Šéf NKÚ tvrdí, že Slovensku ročne zmizne 2,5 miliardy eur. Vláda ho obvinila z klamstva

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč označil šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomíra Andrassyho za klamára, ktorý robí opozičnú politiku, a avizoval podnety na Národnú radu SR aj európske inštitúcie.

Konflikt medzi kontrolórmi a vládou naberá na intenzite. Na jednej strane stojí NKÚ s dlhodobými zisteniami o miliardových únikoch verejných financií, na druhej strane vláda, ktorá jeho šéfa obviňuje z toho, že prebral rétoriku opozície.

Vláda: Andrassy klame a robí politiku

Spúšťačom bola tlačová konferencia, na ktorej minister pôdohospodárstva Richard Takáč za účasti podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara reagoval na Andrassyho mediálne vyjadrenia o pomeroch v agrorezorte, najmä v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Takáč nešetril slovami. „Je veľmi potrebné sa postaviť na tlačovú konferenciu a povedať pravdu, aká je, keď predseda NKÚ ako inštitúcie, ktorá je nezávislá, ktorá je viazaná zákonom, vo svojich rozhovoroch klame,“ vyhlásil minister.

Andrassyho vyjadrenia o eurofondovej mafii na PPA, o prepadnutých eurofondoch či o ovplyvňovaní výziev označil za vymyslené. Minister poukázal aj na to, že Andrassyho na post nominovalo hnutie OĽANO, dnešné Slovensko.

NKÚ: Za našimi zisteniami si stojíme

Úrad odpovedal cez hovorkyňu Danielu Bolech Dobákovú, podľa ktorej vyjadrenia predsedu vychádzajú z dlhodobých kontrolných zistení poukazujúcich na systémové zlyhania pri ochrane verejných financií. V prípade podozrení ich úrad odstupuje orgánom činným v trestnom konaní.

Hovorkyňa pripomenula, že NKÚ na korupčné prostredie v PPA upozorňoval už od roku 2017 pod vedením vtedajšieho predsedu Karola Mitríka a agentúru označil za inštitúciu zrelú na zrušenie.

Aj posledná kontrola za roky 2020 až 2024 podľa nej ukázala, že riziká korupčného a podvodného správania pretrvávajú, k čomu dospeli aj iné národné a európske inštitúcie.

Podľa Bolech Dobákovej útoky na nezávislé inštitúcie neriešia problémy občanov, ale oslabujú dôveru, ktorá je pre fungujúcu demokraciu nevyhnutná.

Voda na východe: Skrytá privatizácia za dlhopisy

Najkonkrétnejší je Andrassy pri téme vody. NKÚ dlhodobo upozorňuje na snahy o skrytú privatizáciu vodárenskej infraštruktúry, najmä na východnom Slovensku, kde sú Prešovský a Košický kraj aj jeden okres Banskobystrického kraja pod kontrolou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

Mechanizmus opisuje jasne. Samotnú vodu sprivatizovať nemožno, lebo ju chráni ústava, no privatizovať sa dá infraštruktúra, cez ktorú voda tečie.

Akcie vodární môžu vlastniť len obce a mestá, no tie sa ich podľa neho vzdávajú.

„Starosta alebo primátor malého mesta, ktorý má problém s rozpočtom, dostane prísľub, že ak vymeníš svoje akcie za dlhopisy, tak ti budeme vyplácať 15- až 20-tisíc eur ročne ako výnosy,“ opisuje Andrassy.

Tým sa mení pomer hlasovacích práv na valnom zhromaždení. Za zvláštne označil aj to, že na východe o vedení vodárne nerozhoduje valné zhromaždenie akcionárov, ale dozorná rada, teda sedem či osem ľudí.

zdroj: NKÚ

Prekvapuje ho, že na túto hru pristúpilo vyše 150 starostov a primátorov, hoci zodpovednosť voči občanom nesú oni. Výsledkom je, že obyvatelia východu už teraz platia najvyššie vodné a stočné pri najnižšej ekonomickej úrovni a Andrassy varuje, že výnosy z dlhopisov sa premietnu do ďalšieho zdražovania vody.

Modernizačný dlh vo vodárenstve pritom podľa úradu dosahuje takmer 10 miliárd eur. Riešením by podľa neho mohla byť takzvaná zlatá akcia, cez ktorú by si štát udržal kontrolu nad rozhodovaním valných zhromaždení.

Kritikom pritom odpovedá, že za tlakmi na úrad stoja tí, ktorí do infraštruktúry nevložili ani euro vlastných peňazí.

Najprv na NKÚ podali náhubkové (šikanujúce, zastrašujúce – pozn. red.) žaloby, no keď tie neuspeli, zmenili taktiku a založili si fiktívne médium, cez ktoré sa snažia spochybňovať jeho prácu.

Zdravotníctvo v područí lobistov a pacient na poslednom mieste

Podobný vzorec vidí Andrassy v zdravotníctve, ktoré podľa neho uniesli lobisti. Zdôrazňuje, že NKÚ nekontroluje súkromných hráčov ako Penta či Agel, ale nositeľov zodpovednosti za rozhodnutia, teda ministerstvo a štátne inštitúcie.

Problém je systémový. Rozhodnutia sa podľa neho nerobia podľa toho, čo pomôže pacientovi, ale podľa toho, čo pomôže hráčom v systéme k ziskom.

V systéme verejného zdravotníctva sa nachádza vyše 13 miliárd eur, no podľa Andrassyho nikto nevie presne povedať, čo za ne má pacient dostať.

„My platíme, každý vieme, koľko platíme. Vieme, že tam máme bezmála 13 miliárd, ale my vôbec nevieme, čo za tých 13 miliárd má dostať pacient,“ hovorí.

K tomu si pacienti podľa neho ročne priplatia ďalších 2,5 miliardy eur na doplatkoch. Dáta o fungovaní systému sú pritom podľa neho nepoužiteľné, keďže od jednej inštitúcie dostanete jedno číslo a od druhej úplne iné.

Andrassy poukazuje aj na to, že štát je prvým tvorcom dlhov v systéme, keďže za svojich poistencov, teda deti a seniorov, platí necelých 65 eur, kým ekonomicky aktívny človek okolo 250 eur.

Nesplatené faktúry v zdravotníctve presahujú 2 miliardy eur a modernizačný dlh sa blíži k 7 miliardám.

Za jeden z koreňov problému považuje aj vysoký počet externých dohodárov na ministerstve, ktorí môžu pripravovať legislatívu v prospech konkrétnych záujmov, a fluktuáciu, keď sa na poste ministra od vzniku republiky vystriedalo vyše 20 ľudí.

Eurofondy: Dôležité nie je koľko, ale čo za to

Pri eurofondoch Andrassy prekvapivo netvrdí, že Slovensko je úplne prepadákom. Za efektivitu čerpania by podľa neho krajina dostala trojku, keďže existujú aj príklady dobrej praxe, napríklad v rozvoji regiónov či v sociálnych službách.

Zásadnú otázku však formuluje inak. Nie koľko sme vyčerpali, ale čo sme za to dostali.

Práve tu vidí priestor pre zneužívanie. Peniaze od daňových poplatníkov iných členských štátov mali podľa neho riešiť regionálne rozdiely, no časť skončila v súkromných hoteloch, apartmánoch a rekreačných sídlach. „Máme tu oddychové rekreačné chaty, zariadenia, ktoré v živote nenavštívil žiaden rekreant, ale slúžia výlučne osobným záujmom,“ opisuje.

Umožňuje to podľa neho systém, v ktorom jedna skupina nadiktuje výzvu, jej pravidlá aj nomináciu hodnotiteľov. Riešenie vidí v decentralizácii, keď potrebné je dostať eurofondy preč z miesta, kde má takzvaná eurofondová mafia svoje chápadlá.

Kritický je aj k tlaku na rýchle míňanie. Podľa Andrassyho ide o zámerne vytváranú časovú tieseň. „Dostávate využívanie európskej finančnej pomoci do časovej tiesne, vytvárate priestor, že už hrozí prepadnutie peňazí, a preto prídete s tézou, že treba tie peniaze čo najskôr využiť,“ vysvetľuje.

Čerpanie pritom podľa neho nemôže byť na prvom mieste, prvý musí byť zmysel, efektívnosť a účelnosť.

Miliardy, ktoré miznú?

Zastrešujúcim číslom Andrassyho tvrdení je odhad, že na Slovensku ročne zmizne približne 2,5 až 3 miliardy eur.

„Ak sa pozriete na štatistiku, tak na Slovensku sa nám ročne stratí približne 2,5 až 3 miliardy eur niekde vo vzduchoprázdne. Niektoré fyzické alebo právnické osoby sa z toho tešia, pretože tieto peniaze by reálne mali byť súčasťou príjmu štátneho rozpočtu, ale oni sa tam nedostanú preto, lebo sa urobia podvody na daniach, odvodoch, machinácie pri verejnom obstarávaní alebo pri hospodárskej súťaži.“

Ak by štát prijal účinné nástroje kontroly, podľa neho by nemusel robiť konsolidačné balíčky, ktoré platia občania z vlastnej peňaženky. Celý boj proti korupcii pritom podľa neho stojí na dvoch pilieroch, kontrole a ochrane oznamovateľov, ktoré spolu dokážu zachytiť približne 80 % úspechov v tomto boji.

Práve úrad na ochranu oznamovateľov chcela vláda podľa jeho slov nedávno zrušiť a ustúpila až pod hrozbou zmrazenia eurofondov zo strany Európskej komisie.

Andrassy zároveň upozorňuje, že aj samotný parlament, ktorý je podľa ústavy najvyšším kontrolným orgánom, správy NKÚ radšej ani nezoberie na vedomie.

Poslanci mu podľa jeho slov v súkromí dávajú za pravdu, no pri hlasovaní, ktoré by zaviazalo vládu konať, radšej opustia sálu. Štátny dlh sa medzitým blíži k 85 miliardám eur, čo v prepočte znamená viac než 15 500 eur na každého obyvateľa vrátane detí a seniorov.

A tento účet, ako uzatvára šéf kontrolórov, nakoniec vždy zaplatia občania.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska