„Sme fanúšikovia úspechu.“ Slovák porovnal futbal na Slovane s Interom Miláno či AS Rím, rozdiel je obrovský

Futbalový Slovan opäť prepísal históriu. Po úspešnej stredajšej výhre v slovinskom Celje si zahrá druhýkrát ligovú fázu Ligy majstrov. Vďaka včerajšiemu žrebu sme už spoznali aj súperov bratislavského veľkoklubu. Aj keď niektorí fanúšikovia sú sklamaní, že nepríde Manchester United, nahradí ho napríklad talianska legenda Inter Miláno. Vonku si zas zahrá Slovan s PSG či AS Rím.

Podnikateľ a milovník Talianska Ľubomír Švorca hovorí, že by sme si mali brať príklad od miestnych. Tí totiž nechodia na súpera, ale na svoj tím. S majiteľom cestovky Belpaese a pravidelným návštevníkom talianskych štadiónov, ale aj Tehelného poľa, sme hovorili o futbalových rozdieloch medzi našimi krajinami.

Keďže ako fanúšik nejaké tie skúsenosti s futbalovými stánkami má, vie veľmi dobre porovnať, kde to ako vyzerá. A vzhľadom na fakt, že keď nie je na Slovensku, je prevažne v Taliansku, vie čo-to aj o miestnej kultúre.

• Koľko najviac zaplatil za lístok na futbal?
• V čom je atmosféra na San Sire neporovnateľná so Slovanom?
• Aké kultúrne rozdiely predstavuje futbal v Taliansku?
• Sme na Slovensku len fanúšikovia úspechu?
• Je dôvod báť sa chodiť na futbal?

Slovan dostal v žrebe Ligy majstrov AS Rím aj Inter Miláno. Keby si mal porovnať zápasový deň od rána až po odchod zo štadióna v Taliansku a na Slovane, v čom je najväčší rozdiel?

Keď idem na zápas AS Rím alebo Interu Miláno, nejdem len na futbal. Pre Talianov je futbal náboženstvom a súčasťou bežnej kultúry. Mám pocit, akoby som vstúpil do príbehu mesta, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu. Už ráno v bare sa rozoberá zostava, čítajú sa noviny Gazzetta dello Sport alebo Corriere dello Sport a deti idú na štadión s rodičmi či starými rodičmi, ktorí po generácie sedia v rovnakých sektoroch.

Čím viac sa približujem k severnému Rímu, k Stadio Olimpico, tým viac sa Rím stáva futbalovým. Keďže štadión neleží priamo pri metre, funguje tam peší presun cez električky a skútre. Všade sa spieva, stánky ponúkajú šály a voňajú grilované klobásy.

Na Slovane je to kompaktnejší zážitok. Človek príde MHD, dostane sa na miesto pomerne rýchlo a po zápase sa dav v Bratislave celkom rýchlo rozplynie. V Ríme však trúbia skútre, autobusy sú plné a kým sa obrovský 70-tisícový dav rozptýli, trvá to aj hodiny.

Slovan je pohodlnejší, koncentrovanejší a výnimočnejší v tom, že sa takéto veľké zápasy v Lige majstrov dejú raz za veľa rokov, v lepšom prípade raz za dva. Rím je na to zvyknutý, hrá tam Lazio aj AS, každý víkend je na programe Seria A a cez týždeň európske poháre.

Žije sa tam viac futbalom ako u nás bez ohľadu na to, aké sú výsledky?

Áno, je tam kontinuita v tom, že je jedno, kto je tréner, či sa darí alebo nedarí. Povzbudzuje sa stále, aj počas vývoja zápasu. V Ríme sa futbal žije od rána v bare, diskutuje sa v taxíku aj v metre. V niektorých turistických častiach mesta, samozrejme, turisti ani nevedia, že sa nejaký zápas hrá.

Chodia v Taliansku na futbal primárne domáci, alebo je to tiež výrazne turistické, ako napríklad v anglickej Premier League?

V Taliansku chodí obrovské množstvo permanentkárov. Čo sa týka Ríma, tam sa každú sezónu predá 40-tisíc permanentiek, takže gro tvoria jednoznačne domáci. Prvé balíky lístkov na AS Rím sa predávali dokonca ešte pred žrebom.

U nás boli niektorí ľudia sklamaní, že z prvého koša dostal Slovan len Inter a žreb pre nich nebol taký atraktívny. V Taliansku sa však chodí na Rím a na Inter, nie na súpera. Balíčky sa vypredajú dávno predtým, ako ľudia poznajú súperov. Pri Interi síce chodí aj dosť turistov, lebo sú známi svojou atmosférou a San Sirom, no prevažujú domáci.

Ak príde človek do Talianska ako turista a chce sa futbalu vyhnúť, dá sa to, alebo to ovplyvní život celého mesta?

Čítaj viac z kategórie: Šport