Mladé ženy na Západe zarábajú viac ako muži. Dôvodom nie je diskriminácia, ale nové potreby trhu práce

Čo ak sa známy „rozdiel v odmeňovaní“ v neprospech žien začal v niektorých krajinách obracať a mladé ženy dnes zarábajú viac ako ich rovesníci? Nie je to nemožné, práve naopak, stáva sa to čoraz častejšie.

Vo veľkých mestách západných krajín sa objavil nový fenomén. Mladé ženy vo veku zhruba od 18 do 35 rokov začínajú zarábať viac ako muži v rovnakej vekovej kategórii. Na štúdiu, ktorá to dokumentuje, upozornil analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak.

Nie diskriminácia, ale štrukturálna zmena

Hneď na úvod treba povedať dôležitú vec. Rovnako, ako pri opačnom jave zvanom „gender pay gap“, nie je dôvodom diskriminácia ani zlý úmysel zamestnávateľov, ale jednoducho štrukturálna zmena na trhu práce.

Ženy podľa Chovanculiaka dosahujú vyššie vzdelanie, majú nižšiu mieru nezamestnanosti a predovšetkým pracujú v odvetviach, ktoré v posledných rokoch zažívajú boom. Reč je o takzvanej ekonomike starostlivosti, teda o sociálnych a zdravotných službách.

Tento jav zatiaľ nie je celosvetový. Konkrétne dáta, o ktoré sa opiera, pochádzajú z austrálskeho inštitútu e61, takže ide o trend pozorovaný najmä v bohatých západných ekonomikách, nie o plošné pravidlo platné všade.

Boom „ekonomiky starostlivosti“

Jadrom príbehu je explózia jedného sektora. V Austrálii sa po zavedení štátnej schémy pre podporu zdravotne znevýhodnených prudko rozrástla ekonomika starostlivosti, teda starostlivosť o deti, seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím.

Tento sektor sa stal najväčším zdrojom rastu zamestnanosti aj výkonu ekonomiky za posledné desaťročie. Keďže ide o prácu náročnú na ľudí, vznikol obrovský dopyt po pracovnej sile.

Práve tento dopyt zdvihol mzdy. Podľa štúdie e61 Institute zarába mladý pracovník vo veku 20 až 24 rokov v sektore starostlivosti v priemere o 3,50 dolára na hodinu viac než je priemer celej ekonomiky a o vyše 5 dolárov viac než v mužmi dominovanom stavebníctve.

Na príležitosť reagovali najmä ženy

Kľúčové je, kto tieto nové miesta obsadil. Na rastúci dopyt po práci v starostlivosti reagovali takmer výlučne ženy, keďže tieto úlohy tradične zastávali práve ony.

Pre nezamestnané mladé ženy sa starostlivosť stala najčastejším odvetvím, kam po nájdení práce smerujú. U mladých mužov pritom podľa štúdie podiel vstupov do sektora narástol len minimálne, čo autori pripisujú hlboko zakoreneným spoločenským normám.

Výsledkom je obrat v nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti mladých žien je od pandémie v priemere približne o 1 percentuálny bod nižšia ako u mužov rovnakého veku, čo je najväčší rozdiel v prospech žien za dve desaťročia.

Rozdiel v odmeňovaní sa zúžil

Boom sektora priamo prispel k zmenšovaniu rozdielu v odmeňovaní. Hodinový rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami sa za posledné desaťročie znížil zhruba o 3,5 percentuálneho bodu, z 11,5 % na 8 %.

Samotný rast miezd v starostlivosti vysvetľuje približne 0,5 percentuálneho bodu tohto poklesu. Zvyšok ťahá najmä vyššie vzdelanie žien a rastúca účasť žien v produktívnom veku na trhu práce.

Najvýraznejšie sa to prejavilo u tých najmladších. Ženy vo veku 15 až 24 rokov dnes zarábajú za hodinu viac ako muži v rovnakom veku, zatiaľ čo vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov sú zhruba na rovnakej úrovni.

Pozor, ide o hodinové mzdy

Tu však treba byť presný, aby nevznikol mylný dojem. Štúdia meria hodinové mzdy, teda odmenu za jednotku odpracovaného času, nie celkový ročný príjem.

Ženy totiž v priemere stále odpracujú menej hodín ako muži. Ročný rozdiel v príjme mladých pracovníkov tak okolo 25. roku života naďalej existuje a v roku 2022 dosahoval približne 12 %, hoci klesol zo 16 % v roku 2016.

Otázny je aj dlhodobý výhľad. Mzdy v starostlivosti rastú pomaly po 25. roku života, takže ak v sektore mladé ženy zostanú, môžu časom zarábať menej ako ich mužskí rovesníci v iných odvetviach.

Skutočný problém: Muži, ktorí sa neprispôsobili

Najzaujímavejší záver štúdie sa paradoxne netýka žien, ale mužov. Kým ženy na zmenu štruktúry ekonomiky zareagovali, mladí muži nie.

Pre mladých mužov totiž nevzniklo žiadne porovnateľné odvetvie, ktoré by ich vo veľkom vťahovalo do práce. Autori štúdie to označujú za dôvod na obavy, keďže to môže prispievať k rastúcemu odpájaniu mladých mužov od práce aj vzdelávania.

Pre trh práce z toho plynie širší odkaz. Rast štátom financovaných sektorov ako starostlivosť prináša ženám istejšie miesta a stabilnejší príjem, no zároveň môže znižovať dynamiku a produktivitu, keďže ľudia v týchto profesiách menia prácu len zriedka.

Na Slovensku ženy doplácajú na mzdy aj dôchodky

Kým v Austrálii sa rozdiel obracia, na Slovensku platí opačná realita. Ženy tu podľa európskych štatistík dostávajú v starobe v priemere približne o 18 % nižší dôchodok než muži a zarábajú o 16 až 19 % menej, pričom u matiek môže rozdiel siahať až k 18 %.

Slovensko pritom patrí medzi tie horšie krajiny Európskej únie. „Slovensko patrí ku krajinám s vyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov, než je priemer Európskej únie, kde ženy zarábajú zhruba o 12,7 % menej na hodinu než muži,“ upozorňuje Ivana Kniežová, obchodná riaditeľka spoločnosti FinGO.sk.

Príčiny sú pritom rovnaké ako tie, ktoré opisuje austrálska štúdia. Za rozdielmi v mzdách aj dôchodkoch stoja najmä kariérne prestávky počas materskej a rodičovskej dovolenky, nižšie príjmy a častejšia práca na čiastočný úväzok.

Ženy ako „ministerky financií“ domácnosti

Paradoxom slovenských domácností je, že ženy peniaze spravujú, no nevlastnia. „Ženy dnes tvoria chrbtovú kosť rodinných rozpočtov. Vo väčšine domácností práve ony spravujú každodenné financie, platia účty, plánujú výdavky. Napriek tomu však často nie sú finančne nezávislé,“ opisuje Kniežová.

Rozdiel medzi správou a vlastníctvom peňazí má vážne dôsledky. „Ženy riadia rodinné rozpočty, ale nemajú vytvorenú vlastnú rezervu ani majetok na svoje meno,“ pokračuje expertka s tým, že strategické rozhodnutia o hypotéke či investíciách často ostávajú v rukách partnerov.

Problém sa naplno odhalí až v kríze. Rozvod, úmrtie partnera alebo výpadok príjmu môžu ukázať, že žena nemá vlastnú rezervu ani dostatočné dôchodkové zabezpečenie. „Častá veta, ktorú od žien počujeme, je: My to máme doma rozdelené, ja sa o tieto veci nestarám. Práve to je najväčšie riziko,“ varuje Kniežová.

Finančná istota po štyridsiatke nie je luxus

Osobitne zraniteľnou skupinou sú ženy po štyridsiatke a päťdesiatke. Čelia obmedzeným možnostiam návratu na trh práce po dlhšej pauze, vyšším zdravotným rizikám a často paralelnej starostlivosti o deti aj o rodičov.

Viaceré z nich pritom zistia nepríjemnú vec. „Mnohé ženy zistia, že celé roky investovali do rodiny, no nie do svojej finančnej budúcnosti. Vlastné peniaze pritom nie sú prejavom nedôvery vo vzťahu, je to forma zodpovednosti voči sebe,“ pripomína odborníčka.

Finančná nezávislosť podľa nej nie je o súťažení s mužmi, ale o vnútornom pokoji. „Žena, ktorá má vytvorenú rezervu, investuje a rozumie svojim financiám, sa rozhoduje z pozície istoty, nie zo strachu,“ dodáva Kniežová.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy