Slováci robia v horúčavách zásadnú chybu. Urológ varuje pred čírym močom a búra mýtus o elektrolytových nápojoch

Na sociálnych sieťach môže finančné sprostredkovanie pôsobiť ako profesia, ktorá automaticky prináša nadštandardné príjmy. Drahé hodinky, autá, obleky, dovolenky či fotografie z luxusných reštaurácií vytvárajú obraz sveta, v ktorom sa mesačné zárobky finančníkov počítajú v tisícoch eur. Filip Schlosser, zakladateľ Financopedie, však tvrdí, že pri pohľade na širší trh je realita výrazne odlišná. V rozhovore prezradil, ako finančné skupiny na Slovensku fungujú.

Sú ľudia, ktorí si dovolenku predstavujú ako pláž, drink v ruke a ničnerobenie. A potom je tu Zuzana Rajčanová, ktorá si voľno berie na to, aby v peruánskych Andách mrzla, trpela a liezla po ľade do takmer šesťtisícovej výšky. Znie to ako protiklad oddychu, no pre ňu je to presne naopak. V horách nachádza slobodu a pokoj, ktorý inde nezažila.

Slovan či Inter? Ľubomír v tom má jasno

Futbalový Slovan Bratislava si po postupe cez Celje opäť zahrá ligovú fázu Ligy majstrov. Medzi jeho súpermi budú aj Inter Miláno, AS Rím či PSG. Podnikateľ a pravidelný návštevník talianskych štadiónov Ľubomír Švorca upozorňuje, že medzi slovenskou a talianskou futbalovou kultúrou je výrazný rozdiel.

V Taliansku je futbal súčasťou života a klubová identita sa odovzdáva z generácie na generáciu. Napríklad AS Rím predáva približne 40-tisíc permanentiek za sezónu a fanúšikovia kupujú balíky vstupeniek ešte predtým, ako poznajú súperov.

Rozdiel je aj v cenách. Najlacnejší balík piatich zápasov v Ríme vyšiel približne na 155 eur, teda 31 eur za zápas. Švorca pritom za futbalový lístok v Taliansku bežne zaplatí 70 až 90 eur.

Podľa neho sme na Slovensku stále najmä „fanúšikmi úspechu“. Kým v Taliansku ľudia podporujú klub bez ohľadu na výsledky, u nás veľké európske zápasy vypredávajú štadión, no o ligové duely býva výrazne menší záujem.

Koľko zarábajú slovenskí finančníci?

Na sociálnych sieťach môže finančné sprostredkovanie vyzerať ako cesta k rýchlemu nadštandardnému príjmu. Drahé autá, hodinky či luxusné dovolenky však podľa Filipa Schlossera, zakladateľa Financopedie, ukazujú iba malú časť reality. Tvrdí, že väčšina finančných sprostredkovateľov nezarába ani priemernú mzdu na Slovensku.

Podľa neho by si mal klient poradcu preveriť už počas prvého stretnutia. Dôležité je sledovať, či sa najskôr zaujíma o tvoje príjmy, výdavky, existujúce zmluvy a finančné ciele, alebo sa snaží čo najrýchlejšie predať konkrétny produkt. Dobrým testom je jednoduchá otázka „prečo?“. Sprostredkovateľ by mal vedieť zrozumiteľne vysvetliť, prečo odporúča konkrétnu poistku či investíciu práve tebe.

Pozornosť treba zvýšiť aj vtedy, keď nový poradca okamžite odporúča zrušiť existujúce zmluvy. Zmena môže byť pre klienta výhodná, no zároveň môže sprostredkovateľovi priniesť novú províziu. Preto by mal vedieť konkrétne vysvetliť, čo klient zmenou získa.

Zaujímavé sú najmä údaje o zárobkoch. Schlosser sa odvoláva na neoficiálne interné dáta jednej finančno-sprostredkovateľskej spoločnosti, podľa ktorých viac ako priemernú slovenskú mzdu zarobila iba približne štvrtina jej sprostredkovateľov. Nad 5 000 eur mesačne v hrubom sa dostalo približne 8 %. Nejde však o reprezentatívne údaje celého trhu.

Pri celom Slovensku Schlosser odhaduje, že viac ako 5 000 eur mesačne môže zarábať menej než 10 % finančných agentov. Najvyššie príjmy podľa neho spravidla dosahujú ľudia s veľkými tímami, päťciferný mesačný zárobok však môže dosiahnuť aj úspešný sprostredkovateľ pracujúci prevažne s vlastnými klientmi.

Urológ vyvracia mýty o pitnom režime

Slovenka 17 hodín liezla na 6-tisícovú horu

Zuzana Rajčanová pochádza z malej dediny pri Žiline a k horolezectvu mala blízko od detstva. Dňa 20. júna 2026 vystúpila spolu s lezeckým partnerom na vrchol peruánskeho Alpamaya, ktorý patrí medzi najikonickejšie a technicky náročné hory sveta. Celá akcia trvala viac ako 17 hodín.

Výstup absolvovala alpským štýlom, teda bez fixných lán a bez pripraveného zázemia. Všetko vybavenie si lezci nesú sami a navzájom sa istia. Najväčším problémom bola podľa nej zima, vietor, výška a únava, pričom veľkú rolu zohrala psychická odolnosť.

Na expedíciu sa pripravovala roky. Posledného pol roka mala tréning zameraný priamo na Alpamayo, kombinovala silovú prípravu, dlhé behy a pobyty v horách so záťažou.

Horolezectvo pritom nevníma ako dokazovanie si niečoho pred ostatnými. Hory jej podľa vlastných slov prinášajú slobodu a pokoj. Po návrate z expedície sa na bežné problémy pozerá s väčším odstupom a pripomína si jednoduché pravidlo: „Keď nejde o život, nejde o nič.“ 

O Bitcoine s odborníkom: Nedovoľ, aby ťa obral o peniaze

Bitcoin už dávno nie je témou iba pre technologických nadšencov. Podľa Národnej banky Slovenska ho vlastní alebo v minulosti vlastnilo približne 13 % Slovákov. S rastúcim záujmom však pribúdajú aj prípady, keď ľudia o kryptomeny prídu vlastnou chybou.

Podľa odhadov BitGo sa až pätina všetkých Bitcoinov považuje za nenávratne stratenú. Najčastejšie pre zabudnuté heslá, stratené seed frázy či poškodené zariadenia.

Jakub Kraľovanský upozorňuje, že podľa jeho skúseností je približne v 95 % prípadov najväčším rizikom samotný používateľ. Ľudia často podvodníkovi sami odovzdajú heslo alebo prístupový kľúč.

Začiatočníkom preto odporúča skôr regulovanú burzu s licenciou podľa MiCA, kde sa dá za určitých podmienok obnoviť heslo. Hardvérová peňaženka je bezpečnejšia, no ak používateľ stratí aj obnovovaciu frázu, ku kryptomenám sa už nemusí dostať nikdy. Kraľovanský preto radí vytvoriť viacero záloh seed frázy, uložiť ich na rôzne bezpečné miesta a myslieť aj na to, aby sa k nim v prípade potreby vedela dostať rodina.

Zarobí ti o 35 % viac: Odborníčka porovnala 2 typy nehnuteľností

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory