MAPA VÝSKYTU: Jedovatú vretenicu si Slováci mýlia s užovkou. Do pár minút po uštipnutí môže prísť zvracanie a hnačky

  • Po hláseniach o výskyte vreteníc prinášame odpovede na najčastejšie otázky
  • Vysvetľujeme, kde žijú, ako ich spoznať a či sa treba báť
vretenica
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Vretenice v posledných týždňoch vyvolali obavy vo viacerých častiach Slovenska. Medializovaný prípad z obce pri Prievidzi upozornil na ich zvýšený výskyt po tom, ako jedna z nich uhryzla psa. Na portál Startitup sa zároveň obrátila rodina z východného Slovenska, ktorá tvrdí, že hady sa na ich pozemku objavujú opakovane a ohrozujú domáce zvieratá.

Ako vretenicu spoľahlivo rozpoznať od ostatných hadov, kde sa na Slovensku najčastejšie vyskytuje a predstavuje skutočne vážne nebezpečenstvo pre človeka? Pozreli sme sa na to, čo o jedinom prirodzene sa vyskytujúcom jedovatom hadovi na Slovensku hovoria odborníci a na čo by si mali ľudia pri pobyte v prírode dávať pozor.

Ako spoznať vretenicu?

Vretenica severná (Vipera berus), ľudovo nazývaná aj zmija, je jediným prirodzene sa vyskytujúcim jedovatým hadom na Slovensku. Ide o pomerne malého hada, ktorý zvyčajne dorastá do dĺžky 60 až 80 centimetrov. Typická je pre ňu tmavá kľukatá kresba na chrbte, trojuholníková hlava a zvislá štrbinová zrenica, podľa ktorej ju možno spoľahlivo odlíšiť od nejedovatých užoviek s okrúhlou zrenicou. Kľukatá kresba však nemusí byť vždy viditeľná, keďže existujú aj úplne čierne alebo hnedasté jedince. 

Vretenica má jedové zuby dlhé a v pokoji sklopené dozadu. Spoľahlivým znakom vretenice je štrbinová vertikálna zrenica, ktorá ju odlišuje od ostatných hadov na Slovensku.

Hoci sa často uvádza, že vretenicu pri rozoznávaní prezrádza trojuholníková hlava, tento znak nie je spoľahlivý. Vystresovaná užovka totiž dokáže hlavu sploštiť tak, že pôsobí rovnako. Odborníci preto odporúčajú orientovať sa najmä podľa zvislej štrbinovej zrenice.

Facebookový profil „Plazy na Slovensku“, ktorý prevádzkuje Združenie priateľov herpetofauny Slovenska – občianske združenie venujúce sa výskumu, vo svojom poste tvrdí, že dôvodom je, že vystresovaná užovka dokáže hlavu sploštiť natoľko, že pôsobí ešte výraznejšie trojuholníkovo ako samotná vretenica.

Tvar hlavy preto nie je spoľahlivým rozlišovacím znakom medzi užovkou a vretenicou severnou. Ako príklad uvádzajú fotografiu užovky obojkovej, ktorá napriek výrazne trojuholníkovému tvaru hlavy nepatrí medzi jedovaté hady. „Vystresovaná užovka dokáže vytvoriť oveľa výraznejší trojuholníkový tvar hlavy než ktorákoľvek vretenica žijúca na Slovensku. Tvar hlavy preto nie je spoľahlivým znakom na rozlíšenie užovky od vretenice severnej,“ ozrejmujú. 

Vretenica je zároveň prísne chráneným druhom a zohráva dôležitú úlohu v prírode, napríklad reguláciou populácií drobných hlodavcov.

Výskyt vretenice

Ako informuje Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) na webovej stránke, vretenice žijú od nížin až po hornaté oblasti Slovenska, v nadmorskej výške od 400 do 2 000 metrov. Majú rady prostredie s väčšími teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou a vyššou pôdnou aj vzdušnou vlhkosťou.

Nájdeš ich v rôznych častiach krajiny. Často sa pohybujú v svetlejších častiach lesov, od najnižších listnatých lesov až po kosodrevinu a subalpinské pásma, no najviac v stredných polohách, ako sú pahorkatiny, zmiešané a ihličnaté lesy.

Obývajú rúbaniská, kamenité a skalnaté terény, či už zalesnené, alebo nezalesnené. Nachádzajú sa na zarastených aj vyprahnutých svahoch a stráňach, v suťoviskách a na lúkach v okolí vodných plôch a močiarov. Vretenice prekonávajú aj vodné prekážky, takže niekedy sa objavujú aj vo vode.

Mapa výskytu vretenice
zdroj: ntic.sk

Projekt Plazy na Slovensku na sociálnej sieti informoval, že mu verejnosť zaslala 84 pozorovaní vretenice severnej. Súčasťou príspevku je aj mapa s lokalitami, odkiaľ ľudia hlásili výskyt plazov, nielen vreteníc. 

Ako veľmi je nebezpečná?

Projekt Plazy na Slovensku upozorňuje, že napriek povesti nepredstavuje vretenica severná pre človeka výraznú hrozbu. Podľa autorov projektu je jej prirodzenou reakciou pri stretnutí s človekom útek. Až keď sa cíti ohrozená alebo nemá kam uniknúť, môže začať syčať, nafukovať telo a v krajnom prípade uhryznúť.

Zároveň uvádza, že dospelá vretenica spravidla nemá také množstvo jedu, aby ohrozila život zdravého dospelého človeka. Väčšina uhryznutí si vyžaduje podpornú liečbu a pozorovanie v nemocnici, pričom podanie protijedu býva zriedkavé. Napriek tomu odporúčajú po uhryznutí vždy vyhľadať lekársku pomoc.

Ako ďalej pripomína, Národné toxikologické informačné centrum každoročne eviduje na Slovensku približne do 10 prípadov uhryznutia vretenicou severnou. Ak človek na hada v prírode narazí, najlepším riešením je zachovať pokoj, nechať ho odplaziť sa a nepribližovať sa k nemu.

Príznaky intoxikácie

Väčšina uštipnutí vretenicou spôsobí len lokálne problémy alebo mierne poškodenie organizmu. Nezávažné príznaky zvyčajne ustúpia do 3 – 4 dní po uhryznutí. Ťažšie prípady môžu trvať približne 10 dní alebo aj dlhšie. Niekedy sa otrava prejaví neskôr s komplexnými príznakmi.

Prvé príznaky intoxikácie u vreteníc vrátane V. berus sú nauzea (nutkanie na zvracanie), nadmerné potenie, zvýšená teplota a smäd. Zvracanie môže nastať už po niekoľkých minútach a býva sprevádzané bolesťami brucha, hnačkou, krvácaním a inkontinenciou. Tieto príznaky ukazujú na stredne závažnú až závažnú intoxikáciu a môžu trvať až 48 hodín po uhryznutí. Pri bežnej intoxikácii je možné očakávať úplné zotavenie do 1 – 3 týždňov. Deti sa uzdravujú rýchlejšie ako dospelí.

Reidova klasifikácia hodnotí intoxikáciu nasledovne:

  • Minimálna reakcia znamená lokálny opuch bez celkových príznakov alebo len reakciu z ľaku.
  • Ľahká reakcia zahŕňa väčší opuch s gastrointestinálnymi problémami alebo bez nich, ale bez ďalšieho systémového postihnutia.
  • Stredná reakcia sa prejavuje rozsiahlym opuchom a šokom trvajúcim menej ako 2 hodiny, spolu so známkami mierneho systémového postihnutia.
  • Ťažká reakcia zahŕňa šok trvajúci dlhšie ako 2 hodiny alebo opakujúce sa šokové stavy s ťažkým systémovým poškodením.
  • Fatálna reakcia je zriedkavá a môže byť zapríčinená silnou alergickou reakciou na jed vretenice a zlým zdravotným stavom pacienta.

Ľahká reakcia na intoxikáciu sa prejavuje opuchom distálnej časti tretieho prsta pravej končatiny, čo je viditeľné už po 7 hodinách od uhryznutia.

Prvá pomoc

Ako uvádza portál plazyunas.com, ktorý tiež prevádzkuje Združenie priateľov herpetofauny Slovenska, vzhľadom na vysokú variabilitu účinku toxínu na pacienta musíš postupovať individuálne a počítať s možnosťou následných komplikácií.

Zavolaj rýchlu zdravotnícku pomoc na čísle 112. Pacienta stabilizuj, najlepšie v ležiacej polohe. Na postihnutú končatinu aplikuj dlahu a voľnú bandáž, nikdy nepoužívaj tlakovú imobilizačnú bandáž. Postihnutú končatinu môžeš mierne podložiť, aby si znížil opuch a bolestivosť. Bandáž postupne posúvaj vyššie od postihnutého miesta, približne každých 15 minút o 10 cm, a dbaj na to, aby zostala voľná. Medzi bandáž a končatinu by sa mali pohodlne zmestiť aspoň dva prsty.

Pacienta psychicky upokojuj. Ak u neho nie sú prítomné pokles krvného tlaku, točenie hlavy, slabosť alebo mdloby, môže sedieť. Vyhni sa zbytočnému pohybu. Ak sa neprejavia príznaky celkovej intoxikácie, podávaj nápoje, ale vyhni sa káve a alkoholu. Vhodný je ovocný čaj alebo čistá voda.

Akékoľvek lieky alebo sérum môže podať len kvalifikovaný lekár, ktorý zohľadní prítomnosť známok systémovej reakcie. Ak ťa uhryzne vretenica severná, nepanikár. Zároveň však situáciu nepodceňuj a preventívne vyhľadaj lekársku pomoc.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Národné toxikologické informačné centrum, Facebook Plazy na Slovensku, Archív Startitup

Najnovšie videá

Trendové videá