Slovensko stráca dych. Prichádzame o to najvzácnejšie, čo máme – našich vlastných študentov, tvrdí Mikloš (ROZHOVOR)

Slovenská ekonomika sa nachádza v období, keď pribúda otáznikov nad jej ďalším smerovaním. Niektoré firmy oznamujú hromadné prepúšťanie, iné zatvárajú prevádzky alebo presúvajú výrobu do zahraničia. Zároveň rastú obavy, či Slovensko zostáva atraktívnou krajinou pre nových investorov a či dokáže vytvárať dostatok kvalitných pracovných miest aj v nasledujúcich rokoch.

Za týmito zmenami však nestojí iba spomaľovanie európskej ekonomiky. Čoraz častejšie sa hovorí aj o dlhodobých problémoch Slovenska – od slabej konkurencieschopnosti cez vysoké náklady práce až po nedostatok kvalifikovaných ľudí. Ekonomiku zároveň čaká ďalšia veľká výzva. Automatizácia, umelá inteligencia a demografické zmeny menia spôsob, akým firmy vyrábajú, investujú aj zamestnávajú.

Je Slovensko pripravené na túto zmenu? Čo to bude znamenať pre podnikateľov, zamestnancov či mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú, či svoju budúcnosť spoja práve s našou krajinou? O týchto témach sme sa zhovárali s bývalým ministrom financií a ekonomickým expertom Ivanom Miklošom.

Firmy zatvárajú prevádzky. Čo ukazujú čísla?

V posledných mesiacoch oznámilo viacero spoločností zatváranie prevádzok alebo hromadné prepúšťanie. Medzi nimi sa objavili známe mená ako Foxconn, IBM či Samsung. Takéto správy prirodzene vyvolávajú otázku, či ide len o sériu izolovaných rozhodnutí, alebo o prejav hlbšieho problému slovenskej ekonomiky.

Samotné jednotlivé prípady ešte nemusia znamenať zásadnú zmenu trendu. Oveľa viac napovedajú dlhodobé údaje o podnikateľskom prostredí. Tie naznačujú, že rok 2025 patril z pohľadu podnikania medzi najslabšie za posledné roky. Podľa analýzy Finstat vzniklo vlani približne 24-tisíc nových obchodných spoločností, zároveň však zaniklo 7 708 firiem, čo predstavuje najvyšší počet za posledných šesť rokov.

Ešte výraznejší obrat nastal pri živnostníkoch. Po prvýkrát od roku 2016 zaniklo viac živností, ako ich vzniklo. Kým novú živnosť si založilo len niečo vyše 42-tisíc podnikateľov, svoju činnosť ukončilo viac ako 66-tisíc živnostníkov, čo je historicky najvyšší počet.

Zbankrotovali stovky firiem

Na zhoršujúcu sa kondíciu podnikateľského prostredia upozorňujú aj údaje spoločnosti CRIF. V roku 2025 zbankrotovalo 313 firiem, čo bol tretí najvyšší počet za poslednú dekádu.

Podľa bývalého ministra financií Ivana Mikloša však nejde o krátkodobý jav ani o dôsledok jedného nepriaznivého roka: „Myslím si, že je to predovšetkým dôsledok dlhodobého trendu. Na Slovensku už približne dvadsať rokov zažívame absenciu zásadných reforiem. Takýto spôsob riadenia ekonomiky sa skôr či neskôr musí prejaviť. Dnes už sme svedkami všetkých možných dôsledkov – prepúšťania vo viacerých firmách, odchodu investorov či toho, že Slovensko prichádza o nové výrobné projekty.“

Mikloš zároveň pripomína, že odchod niektorých veľkých investorov nevníma ako izolované rozhodnutia jednotlivých spoločností: „To, čo dnes vidíme pri prepúšťaní alebo zatváraní prevádzok, sú symptómy a zároveň dôsledky dlhodobo nezodpovednej ekonomickej politiky. Ak sa tento trend nezmení, nebude to jednorazový výkyv, ale dlhodobý jav.“

Samotné štatistiky naznačujú, že podnikateľské prostredie sa v posledných rokoch dostáva pod čoraz väčší tlak. Práve otázka, prečo Slovensko postupne stráca konkurencieschopnosť a atraktivitu pre investorov, patrí podľa Ivana Mikloša medzi najväčšie ekonomické výzvy súčasnosti.

Ďalšie zmeny v energopomoci: Ceny elektriny a plynu budú chránené len pre vybranú skupinu Slovákov

Slovensko prestáva byť konkurencieschopné

Prečo niektoré firmy odchádzajú práve zo Slovenska, zatiaľ čo spoločnosti v susedných krajinách zostávajú alebo ďalej investujú? Odpoveď podľa Mikloša nespočíva iba vo výške miezd.

Hovorí, že Slovensko dnes stráca konkurencieschopnosť v oveľa širšom zmysle. Firmy pri rozhodovaní zohľadňujú nielen cenu práce, ale aj dostupnosť kvalifikovaných zamestnancov, výšku daňového a odvodového zaťaženia, ceny energií, mieru byrokracie, kvalitu verejných inštitúcií či medzinárodnú reputáciu krajiny.

„Slovensko prestáva byť konkurencieschopné a prestáva byť atraktívne. Ľudia pritom nezarábajú veľa, no pre zamestnávateľov sú náklady na prácu vysoké najmä pre vysoké odvody a ďalšie zaťaženie,“ komentuje.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika