Slovensko má dlh 61 %, no požičiava si drahšie ako Grécko. Odborníci ukázali, kde je skutočný problém

Slovensko má verejný dlh na úrovni 61 % HDP. Podľa premiéra Roberta Fica nejde o dôvod na poplach, keďže v porovnaní s priemerom Európskej únie aj eurozóny zostáva slovenské zadlženie stále výrazne nižšie. Odborníci však upozorňujú, že pri verejných financiách nerozhoduje iba samotné percento dlhu, ale aj tempo, akým zadlženie rastie, cena, za ktorú si štát požičiava, a dôvera finančných trhov.

Téma verejného dlhu sa opäť dostala do centra pozornosti po hlasovaní o dôvere vláde, ktoré si vyžiadalo rozhodnutie Ústavného súdu SR. Premiér na tlačovej besede odmietol tvrdenia, že Slovensko má vážny problém s verejnými financiami. Argumentoval porovnaním s krajinami ako Grécko, Taliansko či Francúzsko. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj finanční analytici však pripomínajú, že Slovensko ako malá otvorená ekonomika nemôže automaticky zniesť rovnakú úroveň dlhu ako veľké štáty eurozóny.

Verejný dlh dosiahol výšku 61 %

„Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami,“ povedal predseda vlády SR Robert Fico na tlačovej besede venovanej téme zamlčiavania finančnej disciplíny Slovenskej republiky.

Premiér zároveň vyjadril očakávanie, že v roku 2027 dôjde k rastu reálnych miezd aj k hospodárskemu oživeniu. „Slovenská republika je exportne orientovaná a extrémne závislá ekonomika, ktorá je závislá od vývoja na európskom trhu,“ dodal.

Hlasovanie o dôvere vláde sa v parlamente konalo minulý týždeň. Vyžiadalo si ho rozhodnutie Ústavného súdu SR v súvislosti s výškou verejného dlhu krajiny, ktorý dosahuje 61 %. Práve táto hodnota sa stala témou aj na európskej úrovni.

Parlament vyslovil dôveru Ficovej vláde: Súčasná vláda robí dobrú prácu, vyhlásil premiér

„V Bruseli sa ma premiéri pýtali, prečo som požiadal o vyslovenie dôvery, ak verejný dlh je veľmi solídny a nemá nič spoločné so žiadnym extrémom,“ skonštatoval Robert Fico. Dodal, že priemer verejného dlhu v Európskej únii je 82,8 % a v prípade eurozóny je to 88 %.

„Slovenská republika má v roku 2025 dlh na úrovni 61 %, teda máme o 21 % nižší verejný dlh, ako je priemerný dlh v Európskej únii. A máme o 27 % nižší verejný dlh, ako je priemer v krajinách eurozóny,“ povedal predseda vlády.

V porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ obsadilo Slovensko dvanástu priečku. Rebríček vedie Grécko s dlhom 146 %. Nasledujú Taliansko so 137 %, Francúzsko so 116 %, Belgicko so 108 % a Španielsko so 101 %. Nad slovenskou úrovňou sa nachádza aj Fínsko s 89 % či Nemecko.

Slovensko má dlh 61 %, priemer EÚ je vyše 80 %. Fico tvrdí, že problémy s financiami nemáme

Analytik Godársky o veľkom spravodajskom úteku Slovákov: Odhalil 3 hlavné dôvody, prečo už neveríme médiám

Problém s komunikáciou majú spôsobovať médiá

Podľa prieskumu agentúry Reuters až 81 % Slovákov slovenským médiám nedôveruje. 47 % označuje správy v nich za niečo, čo ich odpudzuje. Fico to dal do súvislosti s tým, ako médiá informujú o stave verejných financií.

„Máme podstatne nižší dlh, ako je priemer Európskej únie, ale keď si človek otvorí noviny, pustí televíziu, tak má pocit, že sa nachádzame v Grécku pred niekoľkými rokmi, tak sa nečudujte, že ľudia neveria médiám,“ povedal premiér. Slovenské médiá podľa neho úmyselne zamlčiavajú objektívne správy o Slovensku a verejné financie sa nenachádzajú v stave, ktorý sa blíži k bankrotu.

Predseda vlády zároveň priznal, že krajina čelí výzvam a nie všetko funguje bezchybne. „Nie všetko je dobré na Slovensku, máme výzvy, trápime sa. Robíme aj chyby, ale na Slovensku sa ani zďaleka nežije tak zle, ako hovoria médiá,“ skonštatoval premiér Robert Fico.

Reaguje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

S premiérovým porovnávaním Slovenska s krajinami ako Taliansko či Francúzsko však úplne nesúhlasí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá upozorňuje, že samotná výška dlhu ešte nevypovedá o riziku, ktorému krajina čelí.

Podľa najnovšej analýzy RRZ Slovensko pri súčasnom verejnom dlhu na úrovni 61 % HDP síce bezprostrednému bankrotu nečelí, no už dnes existuje približne 11-percentné riziko, že sa v budúcnosti môže dostať do situácie, keď bude splácanie dlhu neudržateľné.

Rada zároveň upozorňuje, že nie je možné mechanicky porovnávať Slovensko s výrazne väčšími ekonomikami. Krajiny môžu mať rovnakú úroveň dlhu, no čeliť úplne odlišnej miere rizika. Ako príklad uvádza práve Taliansko, ktorého verejný dlh dosahuje približne 137 % HDP.

„S dlhom na úrovni Talianska by Slovensko bolo vystavené 80-percentnému riziku, že sa budúcemu defaultu nevyhne. Reakcia finančných trhov na túto úroveň rizika by sa pre Slovensko stala kritickou,“ uvádza RRZ.

Podľa rady reaguje Slovensko ako malá otvorená ekonomika so starnúcou populáciou na rast verejného dlhu citlivejšie než veľké krajiny eurozóny. Preto pri hodnotení stavu verejných financií nestačí sledovať len aktuálnu výšku dlhu, ale aj tempo jeho rastu, budúci demografický vývoj a dôveru finančných trhov v schopnosť krajiny svoje záväzky splácať.

Takže hoci sa Slovensko dnes nenachádza v situácii bezprostredného ohrozenia, odborníci upozorňujú, že rozhodujúce bude najmä to, či sa podarí rast zadlženia v nasledujúcich rokoch stabilizovať.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny