Hlasovanie o Ficovej rente smeruje k fiasku. Politológ Koziak vysvetlil prečo

Slovensko čaká ďalšie ľudové hlasovanie, no vo vzduchu visí obrovský nezáujem. Sobotné referendum, ktoré prezident vypísal na 4. júla 2026, sprevádzajú mimoriadne nízke očakávania. Naznačujú to čerstvé nálady v spoločnosti, ktoré pre Denník N zmapovala agentúra Ipsos.

Podľa prieskumu sa k urnám chystá iba chabých 26,5 percenta voličov. Zvyšných 73,5 percenta občanov plánuje sobotu stráviť úplne inak. Analytici navyše dvíhajú varovný prst – reálna účasť môže padnúť ešte nižšie. Na vine sú začínajúce letné dovolenky, počasie a slabá kampaň.

Aktuálne čísla naznačujú, že sobotné hlasovanie sa zaradí k ôsmim doteraz neúspešným referendám v našej novodobej histórii. Jediným platným ľudovým hlasovaním u nás zostáva to z roku 2003, keď sme potvrdili vstup do Európskej únie pri účasti 52,15 percenta. O čo vlastne v sobotu ide a prečo politické vyhlásenia opäť raz popierajú samy seba?

Dve otázky, ktoré prežili Pellegriniho sito

Celú akciu ohľadom referenda má na svedomí mimoparlamentná strana Demokrati. Tá dokázala v uliciach vyzbierať vyše 350-tisíc podpisov. „Referendum je legitímnym nástrojom demokracie. 350-tisíc občanov poslalo vláde jasný politický odkaz, ktorý nemôžu ignorovať,“ vyhlásil predseda strany Jaroslav Naď ešte vo februári.

Podľa prieskumu to však zatiaľ zaujíma najmä opozičných voličov – prísť chcú tri štvrtiny priaznivcov Demokratov a zhruba polovica voličov PS, KDH a hnutia Slovensko.

Ľudia, ktorí do volebných miestností dorazia, dostanú na stôl dve otázky. Prvá rieši zrušenie takzvanej doživotnej renty, ktorú štát aktuálne priklepol štvornásobnému premiérovi Robertovi Ficovi. Druhá otázka sa pýta na obnovu zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).

Pôvodne chceli Demokrati hnať ľudí k urnám aj pre predčasné voľby. Prezident Peter Pellegrini však túto tretiu otázku nekompromisne škrtol s argumentom, že súčasná ústava skrátenie volebného obdobia referendom nedovoľuje. Odvolal sa pritom na staršie verdikty Ústavného súdu a paradoxne aj na novelu z januára 2023, ktorú vtedy pomáhala formovať opozícia. Tá podľa neho výslovne vylúčila občanov z tohto typu rozhodovania.

Hlava štátu odmieta, že by s termínom kalkulovala, a obhajuje sa čistou technikou. „Rozhodol som sa vyhlásiť referendum na 4. júla 2026. Tento termín som zvolil najmä preto, aby občania mali dostatočný čas prihlásiť sa na voľbu poštou,“ vyhlásil Pellegrini pred dvomi mesiacmi.

Z ľudí robíte bankomaty a sami beriete 5-tisíc mesačne: Gröhling a Michelko v ostrom spore o platoch aj dôchodkoch

Podľa Demokratov ide o zradu

Zástupcovia Demokratov vidia za krokom Prezidentského paláca čistý strach z hnevu ľudí. „Zradili vlastné slová. Keď referendum potrebovali oni, bolo ‚najvyššou formou demokracie‘. Keď ide o referendum s otázkou o ich konci, zrazu im nevyhovuje,“ reagovala strana ostro vo svojom oficiálnom stanovisku, ktoré majú stále zverejnené aj na svojom webe s názvom „Stačilo Fica“.

Tvrdia, že koalícia zbabelo pošliapala vôľu 384-tisíc ľudí, ktorí chceli rozhodnúť o osude krajiny. „Toto nie je právny spor. Toto je strach z ľudí. Vymeňme ich!“ odkazujú Demokrati.

Prezident Pellegrini síce opakuje, že jeho ľudské presvedčenie zostáva rovnaké a akceptuje princíp, že ak ľud moc dáva, mal by ju mať možnosť aj vziať, no hneď dodáva, že ruku mu zväzujú zákony. „Ak sa v budúcnosti zmení ústava tak, aby sa hlas ľudu a jeho nesúhlas s vládou mohol vyjadriť prostredníctvom referenda, s radosťou budem pri rozhodovaní takúto zmenu rešpektovať,“ konštatuje hlava štátu.

Demokrati napriek osekaným otázkam tvrdia, že vyhýbať sa referendovým miestnostiam je chyba. Podľa nich má sobotné hlasovanie obrovský zmysel, pretože v ňom stále ide o spravodlivosť a o to, či zákony platia pre každého rovnako.

„Poďme spolu odobrať Ficovi doživotnú rentu, vrátiť späť NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry! Toto referendum je stále šanca povedať jasné nie beztrestnosti,“ uzatvára strana s výzvou, aby si ľudia nenechali vziať právo rozhodovať.

Keď chýba hlavná otázka

Či táto emócia vytiahne Slovákov od letného oddychu k hlasovacím urnám, uvidíme už túto sobotu. Matematika prieskumov je však neúprosná a predpovedá fiasko. Na názor sme sa preto pýtali aj politológa Tomáša Koziaka.

Podľa neho má každé jedno ľudové hlasovanie principiálny význam, pretože dáva občanom možnosť priamo vyjadriť svoj názor. Problémom súčasného referenda je skutočnosť, že jeho pôvodný zámer bol iný, než aká je realita po zásahoch do textácie otázok. „Obsah tohto referenda bol významným spôsobom skrátený a občania to takto vnímajú. Určite pokiaľ by zostala aj tá dôležitá referendová otázka o skrátení volebného obdobia, účasť by bola asi významne vyššia,“ vysvetľuje politológ pre Startitup.

Expremiér Ódor: Cítim sa ako Superman, čo napáchal viac škôd než Radičová. Ficove výhovorky už na ľudí nefungujú

Vypustením bodu, ktorý ľudia považovali za najdôležitejší, stratila verejnosť o hlasovanie záujem. Koziak predpokladá, že nízke čísla z prieskumov sa s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdia aj v realite. „Už keď došlo ku skráteniu referendových otázok, bolo viac-menej jasné, že sa toto referendum pripíše na zoznam neúspešných. Svoju úlohu pre politickú stranu Demokrati však splnilo,“ dodáva.

Legitímna kampaň a stabilné preferencie

Práve strana Demokrati, ktorá stála za organizáciou a zberom podpisov, čelí kritike, že si z referenda urobila politickú kampaň. Podľa politológa ide o legitímny krok, ktorý je v politike bežný a strane priniesol výsledky. „Áno, využili úplne legitímny prostriedok na to, aby zmobilizovali voličov, aby presvedčili voličov, že táto téma je dôležitá. A tí voliči to odmenili politickú stranu tým, že preferencie sa stabilne už ukazujú na piatich percentách,“ hodnotí Koziak.

Otázne zostáva, či Demokratom nemôže uškodiť argument, že na neplatné referendum sa zbytočne vynaložili tisíce eur. Koziak v tomto smere neočakáva masívny odliv sympatizantov. Ak by aj politickí oponenti z vládnej koalície spustili proti Demokratom antikampaň, minula by sa účinkom.

„Pre ľudí, ktorí sú rozhodnutí voliť Demokratov, je táto téma tak pevná, že ich to nerozhodí. Nemyslím si, že by významná časť voličov mohla stranu potrestať za to, že k referendu prišlo málo ľudí. Voliči si ich vyberajú kvôli úplne iným záležitostiam,“ tvrdí politológ.

Slovenská politická scéna je dnes natoľko polarizovaná, že kritika zo strany koalície by mohla paradoxne zafungovať opačne. Voličov Demokratov by to podľa politológa iba utvrdilo v tom, že rozhodnutie ich strany bolo správne. Z pohľadu organizátorov tak referendum napriek takmer istej neplatnosti neskončí ako politické fiasko.

Čítaj viac z kategórie: Politika