký majú zámer, lebo v tej krajine je veľmi veľa možností. Ďalší ozbrojenec ma potom vytiahol z druhej strany auta z miesta spolujazdca von na kolená priamo do prachu, dal mi ruky za hlavu a začali prehľadávať, kde čo máme. Správali sa veľmi agresívne a okamžite nám zobrali všetky dokumenty aj všetky peniaze, čo sme mali pri sebe.

Nerozmýšľal som nad tým, či ma niekto zastrelí alebo čo sa bude diať neskôr. Človek musí najskôr vedieť, ako bude situáciu riešiť. 

Premýšľali sme teda nad tromi možnosťami: buď nás prepadli rebeli, išlo o ozbrojenú kmeňovú stráž, alebo sme nahnevali komunitu, s ktorou sme mali konflikt deň predtým. Posledná možnosť bola možno ešte horšia, pretože jej príslušníci nás pokojne mohli zastreliť. Až neskôr vysvitlo, že išlo o vojenských úradníkov alebo vojakov v civile a celá akcia bola pravdepodobne vopred naplánovaná.

Čo nasledovalo ďalej?

Odviezli nás  von z hlavného mesta na veľmi primitívny vojenský checkpoint – bola to  len provizórna búda postavená z blata a vlnitého plechu niekde v divočine. 

Južný Sudán

GALÉRIA+ 16

Čo sa dialo na tom checkpointe? Dochádzalo aj k fyzickému násiliu?

Bohužiaľ áno. Môjho miestneho vodiča brutálne zbili palicou po hlave. Mne sa opakovane vyhrážali smrťou, namierili na mňa zbrane a začali na mňa sypať výmysly. Obviňovali ma zo špionáže, zo spolupráce s rebelmi a dokonca z porušenia nejakých vymyslených zákonov a zákazov vychádzania. 

Niektorí sa identifikovali ako vojaci, najskôr mi odľahlo. Márne. V Južnom Sudáne prítomnosť vojaka vôbec neznamená bezpečie ani to, že vás bude chrániť – väčšinou je to presne naopak. Začali nám znova prehadzovať všetky veci, vypytovať sa a robiť nátlak. Vtedy som spravil chybu – všimol som si, že mi z peňaženky zmizli 1500 eur, a spýtal som sa ich, kde sú. Oni sa toho okamžite chytili, začali sa vyhrážať a celú situáciu ešte viac vyhrotili, aby z nás vytiahli ďalšie peniaze.

Mala to byť len rýchla pochôdzka, no ty si mal na druhý deň odlietať aj s ďalšími ľuďom zo skupiny. Ako si vyriešil túto situáciu, kým si bol v zajatí?

Vedel som, že ak nechcem, aby sa situácia ešte viac zhoršila, musím to v tej chvíli vyriešiť sám priamo na mieste prostredníctvom lokálnych kontaktov. Na druhý deň ráno mal mať celý náš tím vnútroštátny odlet za ďalším programom.  Povedal som preto svojim ľuďom, nech nečakajú a odletia sami bezo mňa, aby neboli v ohrození a nezmeškali program.

Po všetkých tých výsluchoch, vyhrážkach a nátlaku nás nakoniec strčili a zamkli do auta. Nechali nás tam zavretých niekoľko hodín – v obrovskej horúčave, absolútne bez jedla a bez vody, zamknutých v priestore plnom komárov. Zadržanie trvalo celkovo asi 16 až 18 hodín a bol to neskutočný psychický aj fyzický tlak.

Ako sa vám z tej búdy a zamknutého auta nakoniec podarilo dostať k niekomu, kto mal reálnu moc vás pustiť?

Z checkpointu nás opäť vytiahli a previezli naspäť smerom do Džuby. Keďže mi bolo jasné, že s radovými vojakmi na tomto odľahlom checkpointe nič nevybavím, kľúčovú úlohu zohral môj miestny fixer. 

V zákulisí sa mu podarilo zalarmovať svoje kontakty a prepojiť sa na vyššie miesta. Cez neho sme sa dostali k  vysokopostavenému úradníkovi a miestnemu biznismenovi, ktorý mal u veliteľa vojenskej zložky autoritu a začal uňho za nás intervenovať.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta