Až 10-násobok priemernej mzdy: Zisti, kedy máš nárok na odstupné, odchodné a kedy na obe dávky naraz

  • Odstupné a odchodné nie je to isté
  • Zisti, kedy máš na čo nárok, a v akých prípadoch môžeš získať obe dávky
prezeranie odstupného odchodného žena
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Mnohí ľudia si zamieňajú pojmy odstupné a odchodné, hoci ide o dve rozdielne dávky s odlišnými pravidlami. Kým odstupné predstavuje finančnú kompenzáciu pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa, odchodné súvisí s odchodom do dôchodku.

V niektorých prípadoch pritom môžeš získať obe dávky naraz. Rozhodujúce sú dôvody skončenia pracovného pomeru, dĺžka zamestnania aj splnenie zákonných podmienok.

Odstupné a odchodné: To nie je to isté

Hoci sa oba pojmy často používajú ako synonymá, ich význam je odlišný. Odstupné slúži ako kompenzácia za stratu zamestnania bez zavinenia zamestnanca. Nárok naň vzniká len v zákonom stanovených prípadoch, najmä keď pracovný pomer končí z organizačných dôvodov alebo zo zdravotných príčin, informuje advokátska kancelária AKMV

Odchodné má úplne inú funkciu. Je to jednorazová dávka, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri odchode do dôchodku. Každý človek ho môže dostať len raz za život a len od jedného zamestnávateľa. Ak ho už raz poberal napríklad pri odchode do predčasného starobného dôchodku, pri neskoršom odchode do riadneho starobného dôchodku naň už nárok nevznikne, píše portál Peniaze.

na snimke je dochodkova prognoza
zdroj: AI

Kedy vzniká nárok na odstupné

Na odstupné máš nárok vtedy, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v  Zákonníku práce. Ide najmä o situácie, keď sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje, keď sa staneš nadbytočným v dôsledku organizačných zmien alebo keď podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratíš spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu.

Nárok vzniká aj v prípade, ak nemôžeš pokračovať v práci pre pracovný úraz alebo napríklad chorobu z povolania. Ak dostaneš výpoveď z uvedených dôvodov, pracovný pomer musí trvať najmenej dva roky.

Pri skončení pracovného pomeru dohodou táto podmienka neplatí a nárok vzniká bez ohľadu na dĺžku zamestnania, pokiaľ dôvodom skončenia zostáva niektorý zo zákonných dôvodov. Zamestnávateľ môže odstupné poskytnúť aj v ďalších prípadoch, ak sa tak rozhodne.

Naopak, ak podáš výpoveď ty alebo zamestnávateľ skončí pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, odstupné ti nepatrí, píše web Platy.sk.

Dostal/a si už niekedy odstupné?

Výška odstupného závisí od rokov aj spôsobu skončenia práce

Suma odstupného sa odvíja od dĺžky pracovného pomeru aj od toho, či pracovný pomer končí výpoveďou alebo dohodou. Vo všeobecnosti platí, že pri dohode patrí zamestnancovi vyššie odstupné ako pri výpovedi.

Ak pracovný pomer končí výpoveďou z organizačných alebo zdravotných dôvodov, zamestnanec dostane najmenej jeden priemerný mesačný zárobok po odpracovaní dvoch až piatich rokov.

Pri dĺžke pracovného pomeru od piatich do desiatich rokov ide najmenej o dvojnásobok priemerného zárobku, pri desiatich až dvadsiatich rokoch o trojnásobok a pri viac ako dvadsiatich rokoch o štvornásobok priemerného mesačného zárobku.

Ak sa pracovný pomer končí dohodou z rovnakých dôvodov, odstupné je ešte vyššie. Pri pracovnom pomere kratšom ako dva roky patrí najmenej jeden priemerný mesačný zárobok, pri dvoch až piatich rokoch dvojnásobok, pri piatich až desiatich rokoch trojnásobok, pri desiatich až dvadsiatich rokoch štvornásobok a po viac ako dvadsiatich rokoch až päťnásobok priemerného mesačného zárobku.

Zamestnanec môže dostať najmenej desaťnásobok priemerného mesačného zárobku 

Osobitné pravidlá platia pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania. V takom prípade môže zamestnanec získať odstupné vo výške najmenej desaťnásobku svojho priemerného mesačného zárobku bez ohľadu na to, ako dlho u zamestnávateľa pracoval alebo akým spôsobom sa pracovný pomer skončil. Výnimkou je situácia, keď si pracovný úraz spôsobil vlastným zavinením.

Kedy vzniká nárok na odchodné

Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Rovnaké pravidlo platí aj pri invalidnom dôchodku, ak pokles schopnosti pracovať presiahne 70 %, alebo pri priznaní predčasného starobného dôchodku.

Dôležitou podmienkou je podanie žiadosti o dôchodok. Musíš ju podať ešte pred skončením pracovného pomeru alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Ak túto lehotu nestihneš, nárok na odchodné nevznikne.

Na rozdiel od odstupného nezávisí odchodné od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Výnimkou je iba prípad, keď zamestnávateľ platne okamžite skončí pracovný pomer napríklad pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Vtedy nárok na odchodné nevzniká.

Ako sa odchodné vypočíta

Zákon stanovuje minimálne odchodné vo výške jedného priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ však môže v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodnúť aj vyššiu sumu.

Odchodné sa vypočítava z priemerného zárobku zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúci obdobiu výpočtu. 

Odchodné zároveň predstavuje príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ z neho odvádza sociálne poistenie, preto vstupuje do vymeriavacieho základu na výpočet dôchodku. Zdravotné odvody sa z odchodného neplatia. 

V niektorých prípadoch môžeš dostať obe dávky

Zákonník práce nevylučuje, aby zamestnanec dostal súčasne odstupné aj odchodné. Ak splní podmienky na obe dávky, zamestnávateľ ich môže vyplatiť súbežne. Ide napríklad o situáciu, keď sa pracovný pomer končí z organizačných dôvodov práve v čase odchodu zamestnanca do dôchodku. 

Odchodné však nemožno poberať opakovane. Ak si ho už raz dostal, ďalší nárok ti nevznikne ani pri neskoršom odchode do iného druhu dôchodku. Rovnako platí, že ak máš súčasne viac pracovných pomerov a všetky ukončíš v rovnaký deň z dôvodu odchodu do dôchodku, odchodné ti vyplatí len jeden zamestnávateľ. Spravidla pôjde o toho, u ktorého máš pracovný pomer v najväčšom rozsahu. 

Kedy peniaze dostaneš

Zamestnávateľ vypláca odstupné aj odchodné spravidla v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru. Ak odstupné nevyplatí načas, zamestnancovi vzniká okrem samotného nároku aj právo na úroky z omeškania až do jeho vyplatenia. Pri odchodnom sa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť aj na inom termíne vyplatenia. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: AKMV, Peniaze, Platy.sk, Slov-Lex

Najnovšie videá

Trendové videá