Keď slnko nahrádza smútok: Psychológ vysvetľuje, ako vlny horúčav spúšťajú u tisícok ľudí nebezpečnú formu depresie

Leto si väčšina ľudí spája s dovolenkami, dlhými dňami a pobytom na slnku. U niektorých však práve najteplejšie mesiace roka prinášajú psychické ťažkosti, ktoré môžu zasiahnuť bežné fungovanie. O tomto fenoméne informoval web Euronews.

Hoci sa sezónna depresia najčastejšie spája so zimným obdobím, odborníci upozorňujú, že existuje aj jej letná forma. Ide o typ sezónnej afektívnej poruchy (SAD), teda depresívneho ochorenia, ktorého prejavy sa opakovane viažu na konkrétne ročné obdobie. Rovnako ako pri iných formách depresie ide o zdravotný stav, ktorý si vyžaduje pozornosť.

Nie každého zasiahne zima

Po celom svete žije s duševným ochorením viac ako miliarda ľudí a ich počet podľa odborných analýz dlhodobo rastie. Najväčší podiel na tomto vývoji majú úzkostné poruchy a depresie.

Pri sezónnej depresii väčšina prípadov pripadá na zimné mesiace. Kratšie dni, menej denného svetla, nižšie teploty či obmedzené sociálne kontakty môžu prispievať k rozvoju psychických problémov. Menšia skupina ľudí však zažíva opačný scenár – ich ťažkosti sa objavujú počas leta.

Najnovšia štúdia ukazuje, že letná forma sezónnej afektívnej poruchy postihuje približne 0,57 % svetovej populácie. Zimná forma je pritom výrazne častejšia a podľa odhadov zasahuje približne päť percent ľudí.

Príčinou letných ťažkostí môžu byť vlny horúčav aj tropické noci. U niektorých sa prejavia len miernym poklesom nálady, ktorý býva označovaný ako „letné blues“. V iných prípadoch sa však môžu rozvinúť výraznejšie príznaky depresie.

Horúčavy môžu zhoršiť stav

Medzi typické prejavy letnej depresie patrí nespavosť, strata chuti do jedla, nepokoj či zvýšená úzkosť. Tieto príznaky môžu ovplyvniť pracovný výkon, každodenné povinnosti aj osobný život.

Psychológ Adam Borland z Cleveland Clinic odporúča počas letných mesiacov zachovať pravidelný denný režim, obmedziť pobyt v extrémnych horúčavách a dbať na kvalitný spánok. Ak sú však príznaky intenzívne alebo pretrvávajú dlhšie, vhodné je vyhľadať odbornú pomoc.

Počet duševných ochorení rastie

Na rastúci rozsah psychických problémov upozornila aj najnovšia analýza štúdie Global Burden of Disease publikovaná v odbornom časopise The Lancet. Podľa jej výsledkov žilo v roku 2023 s duševným ochorením približne 1,2 miliardy ľudí, čo predstavuje asi 15 percent svetovej populácie.

V porovnaní s rokom 1990 ide o 95-percentný nárast. Počas rovnakého obdobia sa duševné poruchy posunuli v rebríčku hlavných príčin zhoršeného zdravotného stavu z 12. na 5. miesto.

Výrazne pribudlo najmä prípadov veľkej depresívnej poruchy a úzkostných porúch. Ich výskyt sa podľa analýzy zvýšil o 131, respektíve 158 percent, čím sa stali najrozšírenejšími psychickými ochoreniami.

Autori štúdie upozorňujú, že zabezpečenie starostlivosti o duševné zdravie, najmä pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, by malo byť prioritou. V európskom regióne podľa odhadov žije s duševným ochorením približne každý šiesty človek, teda asi 140 miliónov ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň uvádza, že potrebnú liečbu dostane iba približne každý tretí človek trpiaci depresiou.

Od pandémie ochorenia COVID-19 navyše podľa dostupných údajov vzrástol výskyt depresie a úzkosti medzi mladými ľuďmi približne o štvrtinu. Vo vekovej skupine od 15 do 29 rokov patrí samovražda v európskom regióne medzi najčastejšie príčiny úmrtí.

Za ťažkosťami stojí viac faktorov

Aj keď sa letná depresia vyskytuje menej často ako zimná, odborníci upozorňujú, že jej príznaky môžu mať rôzne spúšťače. Okrem samotných vysokých teplôt zohrávajú úlohu aj zmeny denného režimu, spoločenský tlak či narušený spánok. Práve na faktory, ktoré môžu prispieť k zhoršeniu psychickej pohody počas leta, upozornil web Cleveland Clinic.

Podľa psychológa Adama Borlanda nevzniká letná depresia z jednej konkrétnej príčiny. Ide skôr o kombináciu fyziologických a vonkajších vplyvov, ktoré sa môžu navzájom ovplyvňovať.

K možným spúšťačom patria vysoké teploty a vlhkosť, ktoré môžu znižovať energiu a zvyšovať pocit vyčerpania. Vplyv môže mať aj dlhšie denné svetlo. Ak chodíš spať neskôr než zvyčajne, môže sa narušiť tvoj pravidelný režim a postupne sa objaví únava či podráždenosť.

Svoje zohrávajú aj letné dovolenky, prázdniny alebo zmeny bežného harmonogramu. Niektorí ľudia môžu počas tohto obdobia pociťovať väčší stres alebo úzkosť. K psychickému tlaku môže prispieť aj porovnávanie sa s ostatnými na sociálnych sieťach alebo pocit, že leto by malo byť neustále spojené so zábavou a aktivitami.

Typické príznaky letnej depresie

Prvé prejavy sa zvyčajne objavujú koncom jari alebo na začiatku leta a ustupujú až po zmene ročného obdobia. Na rozdiel od zimnej formy depresie sa pri letnej častejšie objavuje znížená chuť do jedla.

Medzi ďalšie príznaky patrí úzkosť, podráždenosť, problémy so zaspávaním alebo prerušovaný spánok, nepokoj, bolesti hlavy či migrény, nízka hladina energie, únava, strata motivácie a obmedzovanie kontaktu s okolím. U niektorých ľudí môžu tieto ťažkosti predstavovať len krátkodobé „letné blues“, u iných sa však opakujú každý rok.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Odborníci odporúčajú snažiť sa udržiavať pravidelný denný režim, sledovať zmeny nálady, vyhýbať sa dlhému pobytu v extrémnych horúčavách a nastaviť si realistické očakávania od letného obdobia. Pomôcť môže aj obmedzenie času stráveného na sociálnych sieťach či zapisovanie vlastných pocitov.

Ak však zistíš, že psychické ťažkosti ovplyvňujú tvoju prácu, vzťahy alebo bežné fungovanie, je vhodné obrátiť sa na lekára alebo odborníka na duševné zdravie. Ten môže posúdiť príčinu problémov a odporučiť vhodnú liečbu, napríklad psychoterapiu, lieky alebo inú formu odbornej pomoci.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy