Dlh Slovenska masívne rastie: Expert ukazuje, kedy dosiahne úroveň 70 % a kedy 100 % HDP

Slovenský verejný dlh sa v posledných rokoch stal jednou z najostrejších tém politickej aj ekonomickej debaty. Vlády sa navzájom obviňujú z rozhadzovania, opozícia hovorí o nezodpovednosti. Verejnosť často počúva jednoduché tvrdenia o tom, kto zadlžil Slovensko.

Lenže za rastom dlhu sa neskrýva iba jeden rozpočet, jedno volebné obdobie ani jedna krízová udalosť. Do verejných financií sa premietajú rozhodnutia prijaté roky dozadu, sociálne balíčky, dôchodkové opatrenia, daňové zmeny, ale aj pandémie, energetická kríza či spomalenie ekonomiky.

• Ktoré vlády mali výhodu silného ekonomického rastu a nízkej nezamestnanosti, no napriek tomu dlh neznižovali alebo dokonca zvyšovali?
• Ako si Slovensko stojí v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie z pohľadu zadlženia a tempa rastu verejného dlhu?
• Ak by sa nezmenila súčasná rozpočtová politika, kam sa môže slovenský verejný dlh dostať o päť alebo desať rokov?
• Aké konkrétne opatrenia by dnes mali najväčší efekt pri stabilizácii verejných financií – vyššie dane, škrty vo výdavkoch, reforma sociálneho systému alebo podpora ekonomického rastu?
• Je ešte možné dostať slovenský dlh pod kontrolu bez výrazného znižovania životnej úrovne obyvateľov, alebo sa bolestivým konsolidačným opatreniam už nedá vyhnúť?

O tom, ako sa dá zodpovednosť za verejný dlh posudzovať férovejšie, prečo nestačí pozerať len na miliardy eur a aké riziko predstavujú výdavky štátu do budúcnosti, sme sa zhovárali s renomovaným ekonómom Radovanom Ďuranom, analytikom inštitútu INESS.

V rozhovore vysvetľuje, že Slovensko síce zatiaľ patrí medzi krajiny s dlhom pod priemerom Európskej únie, problémom je však jeho dlhodobá udržateľnosť. Upozorňuje aj na to, že vlády počas dobrých rokov nevytvárali rezervy. Aj na to, že ďalšie zvyšovanie daní už nemusí priniesť očakávaný efekt. Podľa Ďuranu sa Slovensko nezaobíde bez zásahu do výdavkov štátu.

Dlh Slovenska počas jednotlivých vlád

Pri posudzovaní toho, ktorá vláda prispela k dlhu krajiny najviac, je potrebné zohľadňovať viacero aspektov. Ide o globálnu ekonomiku v danom čase, vnútorný vývoj Slovenska, ale napríklad aj medzinárodnú situáciu. Dôležité je napríklad covidové obdobie, či aktuálna vojna na Ukrajine. Poďme sa teda pozrieť na konkrétne čísla. 

Dlh Slovenska presiahol hranicu 60 %, ak to meriame k HDP krajiny. To spustilo ostrú výmenu názorov, kto za to môže. Keď sa hovorí, že konkrétna vláda zadlžila Slovensko, je to ekonomicky presné vyjadrenie, alebo ide o zjednodušenie politickej debaty?

Jednotlivé rozhodnutia a opatrenia vlád často presahujú volebné obdobia, správnejšie by bolo zmapovať rozhodnutia vlád a ich vplyv na verejné financie. Vykazovanie dát po jednotlivých rokoch sa jednoduchšie komunikuje verejnosti, ale zodpovednosť môže niesť niekto iný. Názorným príkladom bolo schvaľovanie dlhovej brzdy. Odhlasovali ju poslanci, ktorí ju dodržiavať nemuseli.

Ako sa dá objektívne určiť, ktorá vláda zvýšila verejný dlh najviac? Mali by sme sa pozerať na absolútne miliardy eur, podiel dlhu na HDP alebo na výšku deficitov?

Všetky parametre sú podstatné a najmä by sme sa mali sústrediť na dopady opatrení na roky dopredu, čo sa často opomína. Zoberme si nešťastné opatrenie – skoršie odchody do predčasného dôchodku z roku 2022, ktoré má okrem vplyvu na rozpočet, dlhodobý vplyv v podobe odchodu časti ľudí z dôležitých odvetví. Títo ľudia prestali platiť odvody s dopadom na hospodárenie nasledujúcej vlády.

Alternatívne sa môžeme pozerať na ciele vlády a ich skutočné plnenie. Samozrejme, časť politikov bude vždy zodpovednosť zvaľovať na faktory, na ktoré nemá vláda vplyv. Robí to tak aj súčasná vláda. Inštitút finančnej politiky však vyčíslil odhad dopadu konfliktu na blízkom východe na – 0.2 % HDP. To skutočne nie je príčinou ekonomickej stagnácie Slovenska.

zdroj: NBS

Ktoré vlády od vzniku Slovenskej republiky niesli najväčší podiel na dnešnom verejnom dlhu a aká časť súčasného zadlženia vznikla počas ich pôsobenia?

Myslím si, že ide o zle položenú otázku. Zvádza k diskusii o tom, ako by sa „tá“ vláda zachovala v danej situácii, ako ekonomické okolnosti ovplyvnili hospodárenie štátu a podobne. Súčasná vláda nedokázala zastaviť rast dlhu, pričom zvýšila dane na takú úroveň, že zvýšenie sadzieb už neprináša očakávaný rast príjmov. Je pochopiteľné, že budúca vláda už zvyšovať dane nebude môcť… Zároveň je veľmi ľahké byť vládou, ktorá nové dávky zavádza a zvyšuje, ale veľmi ťažké je byť vládou, ktorá dávky ruší. Môžeme pôsobenie týchto vlád (jedna deficit zvyšovala, druhá ho nedokázala znížiť) merať rovnakým metrom?

Z týchto dôvodov preferujem diskusiu, ktorá hodnotí len rozhodnutia aktuálnej vlády, prípadne plány vlády do budúcnosti.

Do akej miery ovplyvnili rast zadlženia mimoriadne udalosti ako finančná kríza v roku 2008, pandémia Covid-19 alebo energetická kríza, a do akej miery išlo o politické rozhodnutia vlád?

Čítaj viac z kategórie: Politika