Kde sa na Slovensku najviac zarába: Jedno odvetvie valcuje zvyšok trhu (ANALÝZA)

Účtovné závierky za rok 2025 zverejnilo do konca júla 2026 takmer 300-tisíc nefinančných podnikov a na prvý pohľad to vyzerá nudne. Tržby aj zisky len kopírovali infláciu, prevádzková marža ani priemerná rentabilita sa nezmenili.

Pod povrchom sa však skrýva oveľa zaujímavejší príbeh o tom, kde sa na Slovensku naozaj zarába, kto drží zisk celého odvetvia prakticky sám a kde sa, naopak, prepúšťa po tisícoch.

Vyplýva to z analýzy spoločnosti FinStat, zaslanej redakcii. Tá sa bližšie pozrela na najväčšie podniky vo vybraných odvetviach.

Tieto spoločnosti dokopy tvoria dve tretiny prevádzkového zisku celej nefinančnej sféry. Vo väčšine veľkých odvetví pritom o výsledku rozhodujú jeden alebo dvaja hráči, väčšina priemyslu premieňa na zisk len 2 až 4 centy z každého eura tržieb. Nadpriemerne zarábajú monopoly, zbrojári a úzki špecialisti. 

Elektrina valcuje oceľ aj autá

Najziskovejším odvetvím ekonomiky je elektroenergetika. Z každého utŕženého eura premení na čistý zisk 13,3 centa, čo je takmer trojnásobok priemeru nefinančných podnikov, a jej rentabilita vlani ešte vzrástla o celý percentuálny bod.

zdroj: Finstat

Dve tretiny zisku celého odvetvia pritom tvorí jediná firma – Slovenské elektrárne, opäť najziskovejší podnik na Slovensku.

„Čistý zisk Slovenských elektrární (979 miliónov eur) je taký robustný, že sa doň schová úhrnný profit ťažby, agrobiznisu, celého ľahkého priemyslu, hotelov, reštaurácií, cestovného ruchu i zdravotníckych firiem. Pritom, prevádzkový zisk elektrárňam vlani stagnoval, keď vyššie náklady na nakupovanú elektrinu a pracovnú silu kompenzovali podstatne nižšia strata z derivátových operácií, skromnejšia tvorba rezerv a precenenie majetku. Prilepšili si vo finančnej oblasti: skresali úrokové náklady vďaka refinancovaniu a splácaniu dlhu a profitovali z kurzových ziskov,“ objasňuje Pavol Suďa, forenzný expert FinStatu.

Nad priemerom držia odvetvie aj ďalší výrobcovia elektriny, najmä štátna Vodohospodárska výstavba, tri regionálne distribučné podniky a štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS.

Keby sme tieto spoločnosti odrátali, zostali by v sektore obchodníci s elektrinou a menší hráči s rentabilitou okolo 3,3 %. Ocitli by sa tak presne tam, kde je väčšina veľkého priemyslu.

Autá ťahá dvojica, z eura ani nie 3 centy

Ešte výraznejšia je koncentrácia v automobilovom priemysle, teda v najväčšom odvetví slovenskej ekonomiky, ktoré malo vlani takmer štvornásobne vyššie tržby ako elektroenergetika. Dve najväčšie automobilky tvoria zhruba 80 % čistého zisku celej branže. Napriek tomu jej rentabilita klesla z 2,9 % na 2,2 %.

Hlavný podiel na tom mala Kia Slovakia, ktorej po takmer miliardovom poklese tržieb klesol čistý zisk o tretinu. Samotné automobilky vrátane náborujúceho Volva dnes zarábajú ani nie 3 centy z eura a ich subdodávatelia sa musia uspokojiť približne s jedným centom. Slovenský autopriemysel tak vyrába obrovské objemy, no zarába na tom málo.

Jedno percento však stále nevyzerá tak zle v porovnaní s hutníctvom. To je stratové už tretí rok po sebe, na každom inkasovanom eure prerobí viac ako cent a ďalej prepúšťa. Do strát ho ťahajú najmä košické oceliarne a Železiarne Podbrezová.

Pritom ešte v roku 2022 patril U.S. Steel medzi najziskovejšie podniky domácej ekonomiky, zatiaľ čo Slovenské elektrárne sa vtedy utápali v stámiliónových stratách. Za tri roky sa teda situácia otočila úplne naruby.

zdroj: Finstat

Štát zarobil 900 miliónov, 800 sa mu vrátilo v dotáciách

Osobitnú kapitolu tvoria štátne podniky. Dvadsaťpäť najväčších firiem pod kontrolou štátu, pôsobiacich najmä v energetike, doprave, lesníctve, teplárenstve či poštových službách, vlani zarobilo takmer 900 miliónov eur. K tomu treba prirátať necelých 90 miliónov eur z odvodov štátnej lotériovej spoločnosti Tipos a tretinový podiel štátu na zisku Slovenských elektrární.

Veľká časť týchto peňazí sa však štátnym firmám obratom vrátila. Na dotáciách zo štátneho rozpočtu a z eurofondov získali vyše 800 miliónov eur, predovšetkým ako kompenzácie za služby vo verejnom záujme.

zdroj: Finstat

Najväčším príjemcom boli Železnice SR s dotáciou vyše pol miliardy eur, nasledované JAVYS, Národnou diaľničnou spoločnosťou a Železničnou spoločnosťou Slovensko. Ďalších vyše 500 miliónov eur smerovalo z rozpočtov miest a krajov dopravcom zabezpečujúcim mestskú a prímestskú dopravu.

Nejde teda o novovytvorené bohatstvo, ale o presun verejných zdrojov medzi štátom kontrolovanými subjektmi. Tieto kompenzácie navyše skresľujú pohľad na výkonnosť celej ekonomiky, pretože subvencie priamo vylepšujú prevádzkové výsledky. Bez dotácií v celkovej hodnote 1,3 miliardy eur by marža EBITDA nefinančných podnikov nezostala nad úrovňou 9,8 %, ale klesla by pod hladinu 9,4 %.

Agrobiznisu zisky dotujeme

Ešte výraznejšie to platí v pôdohospodárstve. Stovky podnikov čerpajú priame platby, environmentálne podpory aj kompenzácie za hospodárenie v znevýhodnených oblastiach, pričom prevádzková časť týchto subvencií dosahuje odhadom 800 až 900 miliónov eur ročne. Samotné odvetvie pritom vlani zarobilo necelých 123 miliónov eur. Bez verejných podpôr by teda celé pôdohospodárstvo skončilo v strate.

Za priemernou rentabilitou na úrovni 3,1 % sa navyše skrývajú dva úplne odlišné príbehy. Kým chovateľom hydiny sa rentabilita viac než zdvojnásobila na 8,7 %, chovateľom ošípaných sa po troch mimoriadne úspešných rokoch zrútila pod jedno percento.

Podobne okolo troch percent sa pohybuje aj ziskovosť spracovateľov potravín. Darilo sa pekárom, výrobcom sendvičov, mrazených polotovarov či potravinových doplnkov.

Známa sieť parfumérií mizne zo Slovenska. Za 5 rokov prerobila vyše 7 miliónov eur a zostáva jej 7 predajní

Naopak, do strát padol premiant slovenského potravinárstva, cukrovinkár IDC Holding, a Považský cukor sa dokonca rozhodol stiahnuť výrobu zo slovenského trhu. K trojpercentnej hranici sa prepadli aj výrobcovia nápojov, ktorých nad vodou držali pivovarníci a výrobcovia nealko nápojov.

Hoci Plzeňskému Prazdroju klesol zisk o štvrtinu a Kofole takmer o tretinu, ich spoločný podiel na zisku odvetvia stúpol až na 90 %. Nie preto, že by sa im darilo lepšie, ale preto, že konkurencia dopadla ešte horšie.

Malá rakúska firma tromfla štátneho obra

Príkladom, že veľkosť nie je všetko, je teplárenstvo. Štátny MH Teplárenský holding, ktorý zásobuje teplom Bratislavu a viaceré krajské mestá, prišiel za posledné tri roky o väčšinu svojho zisku. Kým v rokoch 2022 a 2023 zarábal zakaždým takmer 59 miliónov eur, vlani mu po zdanení nezostala ani desatina tejto sumy.

Ešte v roku 2024 pritom vytváral takmer štyri pätiny zisku slovenského teplárenstva, vlani sa jeho podiel scvrkol na jednu osminu. Menšia rakúska teplárenská skupina Stefe, ktorá má len tretinové tržby, zarobila viac ako tento štátny gigant. 

zdroj: Finstat

Z eura tržieb dokázala premeniť na zisk vyše 5,2 centa, zatiaľ čo štátny konkurent ani nie tretinu. Rentabilita celého teplárenstva tak od roku 2023 spadla zo 6,7 % na 2,3 %, hoci viacerým regionálnym teplárňam sa darilo štyri- až šesťkrát lepšie ako štátnemu holdingu.

Úplne inak vyzerajú telekomunikácie, kde sa akoby zastavil čas. Odvetvie dlhodobo premieňa na čistý zisk vyše 11 centov z každého eura a dvaja najväčší operátori, Slovak Telekom a Orange, si delia viac ako tri štvrtiny celého profitu.

zdroj: Finstat

Zbrojári berú 22 centov, strojárstvo prepúšťa najviac

Najsilnejší kontrast ponúka strojárstvo. Vlani zaznamenalo najväčší úbytok pracovných miest zo všetkých hodnotených odvetví, keď veľké podniky prepustili vyše tisíc zamestnancov. Najviac znižoval stavy nemecký Schaeffler, v dvoch tunajších firmách spolu o 758 ľudí. Pod tlakom sú tak najmä výrobcovia ložísk, ktorí boli dlhé roky symbolom slovenského exportného úspechu.

Finančne pritom odvetvie vyzerá lepšie, ako naznačuje vývoj zamestnanosti, keďže rentabilita tržieb vzrástla na 3,6 %. Bez zbrojárskych podnikov by však bola o celý percentuálny bod nižšia. Výrobcovia munície a vojenskej techniky totiž konvertujú na čistý zisk viac ako 22 centov z každého eura tržieb.

Na čele je Vojenský opravárenský podnik Nováky českého zbrojára Michala Strnada, ktorý sám vytvára pätinu zisku celého strojárstva.

Zbrojárske firmy síce naberajú nových ľudí, najmä ZVS Holding, no prepúšťanie v tradičných segmentoch nedokážu vykryť. Ako to výstižne pomenoval FinStat, guľky nahrádzajú guľôčky v tvorbe zisku, nie však v tvorbe pracovných miest.

Kde sú najvyššie mzdy a prečo IT funguje inak

Rozdiely medzi odvetviami kopírujú aj mzdy. Najvyššie priemerné hrubé mesačné mzdy vo veľkých podnikoch vykazujú telekomunikácie, IT a plynárenstvo, kde presahujú 3-tisíc eur. Naopak najnižšie zarábajú ľudia v odvetviach, ktoré spracúvajú kožu a produkujú obuv, odevy a textil či v potravinárstve, kde sa priemer pohybuje okolo 1 500 eur.

Práve veľkí obuvníci platia svojich pracovníkov najslabšie zo všetkých hodnotených odvetví.

Zaujímavou výnimkou z pravidla o dominancii gigantov je informatika. ESET síce zostáva ikonou slovenského IT, no o výkonnosti odvetvia už dávno nerozhoduje.

Desať najväčších IT firiem vytvára len 15 % zisku sektora a vyše 15-tisíc mikropodnikov s obratom do milióna eur generuje porovnateľný profit ako dvesto spoločností s tržbami nad 5 miliónov eur. Paradoxne, s rastúcou veľkosťou podnikov ich rentabilita skôr klesá.

Podobne to funguje v stavebníctve, kde už nerozhodujú veľkí generálni dodávatelia, ale takmer 30-tisíc špecializovaných firiem zabezpečujúcich elektroinštalácie, technické zariadenia budov či montáže. Tie vytvárajú viac ako dve tretiny zisku reálneho stavebníctva a rentabilitou prekonávajú priemer odvetvia.

zdroj: Finstat

Prečo má exportný priemysel také nízke marže

Práve v tomto kontraste sa podľa analýzy skrýva vysvetlenie nízkych marží slovenského exportného priemyslu. Menšie domáce podniky predávajú vlastné know-how a samy rozhodujú o cenotvorbe, zatiaľ čo veľké zahraničné výrobné závody často fungujú ako pasívny článok nadnárodných skupín.

Ich slovenská rentabilita preto nemusí odrážať skutočnú ekonomickú výkonnosť výroby, ale skôr to, akú časť vytvorenej hodnoty sa materská spoločnosť rozhodne ponechať na Slovensku.

Známa slovenská firma končí po 30 rokoch: Mala tržby 80 miliónov eur a 1 000 zamestnancov

Navyše veľkú časť vlaňajšieho zisku vytvorili jednorazové obchody. Na predaji cukrovinkára IDC Holding írskej skupine Valeo Foods zarobil Finhold podnikateľa Pavla Jakubca takmer 223 miliónov eur, k čomu sa pridal predaj zmrzlinovej divízie Unileveru za 58,1 milióna eur či predaj divízie Photoneo Business firme Zebra Technologies za 44,4 milióna.

Bez týchto jednorazových vplyvov by čistý zisk nefinančného sektora nestúpol o 4 %, ale stagnoval by, a priemerná rentabilita tržieb by z 4,9 % klesla na 4,7 %.

Celkový obraz je tak podstatne zložitejší, ako napovedajú priemerné čísla. Zisk slovenskej ekonomiky sa koncentruje do rúk niekoľkých gigantov, monopolov, štátnych firiem a úzkych špecialistov, zatiaľ čo tradičná masová výroba pre zahraničné značky pomaly upadá.

Značná časť vykázaného zisku pritom pochádza buď z verejných dotácií, alebo z jednorazových predajov firiem. Alebo, ako celú analýzu zhrnul FinStat, niekde vládnu giganti a inde prekvitá súťaž.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy