EÚ chýba 1,2 milióna ľudí, Slovensku 14-tisíc sestier. Cifrová Ostrihoňová prehovorila o kríze v zdravotníctve

Európsky parlament schválil krízový plán pre zdravotnícku pracovnú silu. Vyplýva z neho, že Európska únia (EÚ) chce do roku 2034 získať ďalší milión zdravotníkov. Problém však nie je iba v počte ľudí. Lekári a sestry pracujú dlhé hodiny, čelia vyhoreniu aj násiliu a veľká časť z nich sa blíži k dôchodkovému veku. Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS, Renew Europe) upozorňuje, že Slovensko potrebuje riešiť aj svoje „zdravotnícke púšte“.

Európske zdravotníctvo má totiž problém, ktorý už dávno presahuje hranice jednotlivých nemocníc. Podľa údajov uvedených v materiáloch ku krízovému plánu EÚ chýbalo v roku 2022 v európskom regióne približne 1,2 milióna zdravotníkov, na čo upozorňovala naša europoslankyňa už v apríli tohto roka. Zároveň viac ako tretina lekárov v EÚ má 55 rokov alebo viac. Pri zdravotných sestrách ide približne o každú štvrtú. Informoval o tom portál EU Perspectives.

Odchod veľkej časti súčasného personálu do dôchodku tak môže podľa správy nedostatok ešte prehĺbiť. Európsky parlament preto 17. septembra 2026 podporil krízový plán pre pracovnú silu v zdravotníctve. Za jeho prijatie hlasovalo 514 europoslancov, 61 bolo proti a 33 sa zdržalo. Parlament chce okrem iného zvýšiť počet zdravotníkov v EÚ o jeden milión do roku 2034. Plán počíta s podporou náboru, vzdelávania, udržania pracovníkov v profesii, lepšími pracovnými podmienkami či riešením takzvaných zdravotníckych púští.

Ostrihoňová: Nestačí iba zvyšovať platy

Slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá pôsobí vo Výbore EP pre verejné zdravie, upozorňuje, že personálna kríza sa týka celej Európy, Slovensko ju však podľa nej cíti mimoriadne intenzívne. „Počas prípravy plánu som sa stretávala so slovenskými lekármi, sestrami, analytikmi a s ďalšími odborníkmi, aby riešenia, ktoré navrhneme, reagovali aj na potreby nášho zdravotníctva a pacientov,“ uviedla pre Startitup.

Podľa Ostrihoňovej za odchodmi zdravotníkov nestojí iba otázka odmeňovania. Hovorí o psychických problémoch, vyčerpaní a pracovných podmienkach. „Nestačí iba zvyšovať platy,“ zdôraznila. Do plánu sa podľa nej podarilo presadiť prevenciu vyhorenia, ochranu duševného zdravia a lepšie podmienky pre rodičov vracajúcich sa po materskej či rodičovskej dovolenke.

Čísla z prieskumu World Health Organisation (WHO) ukazujú, prečo sa téma dostala aj do európskeho parlamentu. Takmer každý tretí lekár alebo sestra vykazuje príznaky depresie a približne 23 % príznaky úzkostnej poruchy. Približne 13 % zdravotníkov v prieskume uviedlo samovražedné myšlienky. Prieskum zahŕňal viac ako 90-tisíc lekárov a sestier v EÚ, na Islande a v Nórsku.

Takmer tretina lekárov pracuje viac ako 50 hodín

Problém sa ukazuje aj v pracovnom čase. Podľa dát WHO viac ako 28 % lekárov pracuje viac ako 50 hodín týždenne. Viac ako jednu nočnú zmenu za týždeň absolvuje 35 % lekárov a 39 % sestier. Takmer polovica zdravotníkov zároveň zažila nejakú formu násilia na pracovisku. Fyzické násilie uviedlo približne 10 % lekárov a 18 % sestier, dodáva prieskum.

Cifrová Ostrihoňová upozornila aj na konkrétnu slovenskú skúsenosť z tohto leta. „Lekári mali počas horúčav prestávky na sprchu a verejnosť sa skladala na klimatizácie,“ uviedla. Práve takéto situácie podľa nej ukazujú, prečo treba popri platoch riešiť aj samotné pracovné prostredie.

Európske zdravotnícke organizácie podobne hovoria o začarovanom kruhu. Stály výbor európskych lekárov (CPME) v reporte upozorňuje, že zlé pracovné podmienky odrádzajú zdravotníkov od profesie a nedostatok ľudí následne zvyšuje tlak na tých, ktorí v systéme zostávajú. Organizácia preto podporila komplexnú európsku stratégiu založenú na nábore, udržaní pracovníkov a odolnosti systému.

Slovensku chýba 14-tisíc sestier

Slovensko pritom rieši vlastný personálny deficit. Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek chýba v krajine približne 14-tisíc zdravotných sestier. Správu priniesli ešte minulý mesiac Správy STVR.

Zdravotníctvo je zároveň výrazne ženskou profesijnou oblasťou, čo potvrdzuje fakt, že ženy tvorili v roku 2025 podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií 59,5 % lekárov a 97,6 % zdravotných sestier na Slovensku. Pripomínajú to v tlačovej správe, ktorú zverejnila agentúra SITA. Pre porovnanie – v celej EÚ tvoria ženy približne 70 % zdravotníckej pracovnej sily. Vyplýva to z dát, ktoré zverejnil Institute for health metrics and evaluation.

Ostrihoňová preto upozorňuje aj na takzvané „zdravotnícke púšte“. Ide o regióny, kde majú ľudia obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Plán EÚ podľa nej prináša konkrétne nástroje, a to cielené stimuly pre zdravotníkov, podporu bývania, štipendiá a využitie eurofondov, ktoré majú problémy zdravotníckych púští čiastočne vyriešiť.

Európa chce milión nových ľudí, samotný nábor však nestačí

Krízový plán preto nestavia iba na tom, že Európa jednoducho vychová viac absolventov. Parlament chce vytvoriť podmienky, ktoré ľudí v zdravotníctve udržia. Súčasťou návrhov sú bezpečné personálne kapacity, podpora duševného zdravia, férové odmeňovanie, vzdelávanie a opatrenia proti zdravotníckym púšťam.

Dôležitý je pritom aj demografický vývoj. Podľa štatistík Európskej únie (Eurostat) prechádza Európa výraznou demografickou zmenou. Kým v roku 2000 tvorili ľudia vo veku 65 rokov a viac necelých 17 % populácie EÚ, v roku 2023 tento podiel vzrástol na viac ako 21 % a demografické projekcie Európskej komisie (The Ageing Report) predpokladajú, že do roku 2050 dosiahne takmer 30 %. Potreba zdravotnej starostlivosti tak rastie v čase, keď časť zdravotníkov odchádza do dôchodku.

Branislav Ondruš (Hlas) v tejto súvislosti upozornil, že samotné zvýšenie miezd v jednej krajine nemusí problém vyriešiť. Zdravotníci môžu za prácou odísť do iného členského štátu. „Potrebujeme jednotný plán pre celú EÚ, ktorý pomôže všetkým členským štátom, nielen tým najbohatším,“ povedal pre TASR. Zároveň zdôraznil potrebu finančného krytia plánu.

Miriam Lexmann (KDH) zasa pripomenula, že organizácia zdravotníctva patrí do kompetencie členských štátov. EÚ môže vytvárať rámec spolupráce a podporovať programy, no konkrétne zmeny zostávajú najmä na národných vládach.

Európsky parlament teda nastavil smer a do roku 2034 si stanovil cieľ zvýšiť zdravotnícku pracovnú silu o milión ľudí. Slovensko však zároveň stojí pred vlastnými číslami. Približne 14-tisíc chýbajúcimi sestrami, vysokou pracovnou záťažou a regiónmi, kde zdravotná starostlivosť nie je ľahko dostupná. „Krízový plán môže pomôcť, je však na slovenskej vláde, ktorá má kompetencie, či a ktoré z ponúkaných možností si osvojí a využije,“ dodáva Cifrová Ostrihoňová.