Historický pivovar ožil po 60 rokoch. Známy podnikateľ do jeho obnovy investoval 21,2 milióna eur

V Jindřichovom Hradci, ktorý je približne 200 kilometrov od hraníc Slovenska, sa po takmer šiestich desaťročiach opäť varí pivo. Zámocký pivovar zo 16. storočia, ktorý desaťročia chátral a v roku 2011 ho poškodil požiar, sa 13. júla otvoril verejnosti.

Ako informoval portál Archiweb, obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky stála mesto 512 miliónov korún bez DPH, teda v prepočte približne 21,2 milióna eur.

Pivovar aj priľahlú reštauráciu prevádzkuje podnikateľ, ktorého by v tomto odvetví čakal málokto, zakladateľ vyhľadávača leteniek Kiwi.com Oliver Dlouhý.

Mesto zaplatilo obnovu, podnikatelia dodali technológiu

Rozdelenie rolí je pri tomto projekte kľúčové. Budova bývalého zámockého pivovaru patrí mestu Jindřichův Hradec, ktoré ju kúpilo v roku 2016 a dlho hľadalo pre schátraný a vyhorený objekt využitie.

Rekonštrukcia sa rozbehla v roku 2024 a patrí medzi najväčšie investície v histórii mesta.

Podľa mesta Jindřichův Hradec získala radnica na obnovu významnú finančnú podporu, konkrétne vyše 164 miliónov korún zo Štátneho fondu podpory investícií a 80 miliónov korún z ministerstva priemyslu a obchodu.

Budovu zo 16. storočia roky ničili chátranie aj požiar z roku 2011

GALÉRIA+ 8

Dotácie tak pokryli 245 miliónov korún, v prepočte zhruba 10,1 milióna eur, teda takmer polovicu nákladov.

Obnova je zároveň financovaná z európskeho programu NextGenerationEU. Zákazku realizovalo združenie firiem ARCHEON Stavby a Auböck.

Samotnú pivovarskú technológiu a kompletné vybavenie reštaurácie dodala spoločnosť Kapitán JIH, ktorá pivovar aj prevádzkuje. Hodnota tejto investície predstavuje podľa mesta desiatky miliónov korún, teda rádovo jednotky miliónov eur.

Dvojica majiteľov si priestory od mesta prenajala. „S kolegom sme sa mnoho rokov rozprávali o tom, že chceme variť pivo v Hradci, pretože tu bola dlhoročná tradícia. A keď prišla táto príležitosť, bola to jasná voľba,“ uviedol Oliver Dlouhý.

Kto je Oliver Dlouhý a odkiaľ má peniaze

Meno investora je pre českú technologickú scénu dobre známe. Oliver Dlouhý založil vyhľadávač leteniek Skypicker, z ktorého neskôr vzniklo Kiwi.com, dnes jeden z najväčších európskych travel-tech hráčov. V Jindřichovom Hradci žije a práve vzťah k mestu bol podľa jeho slov jedným z hlavných dôvodov, prečo do projektu vstúpil.

Kiwi.com má pritom za sebou mimoriadne zaujímavý rok. Ako sme písali v júni 2026, prevádzkový zisk firmy stúpol v roku 2025 z troch na 15 miliónov eur, teda o 400 %. Tržby síce klesli o 6 % na 227 miliónov eur pre nižšie ceny leteniek naprieč odvetvím, čistú stratu však firma stlačila z takmer deviatich miliónov eur na 0,6 milióna.

Za skokom v ziskovosti stojí radikálna automatizácia. Firma sa za dva roky zmenšila zhruba z 1 300 zamestnancov na 400, pričom zákaznícky tím klesol z približne 1 500 ľudí na 110 a viac ako 90 % agendy prebrala umelá inteligencia.

Pivovar tak financoval podnikateľ, ktorý stojí za jedným z najvýraznejších príkladov AI transformácie v strednej Európe. Sám priznáva, že v okolí opäť počúva, že je blázon. „Ja som na to zvyknutý. Navyše ma motivuje, keď mi ľudia neveria,“ povedal pre Seznam Zprávy.

Kontroverzný marketing má naučiť mladých znova piť

Pozornosť budí značka Jindra ešte predtým, ako sa poriadne rozbehla. Dlouhý totiž tvrdí, že chce zmeniť pohľad mladej generácie na pivo. „Dostanem za to facku, ale povedzme si to. Jindra naučí mladých opäť piť,“ vyhlásil.

Sám to vysvetľuje ako reakciu na opačný extrém. Podľa neho je dobré, že ľudia pijú menej, pitie sa však začína démonizovať a cieľom je tvoriť zdravý vzťah k alkoholu. Mladých nechce presviedčať k vyššej spotrebe, skôr im pripomenúť rolu krčmy ako miesta stretávania.

O výsledku však napokon nerozhodne marketing, ale kvalita piva. Práve tá podľa Bílého pri minipivovaroch pokrivkáva, najmä v letnej sezóne, keď firmy urýchľujú výrobu a nenechajú pivo doležať potrebných päť až šesť týždňov.

Dvaja sládkovia a legenda od Fleků

Pivovar má dvoch sládkov, Matěja Masařa a Václava Prachniara, ktorých mentoruje Ivan Chramosil, legenda českej pivovarníckej scény, ktorá 44 rokov varila pivo v pražskom pivovare U Fleků. Obaja mladí sládkovia sú s jindřichohradeckým pivovarom prepojení aj rodinne.

Masařov dedo bol posledným sládkom, ktorý tu v rámci štátneho pivovaru varil pivo, a dedo Prachniarovej manželky sa priamo v pivovare narodil. Začali klasickým ležiakom plzenského typu Jindra 10°, počas leta pribudne svetlá aj tmavá dvanástka a pivo typu APA.

Historické recepty sa použiť nedali, technológiu bolo nutné prispôsobiť modernejšiemu zariadeniu. Chramosil zároveň brzdí prílišný optimizmus majiteľov, obyvatelia okolia musia podľa neho pivo najprv prijať a výstav treba zvyšovať postupne.

Budova, v ktorej vyrastal Smetana

Historická hodnota objektu je pozoruhodná. Pivovar postavil v zámockom areáli v rokoch 1580 až 1582 architekt a staviteľ Baldassare Maggi z Arogna, v 19. storočí prešiel modernizáciou. Po roku 1945 bol areál znárodnený a v prevádzke zostal do decembra 1967.

Následne tu národný podnik Fruta vyrábal až do 90. rokov minulého storočia známy tuzemský rum s plachetnicou, potom budova nekontrolovane chátrala. Havarijný stav zhoršil požiar, ktorý v roku 2011 spôsobili hrajúce sa deti.

Reštaurácia nesie meno Smetana po skladateľovi, ktorý v budove strávil časť detstva. Jeho otec tu pracoval ako sládok. Mladý Bedřich utrpel v Jindřichovom Hradci úraz, ktorý pravdepodobne spôsobil jeho neskoršiu hluchotu. Obnovu Smetanovho domu, ktorý s pivovarom susedí, mesto pripravuje.

Architektonicky sa projekt drží princípu, že nové vrstvy nemajú prekrývať staré. Zachovali sa obvodové múry aj klenby, odkryté zostali dokonca stopy po požiarom poškodených maľbách. Doplnili ich pôvodné lustre a na mieru vyrobená pípa v tvare organu.

„Vkladáme sofistikovaný, okamžite rozpoznateľný dizajn, ktorý vôbec nezasahuje do historického obsahu objektu, ale funguje tam ako vložené klenoty,“ opísal architekt Jan Klaška.

Areálom sa to zďaleka nekončí. V septembri mesto spustí multifunkčnú kultúrnu sálu. Z ruiny, ktorú roky nikto nechcel, sa tak stáva jeden z najambicióznejších projektov obnovy pamiatky v Česku, kde sa verejné peniaze a súkromný kapitál stretli na jednej adrese.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy