Slovensko nie je schopné konkurovať takmer nikomu: Predbehli nás aj Kazachstan, Keňa či Rumunsko

Slovensko sa čoraz hlbšie prepadáva v medzinárodnom rebríčku konkurencieschopnosti. V aktuálnom hodnotení International Institute for Management Development skončilo až na 63. mieste zo 70 hodnotených ekonomík, pričom nás predbehli aj krajiny ako Rumunsko, Kazachstan či Keňa.

Rebríček každoročne porovnáva, ako efektívne dokážu jednotlivé štáty vytvárať podmienky pre podnikanie, investície, inovácie a dlhodobý hospodársky rast. Nízke umiestnenie preto nie je len otázkou prestíže. Ovplyvňuje záujem zahraničných investorov, vznik nových pracovných miest aj schopnosť krajiny udržať si talentovaných ľudí a konkurovať ostatným ekonomikám.

Najkonkurencieschopnejšie ekonomiky sveta

Rebríčku aj tento rok dominujú ekonomiky, ktoré dlhodobo stavajú na kvalitných inštitúciách, stabilnom podnikateľskom prostredí a vysokých investíciách do inovácií. Na prvom mieste sa umiestnil Singapur, za ktorým nasledujú Hong Kong, Švajčiarsko, Taiwan a Spojené arabské emiráty.

Spoločným menovateľom týchto krajín je efektívna verejná správa, predvídateľné podnikateľské prostredie, vysoká produktivita práce a schopnosť priťahovať investície aj špičkových odborníkov. Práve v týchto oblastiach Slovensko podľa autorov rebríčka dlhodobo zaostáva.

Vyšehradská štvorka obstála, Slovensko zostalo posledné

Pri pohľade na krajiny Vyšehradskej skupiny vychádza Slovensko jednoznačne najhoršie. Kým Česká republika obsadila 33. miesto, Poľsko skončilo na 41. priečke a Maďarsko na 51. mieste, Slovensko sa prepadlo až na 63. pozíciu.

Horšie skončilo už len niekoľko krajín sveta (Ghana, Brazília, Botswana, Mongolsko, Nigéria, Namíbia a Venezuela). V porovnaní so susedmi tak Slovensko stráca nielen na atraktivite pre investorov, ale aj na schopnosti vytvárať prostredie podporujúce podnikanie, inovácie a rast produktivity. Výsledky zároveň naznačujú, že rozdiel medzi Slovenskom a ostatnými krajinami regiónu sa v posledných rokoch skôr prehlbuje ako zmenšuje.

Eurofondy síce čerpáme, ale neefektívne, tvrdí europoslankyňa Lexmann. Slovenské firmy bojujú o prežitie

Európa pripravuje riešenia: Rozhodujúce bude, čo urobí Slovensko

Nízke umiestnenie Slovenska podľa europoslankyne Miriam Lexmann nie je len dôsledkom globálnej konkurencie. Tvrdí, že Európska únia si problém uvedomuje a zvyšovanie konkurencieschopnosti patrí medzi jej hlavné priority. Samotné európske opatrenia však podľa nej úspech nezaručia.

„Existuje celý balík opatrení na podporu konkurencieschopnosti. To, ako ho využijeme a či ho využijeme efektívne, však závisí od toho, ako naša vláda nastaví čerpanie, kritériá a priority,“ hovorí pre Startitup.

Európska únia podľa nej pripravuje viacero nástrojov, ktoré majú zjednodušiť podnikateľské prostredie, podporiť inovácie a uľahčiť investovanie. Krajiny však budú úspešné len vtedy, ak tieto možnosti dokážu preniesť do praxe.

Slovensko podľa nej zlyhalo pri využívaní eurofondov

Lexmann upozorňuje, že jedným z dlhodobých problémov Slovenska je spôsob, akým krajina využíva európske peniaze. Podľa nej sa počas dvoch desaťročí nepodarilo znížiť regionálne rozdiely ani vytvoriť podmienky, ktoré by prilákali viac investorov mimo najväčších miest: „Realita je taká, že sme v minulosti eurofondy nevyužívali dobre. Často sme sa tešili, že sa peniaze minuli, nie že boli kvalitne investované.“

Podľa europoslankyne sa investície koncentrovali najmä do rozvinutejších oblastí, zatiaľ čo viaceré regióny zostali bez kvalitnej infraštruktúry či nových pracovných príležitostí.

„Na Slovensku máme problém, že aj napriek 20 rokom čerpania eurofondov sa regionálne rozdiely nevyrovnali. Chudobné regióny zostali chudobnými a bohatšie sa ešte viac posilnili. Nemáme vybudovanú ani základnú infraštruktúru v mnohých takzvaných hladových dolinách. A bez nej je veľmi ťažké pritiahnuť firmy, ktoré by posúvali konkurencieschopnosť,“ komentuje.

zdroj: Startitup/Marco Németh

Slabé regióny strácajú firmy aj ľudí

Podľa Lexmann sa dôsledky prejavujú aj na trhu práce. Obyvatelia odchádzajú za zamestnaním do väčších miest alebo do zahraničia, čo ešte viac oslabuje ekonomický potenciál regiónov:

„Ľudia sa sťahujú za prácou, no mestá na to nie sú pripravené. Chýba infraštruktúra, školy, bývanie. My by sme mali smerovať investície tam, kde ľudia žijú, aby tam mohli zostať, pracovať a podnikať.“

Ak sa podľa nej nepodarí lepšie nasmerovať investície a vytvoriť priaznivejšie podnikateľské prostredie, rozdiel medzi Slovenskom a úspešnejšími ekonomikami Európy sa bude ďalej prehlbovať.

Rebríček konkurencieschopnosti tak nie je len medzinárodným porovnaním krajín. Je aj upozornením, že Slovensko stráca tempo voči svojim susedom. Kým ostatné štáty regiónu zlepšujú podmienky pre podnikanie a investície, Slovensko zostáva na chvoste Vyšehradskej štvorky aj medzi ekonomikami strednej a východnej Európy. 

Otázka preto nestojí, či Slovensko má šancu tento trend zvrátiť. Otázka znie, či ju dokáže využiť.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika