Štát získal 359 miliónov eur navyše, no rozpočtová diera sa nezatvára. Analytici upozorňujú na vážny problém

Ako je možné, že štát vyberie na daniach o stovky miliónov viac, no jeho dlh napriek tomu ďalej rastie?

Slovensko má za sebou už tri kolá náročnej konsolidácie verejných financií. Najnovšie dáta však ukazujú nepríjemnú realitu: štátna pokladnica zostáva pod tlakom a celý medziročný rast príjmov pohltili iné, rýchlejšie rastúce výdavky. K tomu pridala svoje hodnotenie aj Európska komisia.

Štát vybral viac, no nepomohlo to

Na prvý pohľad čísla z výberu daní vyzerajú dobre. Podľa bilancie štátneho rozpočtu Ministerstva financií SR k 31. máju 2026 predstavoval medziročný nárast daňových príjmov 358,7 milióna eur, teda 4,6 %.

Pozitívny vývoj zaznamenala takmer každá daň. Pri dani z príjmov právnických osôb išlo o 97,5 milióna eur, pri spotrebných daniach o 88,1 milióna eur, pri dani z poistenia o 11,6 milióna eur a pri dani z pridanej hodnoty o 1,3 milióna eur.

Najvýraznejšie rástla daň z finančných transakcií, kde išlo o medziročný nárast až 177,1 milióna eur. Daň z príjmov fyzických osôb stúpla o 97,9 milióna eur, a to aj napriek tomu, že prevod územnej samospráve sa zvýšil o 253,5 milióna eur.

Kam sa peniaze stratili

Tu sa skrýva jadro problému. Hoci príjmy rástli, výdavky štátu rástli rýchlejšie a vyšší výber daní tak nestačil pokryť to, čo z rozpočtu uniká inde.

Hlavnými žrútmi príjmov štátu sú rastúce úrokové náklady na dlh, vyššie odvody do rozpočtu EÚ aj plošný rast bežných výdavkov. Inými slovami, čím viac si štát požičiava, tým viac platí na úrokoch, čo ďalej zhoršuje rozpočet a vytvára začarovaný kruh.

Realita je o to vážnejšia, že to nie sú len mesačné výkyvy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje tohtoročný deficit verejných financií okolo 4,4 % HDP, čo je zhruba 6,2 miliardy eur, s rizikom ďalšieho zvýšenia, ak vláda neprijme dodatočné opatrenia.

Dlh nielenže neklesá, ešte porastie

Cieľom konsolidácie verejných financií bolo zastaviť rast dlhu. Realita je opačná: dlh sa nielenže nezmenšuje, ale podľa prognóz bude ďalej stúpať.

Verejný dlh Slovenska má podľa odhadov narásť z úrovne 61,9 % HDP v roku 2025 na 66,9 % HDP v roku 2027. Hranicu 60 % HDP, ktorú stanovujú európske pravidlá, tak krajina prekračuje a vzďaľuje sa od nej namiesto toho, aby sa k nej približovala.

Slovensko sa pritom už od roku 2024 nachádza v takzvanej procedúre nadmerného deficitu, do ktorej sa dostalo spolu s krajinami ako Francúzsko, Belgicko, Poľsko či Taliansko. Cieľom je dostať deficit pod 3 % HDP do roku 2027, aby dlh mohol opäť začať klesať.

Facka od Bruselu

Práve k tomu sa pridáva tlak zvonku. Európska komisia v rámci svojho jarného balíka zverejnila hodnotenie členských krajín a odporúčania, ktoré pre Slovensko nevyzneli lichotivo.

Komisia upozorňuje, že naša krajina zápasí so znižovaním nadmerného deficitu a nedarí sa jej dostať verejný dlh na klesajúcu trajektóriu. Podľa Európskej komisie je fiškálna konsolidácia vlády len čiastočne účinná, pretože jej vplyvy neutralizujú nové výdavky.

Komisia menuje aj konkrétne príčiny. Zmrazenie platov vo verejnej správe, úprava dane z príjmu či zmeny v odpočte DPH pri firemných autách síce prinášajú dodatočné príjmy, no časť efektu pohlcujú zvýšené platy učiteľov, pokračujúce kompenzácie cien energií a rastúce výdavky na obranu. Práve preto Komisia očakáva, že deficit po dočasnom zlepšení opäť stúpne.

Prečo zvyšovanie daní nestačí

Slabinu odhaľuje aj samotná štruktúra konsolidácie. Tá sa podľa odbornej kritiky opierala najmä o zvyšovanie príjmov, teda o vyššie dane a odvody, a menej o škrtanie výdavkov.

Tento prístup má dva problémy. Po prvé: zužuje priestor pre ďalšie opatrenia, pretože dane sa nedajú zvyšovať donekonečna. Po druhé: časť konsolidačných opatrení má len dočasný charakter, a ak ich vláda nepredĺži, samy od seba deficit opäť zvýšia. 

K tomu sa pridáva ekonomický kontext. Slovenská ekonomika rastie len pomaly, v prvom štvrťroku 2026 o 0,9 %, čo znamená, že štát vyberá menej, ako pôvodne plánoval. Slabší rast zároveň znamená nižšie budúce príjmy, čím sa celý problém prehlbuje.

Čo to znamená pre bežného človeka

Zadlžovanie štátu nie je len abstraktné číslo v tabuľke. Vyššie úrokové náklady znamenajú, že čoraz väčšia časť rozpočtu ide na splátky dlhu namiesto do školstva, zdravotníctva či investícií.

Pre obyvateľov to v praxi znamená riziko ďalších konsolidačných balíčkov. Ak sa totiž súčasné opatrenia minú účinkom, tlak na zvyšovanie daní alebo škrtanie výdavkov bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Z dlhodobého hľadiska je odkaz jasný. Bez zásadnejších reforiem na výdavkovej strane a bez rýchlejšieho hospodárskeho rastu zostane dlh na vzostupnej dráhe. Tri kolá konsolidácie ukázali, že samotné vyššie dane na stabilizáciu verejných financií nestačia.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy