Zo Slovenska odišiel ako 15-ročný hokejista, dnes skúma inovácie v Nórsku: Možnosť skúšať a zlyhať bola najväčšou školou

Zo Slovenska odišiel už ako pätnásťročný hokejista. Športová kariéra ho zaviedla do Švédska, štúdium neskôr do Fínska, Moskvy, Paríža a napokon do Nórska. Filip Lešťan dnes pôsobí na Nord University v meste Bodø za polárnym kruhom, kde sa venuje výskumu inovácií, podnikania a konkurencieschopnosti organizácií.

Jeho príbeh nie je iba ukážkou úspešnej kariéry Slováka v zahraničí. Ponúka aj pohľad do krajiny, ktorá patrí medzi najbohatšie a najspokojnejšie spoločnosti sveta, no zároveň od svojich obyvateľov vyžaduje vysoké dane, schopnosť znášať extrémne prírodné podmienky a rešpektovať kultúru založenú na dôvere a osobnej zodpovednosti.

V rozhovore otvorene hovorí o reálnych nákladoch na život v Nórsku, kúpnej sile miestnych obyvateľov, ich prístupe k peniazom aj o tom, prečo vysoké príjmy automaticky neznamenajú luxusný život. Vysvetľuje tiež, prečo samotná umelá inteligencia nevyrieši problémy firiem, čo slovenské podniky často nechápu pri zavádzaní inovácií a prečo môže byť neúspech dôležitou súčasťou fungujúcej ekonomiky.

Filip Lešťan vystúpil aj ako spíker na konferencii ITAPA, kde sa venoval otázke, prečo niektoré organizácie dokážu inovovať úspešne, zatiaľ čo iné napriek dobrým nápadom zlyhávajú.

• Prečo odišiel zo Slovenska už ako tínedžer?
• Čo ho priviedlo od hokeja k vede?
• Aký kultúrny šok zažil v Nórsku?
• Prečo Nóri dôverujú štátu a inštitúciám?
• Koľko stojí bežný život za polárnym kruhom?
• Majú Nóri napriek vysokým cenám viac peňazí?
• Čo robia nórske firmy pri inováciách inak?
• Prečo umelá inteligencia sama osebe nestačí?
• Akú chybu robia malé firmy pri nových nápadoch?
• Za akých okolností by sa vrátil na Slovensko?

Tvoja akademická a životná trasa vedie zo Slovenska cez Moskvu a Paríž až do Nórska. Aké kľúčové momenty a rozhodnutia formovali túto trajektóriu a ako sa slovenský vedec etabluje na univerzite za polárnym kruhom?

Slovensko som opustil ako 15-ročný tínedžer vďaka hokeju a do 19 rokov som pôsobil vo Švédsku. Akademický svet bol pre mňa v tom čase úplne vzdialený. Zlom prišiel až po ukončení športovej kariéry, keď som musel uvažovať nad budúcnosťou. Rozhodol som sa pre bakalárske štúdium vo Fínsku. Bol to môj odrazový mostík k ďalšiemu štúdiu.

Ďalšia zastávka bola v Moskve na MGIMO, kde som vyštudoval energetickú diplomaciu zameranú na medzinárodný obchod s ropou a plynom. Súčasťou štúdia bol takzvaný double degree pobyt v Nórsku, kde som vyštudoval medzinárodný obchod a podnikanie, po ktorom nasledovala deväťmesačná stáž pri OECD v Paríži. Práve tam sa vo mne definitívne prebudil záujem o výskum.

Začal som sa venovať inováciám a konkurencieschopnosti firiem a moje akademické výsledky mi otvorili dvere k doktorandskému štúdiu. Keď prišla ponuka z Nord University v Bodø, rozhodol som sa, že to skúsim. Takto sa začala moja akademická cesta.

Príchod do novej krajiny často búra predstavy. Čo bolo po tvojom príchode do Nórska najväčším kultúrnym či profesionálnym šokom v pozitívnom aj negatívnom zmysle?

Pozitívne ma prekvapila miera dôvery a rovnosti v spoločnosti. Uvediem dva jednoduché príklady.

Po prvé:dôvera. Bicykel nájdete tam, kde ho necháte, v samoobslužných stánkoch nakúpite aj bez predavača. Keď som býval s Nórmi, nikdy nezamykali dom. Často mi vyčítali, prečo zamykám.

Po druhé: rovnosť. Prekvapila ma veľmi neformálna, no zároveň mimoriadne rešpektujúca pracovná kultúra. Všetci si tykajú bez ohľadu na vek či pracovné zaradenie, ale vzájomná úcta je pritom obrovská. Spomínam si na situáciu, keď som svojho školiteľa oslovil „pán profesor“, načo mi so smiechom povedal, že ak ho tak oslovím ešte raz, nebudeme kolegovia. Dal mi tým najavo, že na tituloch si v Nórsku nikto nepotrpí a všetci si zaslúžia rovnaký rešpekt.

Negatívnymi sú dlhé zimné obdobia tmy a letné dni, keď slnko prakticky vôbec nezapadá. Môžem potvrdiť, že sezónna depresia existuje. V decembri počas zimného slnovratu vychádza slnko len na pár minút, ak vôbec. Na takéto extrémy si človek zvykne len veľmi ťažko, vlastne sa na ne ani nedá zvyknúť. Aj mnohí Nóri priznávajú, že dlhé tmavé zimy či nekonečné letné dni sú pre nich náročné.

Nórsko sa dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach svetových rebríčkov šťastia a kvality života. Čo je z pohľadu človeka, ktorý v tejto spoločnosti reálne žije, skutočným motorom tohto úspechu? Sú to sociálnoekonomické faktory alebo skôr špecifické nastavenie mysle?

Jednoznačne ide o kombináciu oboch faktorov. Nórsko má veľmi silný sociálny systém, ktorý ľuďom dáva reálny pocit istoty, pretože vedia, že ak sa niečo pokazí, spoločnosť ich nenechá padnúť. A práve táto istota priamo formuje aj ich mentalitu.

Nóri sú vo všeobecnosti veľmi optimistickí ľudia a myslím si, že tento optimizmus je prirodzeným dôsledkom toho, že žijú v systéme, ktorý im dáva priestor na realizáciu, pretože vedia, že „záchranná sieť“ tu naozaj funguje.

Existujú konkrétne vzorce správania alebo mechanizmy fungovania nórskej spoločnosti, ktoré by sa dali uplatniť a okamžite by boli prínosné aj pre slovenské podmienky?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory